Kráľovná módy bez emócií

Hoci ju laická verejnosť spoznala bližšie iba nedávno, vďaka filmu Diabol nosí Pradu (kde ju stvárnila úžasná Meryl Streep), jej dokonalý účes à la pážací bob a veľké tmavé okuliare značky Chanel kraľujú svetu krásnych vecí takmer 25 rokov.

Jej vplyv na životy mnohých ľudí je taký citeľný, že minimálne jej zamestnanci sa k nej zrejme pred spánkom modlia, aby zvládli ďalší deň po jej boku. Anorektickým výzorom počínajúc, nadľudským úsilím vyhovieť jej z každej stránky pokračujúc a končiac neustálymi pokusmi trafiť sa do jej vrtošivého vkusu. Rovnako sú na tom aj módni návrhári, ktorých existencia a úspech sú podmienené náklonnosťou Vogue a Anny Wintour.

Práve ona môže ich kariéru naštartovať, ale aj zadupať pod čiernu zem. Jej slovo je totiž niečo ako božie prikázanie. Rešpektujú ho tí najdôležitejší ľudia. Kde by bol John Galliano bez jej pomoci? „Ach, môj bože, pri všetkých svojich úspechoch, myslím si, že bez jej podpory by som rozhodne nebol dnes v dome Dior,“ vyhlásil a mal pravdu. Keď Bernardovi Arnaultovi, majiteľovi módneho domu Dior a najbohatšiemu mužovi Francúzska, pred rokmi Wintourová odporučila, aby zamestnal Galliana, v preklade to znamenalo, že Vogue bude dávať priestor jeho modelom. Nuž, nemal na výber...

Rovnako však platí aj opačné pravidlo. Ak výtvory niektorého návrhára Annu neohúria, upadne do zabudnutia v „annanymite“ a musí sa s tým zmieriť. Wintourová je možno ľadovou kráľovnou, no jej názory sú v brandži rešpektované. „Je to najslávnejšia módna novinárka na svete,“ povedal o nej Karl Lagerfeld. „Hovorí to, čo si myslí. To je dôvod, prečo sa niektorí ľudia nazdávajú, že je niekedy trochu tvrdá. Ale ja mám rád tvrdých ľudí a mám rád tvrdé ženy. Ona si musí pestovať svoj chladný imidž, ak chce udržať veci v chode. Je to, ako starať sa o blázinec, o tom je módny časopis.“

Kým sa stala diablom s Pradou

Andy Warhol si v roku 1981 do svojho denníka napísal: „Chcela pracovať pre Interview, ale my sme ju neprijali. Možno sme mali... ale podľa mňa sa nevie obliekať, podľa mňa je hrozne zlá stylistka.“ Jeho názor rešpektujeme. Ale skutočnosť poukazuje skôr na to, že sa cítil ohrozený vplyvom podobne vyhranenej osobnosti.

Anna vyrastala v prostredí londýnskych intelektuálov. Jej otec Charles Wintour bol šéfredaktorom novín Evening Standard, americká matka Elinor filantropka. Anna však bola iná. Už na North London Collegiate School sa nevedela zmieriť s nosením predpísanej rovnošaty, ktorá bola podľa nej príliš fádna. Chcela mať vlastný štýl a svoj legendárny účes začala nosiť už ako 14-ročná. Celkovo ju viac zaujímala estetická než praktická stránka vecí.

V istom rozhovore to pred rokmi bez okolkov priznala: „Zoči-voči akademickým úspechom mojich bratov a sestry som mala pocit, že ja som skôr nepodarok. Oni boli super múdri, ja som sa väčšinou ukrývala za vlasy a bola som extrémne hanblivá. V našej rodine som bola objektom vtipov. Všetci si vždy mysleli, že som veľmi neseriózna.“ Otec, vedomý si zamerania svojej dcéry, jej vybavil prvú prácu v butiku Biba, a keď ako 16-ročná odišla zo školy, začala sa zaúčať v obchodnom dome Harrods a na príkaz rodičov chodila aj na hodiny módy. Odtiaľ ju však veľmi rýchlo vyhodili. Ťažkú hlavu si pre to nerobila a riadila sa heslom: „Móde buď rozumiete, alebo nie.“

Ktovie, kým by bola Anna Wintour, keby v živote nestretla niektorých mužov? Ich vplyv si uvedomovala už ako 15-ročná, keď začala randiť s rôznymi dobre situovanými, väčšinou staršími mužmi. Na zozname tých, ktorí sa mihli po jej boku, sú napríklad: spisovateľ Piers Paul Read, novinár Nigel Dempster, Peter Gitterman – nevlastný syn dirigenta Londýnskeho filharmonického orchestra Georga Soltiho, Richard Neville, ktorý ju zasvätil do fungovania svojho časopisu Oz. V roku 1975 sa Anna presťahovala so svojím priateľom Jonom Bradshawom, novinárom na voľnej nohe, do New Yorku. Keď sa rozišli, chodila chvíľu s hercom, spevákom a spisovateľom Ericom Idleom, neskôr s francúzskym hudobným producentom Michelom Estebanom.

Napokon zakotvila v náručí o 13 rokov staršieho detského psychiatra Davida Shaffera, za ktorého sa v septembri 1984 vydala. Tento muž jej bol oporou počas nastávajúcich rokov, keď Anna rozbiehala slávnu kariéru vo Vogue. Najskôr na novovytvorenej pozícii kreatívnej riaditeľky v New Yorku, neskôr aj počas jej pôsobenia na poste šéfredaktorky britského vydania.

Keď sa Anna vrátila do Londýna, mala 36 rokov, jedno dieťa (otehotnela krátko po svadbe) a manžela v New Yorku. Spoločnosť Condé Nast jej platila dom v Londýne, opatrovateľku a časté lety na návštevy manžela. V tom čase ešte pochybovala, či si táto práca zaslúži, aby jej obetovala toľko času. Potvrdzujú to aj jej slová z dobového rozhovoru. „V noci sa prebúdzam zaliata studeným potom. Je to stále o tom istom. Hovorím si, že som blázon. Mala by som zostať doma, starať sa o dieťa, mať pekný, pokojný život.“

Zároveň však priznala, že po 15 rokoch v brandži je rada, že vedie časopis, ktorému vždy chcela šéfovať. Britský Vogue pod vedením Wintourovej prešiel obrovskou zmenou. Nebolo to však obdobie radikálnych zmien iba pre časopis. Niekedy v tejto fáze života prestala byť Annou Wintour ženou z mäsa a kostí a uverila vo svoju genialitu. Vytvorila zo seba kult.

Keď človek okúsi, ako chutí úspech, nemá nikdy dosť. A tak to bolo aj v prípade Anny Wintour a jej ambícií. Keď si podmanila britský Vogue, robila všetko, aby dosiahla ďalšiu métu. A to sa jej podarilo. V roku 1988 sa vrátila s pompou do New Yorku ako nová šéfredaktorka amerického Vogue. Na tomto poste získala uznanie a nevídané výhody. (Vydavateľstvo Conde Nast jej preplatí každý deň účet za úpravu vlasov a za mejkap a jej ročný príspevok na oblečenie je údajne 200 000 dolárov!).

Stala sa však aj obávanou železnou lady, ktorá si nemôže dovoliť dať najavo svoje sympatie, aby nestratila rešpekt. Nazývajú ju tyranka, obviňujú ju, že ona je príčinou, prečo ženy trpia poruchami príjmu potravy. Paparazzi a bulvár sledujú každý jej úškrn, každé zamračenie či letmý úsmev.

Vstáva pred šiestou hodinou ráno, potom hrá tenis, absolvuje kaderníka a vizážistu a o ôsmej je už vo svojej kancelárii. Na párty zostáva málokedy dlhšie než 20 minút, rada je totiž najneskôr o 22.15 v posteli. V tej bola istý čas sama. S manželom Davidom (s ktorým má dve deti, dcéru Katherine „Bee“, ktorá študuje na Kolumbijskej univerzite, a syna Charlesa, ten chodí na Oxford) sa rozviedla ešte v roku 1999. Novinári špekulovali, že príčinou bola aféra s milionárom Shelbym Bryanom, no Anna ani jej manžel to nikdy nepotvrdili.

Vzťah s Bryanom je však skutočnosťou a podľa mnohých ľudí z Anninho okolia ju zmenil na nepoznanie. Dnes už dokáže počas obeda vypnúť mobilný telefón a nemyslieť na prácu. Po boku tohto muža sa ľadová kráľovná údajne roztápa a niekoľ kokrát ju videli, ako sa smeje. Keď však príde do práce alebo na prehliadku, zaujme tradičný kamenný postoj a používa veľ ké tmavé okuliare ako brnenie. „Sú naozaj užitočné. Môžem sedieť na prehliadke, a keď sa neskutočne nudím, nikto si to nevšimne. A keď sa mi niečo páči, tiež si to nikto nevšimne.“ Anna Wintour skrátka obetovala móde svoje emócie. Aspoň ich viditeľnú podobu.

Šéfka magazínu Vogue Anna Wintour obetovala móde emócie

Výber pre vás

Šéfka magazínu Vogue Anna Wintour obetovala móde emócie

Súvisiace články

Koniec jednej šou: Alexander McQueen teatrálne žil a tak aj zomrel

Výber pre vás