Nie je to nič extra prekvapujúce, keď vezmeme do úvahy historické súvislosti a dedičné bremeno, ktoré priemerná žena nesie na pleciach. To, že v každej rodine je čo tutlať, aby sa idylka nezrútila, je praveký fakt držiaci pokope mocné dynastie i obyčajné zväzky a patrilo to odjakživa do povinnej svadobnej výbavy dievčat.

„Keď si si ho vybrala...“ hodiace sa doplňte, mali automaticky na jazyku ešte aj naše babičky a mamy, keď prišlo na prvú, druhú, štyridsiatu krízu.

O posúvaní našich osobných hraníc by sme vedeli napísať úplne iný, veľmi dlhý článok, ale tentoraz to bude o menej dramatických zápletkách, žiadne úkladné vraždy či incesty. Čo však neznamená, že po dvadsiatich rokoch spolužitia nie sú na slučku.

„Ochľastovia“, „teploši“ a „kanci“

Marína je sebestačná, veľmi úspešná 39-ročná žena. Kočka, presnejšie. Posledných päť rokov sa zmieta vo vzťahu s mužom, ktorý tak, ako vášnivo miluje, aj pije. Občas od rána do rána, občas má niekoľkotýždňové abstinenčné obdobia. Všetci to vedia alebo aspoň tušia a Marína drží. Drží obraz aj formu, nech svet vie, aký je Tomáš skvelý chlap, schopný biznismen, šikovný domáci majster a nevlastný otec jej dcéry. Len dva- či trikrát sa zlomila a vtedy zutekala za mamou, ktorá si ju blahosklonne privinula na naškrobenú blúzku. „Marínka, v každej rodine niečo je,“ poradila jej mama veľkú životnú pravdu a pohladkala ju po vlasoch, aby ju podporila pri návrate k alkoholikovii. A tak si žijú. So zaťatými zubami, ale žijú.

Poznáme dámy, ktoré ani brvou nemihnú pri pošmyknutiach z kategórie milenka, paralelná rodina, mimomanželské dieťa, nechutná sexuálna aféra na pracovisku atď. Nalakovaný účes sa im nezachveje, oko nezvlhne ani škaredé prepotené fľaky pod pazuchou sa im nespravia ako bežným smrteľníčkam v patových situáciách. O. k., sú to zväčša dámy, čo to majú v génoch alebo im to prúdi v žilách spolu s vyberanou modrou krvou, prípadne sú na očiach verejnosti tak dlho, že emócie okresali na minimálnu, životu nebezpečnú úroveň. S relatívnou gráciou a desivým chladom držia chrbty neverným Billom Clintonom či Václavom Klausom. A keby sme chceli, vyšperkovali by sme tento zoznam aj slovenskou smotánkou. Juj, to by bolo! Ale načo ťať do živého, radšej sa vrátime k upratovacím prácam vo vlastných hniezdach.

„Keď som mala asi jedenásť rokov, prevalilo sa, že otec má niekde s niekým ďalšiu dcéru,“ spomína si Zdenka. „Ku cti mojim rodičom slúži, že si to vyjasnili za zatvorenými dverami, nevtiahli ma do žiadnych nechutných scén a fungovali sme s touto informáciou ďalej, dokonca jej mama posielala oblečenie, z ktorého som ja už vyrástla. Ale inak sa o tom medzi nami nikdy, naozaj nikdy nehovorilo. Akoby sa to vôbec nestalo.“

Veru, napríklad taký po nemecky rozprávajúci brat, ktorý sa zrazu vynorí v nič netušiacej slušnej famílii, vie narobiť riadne dusno. A zrazu si niekto spomenie, že: „Otecko bol predsa pred tridsiatimi rokmi na dva týždne vo východnom Berlíne na služobnej ceste!“ Vďaka za príspevok, Alenka.

Z tohto exotického súdka spomeňme ešte ďalšiu zápletku, ktorá v poslednom období kulminuje. Zatajovanie homosexuálnej orientácie manželov, bratov, strýčkov... otcov rodín. Nebýva vôbec veselá, preto ju načneme len povrchne, a to preto, že dlhoročné popieranie toho, kým skutočne som, robí z týchto mužov despotické agresívne, v najlepšom prípade apatické postavičky.

Syn takéhoto muža sa to dozvedel úplnou náhodou, na „staré“ kolená, ako 47-ročný. „Môj otec bol ako britva, ostrý, chladný, prísny, strašne sme sa ho báli. Keď sme vyleteli aj so súrodencami z domu, vedeli sme, že s mamou nežijú nejako dobre a on začal chodiť sám na exotické dovolenky... Potom som sa dozvedel, že nie sám. Dodnes som však nenašiel odvahu spýtať sa mamy, či o tom vedela. Úprimne? Myslím si, že áno.“

Na druhej strane, Lívia bola za homosexuála dvanásť rokov vydatá a má s ním dve deti. „Je to vysokopostavený manažér v jednej veľmi známej firme. Pekný vysoký čierny muž, každá by sa za ním pozrela... Sex sme mali spočiatku tak raz za mesiac, nakoniec mi Rudo povedal, že sexovať sa má len s cieľom splodenia detí.

Takže druhé dieťa som si doslova vyprosila a vyplakala. Že je gej, to som pripustila po piatich rokoch rôznych indícií a pátrania v jeho počítači. Vydržala som ďalších sedem...“ Prečo? Lebo inak Rudo nemal chybu. Zarábal, platil dovolenky, školy, účty, staral sa, vychovával, z času na čas sa cez víkend vytratil a cez týždeň vždy dbal na to, aby neprišiel po 21.00. Nič strašné. Iba bol teplý.

Nedá nám nepovedať ešte jednu príhodu s homosexuálnym finále. Poznáme aj takú žienku, mimochodom, nadpriemerne peknú a milú, ktorá žila vo filozofii „Každý niečo má“ ešte ďalšie tri roky po tom, čo znenazdajky objavila na internete gejporno, v ktorom účinkoval jej muž!

Stačilo však smutno-trpkých prípadov, poďme na ľahšie anomálie, ktoré nás doma kvária, a niekedy, keď sú vhodné poveternostné podmienky, v nás vybuchnú ako tlakový hrniec.

„Môj manžel musí mať vždy obuté ponožky, inak sa mu okamžite spotia chodidlá i dlane,“ smeje sa Ivana. „Naozaj to tak funguje, takže aj počas sexu musí mať aspoň jednu ponožku.“

Ďalšieho ponožkového kráľa, v mierne úchylnejšej verzii, má doma Ľuba: „Čo tak chodenie doma iba v ponožkách ako najobľúbenejšom domácom úbore? NIČ, len ponožky. Si predstavte takto chlapa pri sporáku a neviete, či sa máte smiať, alebo plakať.“

Iná zaslúžila matka a partnerka Maja chvíľu musela popremýšľať, kým vytiahla niečo na svetlo sveta: „Môj život je buď dosť fádny, lebo žiadne anomálie nenachádzam... Alebo už mnoho vecí považujem za normálne?! V každom prípade, môj partner má nutkavú potrebu začať okamžite zatvárať všetky okná, keď sa začneme hádať alebo príde na dobrý, priemerne hlučný sex. Aj najmenšiu škárku, cez ktorú prúdia von zvuky z domácnosti, treba zadebniť, utesniť a všetko zavrieť! Keď tak nad tým uvažujem, nie je to na blázinec?“

Ha, ani náhodou. V úzkom výbere je Anitin manžel, ktorý nedokáže nič zjesť alebo vypiť na návšteve, alebo Andrein, ktorý trpí obsesiou kontrolovať záručné doby na všetkých produktoch v domácnosti, pričom už dva dni pred koncom spotreby ide všetko do koša. (A Andrea si potajomky schováva v neprehľadných zákutiach staršie syry na omáčku na cestoviny a podobne.)

Alebo viete čo? Vyberte si svojho favorita:

Kamila: „Môžeme mať sex len večer a nesmie byť nič zažaté.“

Kamilina kamarátka: „Môžeme mať sex len ráno, inokedy nemá chuť.“

Vlasta: „Môj muž neznáša líčenie, farby a sexi kúsky oblečenia. Takže ostatných pätnásť rokov chodím, akoby som držala smútok a ešte trpela málokrvnosťou, pred troma rokmi som si presadila akurát očné tiene.“

Bea: „Môj partner pozerá porno. Každý deň pravidelnú hodinku, keďže robí z domu. Viem, neriešim.“

Milka: „Hm. Tak podľa mňa toto neprekoná len tak hocičo, ja nás totiž živím. On chodí po svete v značkových veciach, vysmiaty, spokojný, na aute, ktoré lízujem ja a všetci si myslia, že aké mám šťastie.“

Nora: „Odkedy ho poznám, chodí trikrát denne na veľkú. Niekedy aj štyri. Mám vlastne pocit, že záchod je stále obsadený.“

Zuzka: „Môj muž je fakt v pohode, nepije, nebije ma, nemá frajerky. Ale doma je ľavý až hrôza. Čohokoľvek sa chytí, sa odlomí, odtrhne, pokazí, poličky nám zásadne odpadávajú, všetko drží silou vôle a stroje sa pod jeho rukami kazia.“

Eva: „Neviem, či to mám lepšie, alebo horšie ako iní, ale môj partner má nutkanie pozerať všetky vedomostné súťaže, hlasno vykrikovať odpovede ešte predtým, než ich vypovie súťažiaci, a potom ešte hlasnejšie deklarovať, no nehovoril som?! Otras.“

Martina: „Ten môj, ak sa zapojí do upratovania, neuveriteľne nahlas fučí a vzdychá. Vytiera mopom dlážku, fučí, akoby vystúpil na Gerlach. Vysáva? Fučí v rytme pohybov hadice. Odkladá riad? Fučí, fučí, fučí. Možno má nejakú zvláštnu formu dýchavičnosti, ale prejavuje sa to len pri domácich prácach.“

Ilona: „Kým neviete, čo je to nosiť v igelitkách čierne peniaze, zakladať čudné firmy na svoje meno, chodiť v parochni a riadiť sa inštrukciami v šifrovanej reči, neviete, čo znamená ‚každý niečo má‘.“

Niežeby to boli fatálne údery. Tu ide len o kontinuálne vytáčanie založené na dlhoročnom dávkovaní. Keď si niekto nevie nájsť kľúče od auta alebo si dá na večeru koleno, aj keď vie, že mu bude tri dni zle, prvý rok je to milé. Po desiatich na zabitie.

Znalkyňa ľudských duší (ktorá má na to titul aj špecializovanú ordináciu) Henrieta sa nad našou témou uškrnula a lakonicky skonštatovala: „Dovolím si tvrdiť, že som už počula a zažila všetko. Prísaha mi nedovolí klebetiť, ale aspoň okrajovo... Rodiny s diagnózou povolanie, kde sú všetci doktori alebo právnici a nikoho iného medzi seba nechcú a nepustia, bigotní katolíci, čo sa prežehnajú denne viackrát než pápež, strašní lakomci terorizujúci celú rodinu, stredoveké typy, ktoré tvrdia, že koláč je chutný iba vtedy, keď sa cesto vymiesi v rukách a nie mixérom, a podobne.

A, samozrejme, v skrini im visia dederónové košele. Alebo dvojice, ktoré majú tichú dohodu o vzájomnej nevere, obaja vedia, čo robí ten druhý, a tolerujú to. Ctia len dve zásady, nič mi nevešaj na nos a nedovleč do spoločnej spálne nejakú pliagu.“

Výška našej tolerančnej latky je tiež zaujímavá téma hodná exkluzívneho výskumu, no ak by malo v našich radoch nastať všeobecné hlasovanie, nasledujúce riadky by boli zrejme tým najhorším, čo sme si na túto tému vypočuli.

„Viem o domácnostiach, kde sa tak šetrí vodou, že sa ‚žlté‘ nesplachuje, až ‚hnedé‘. V tej istej domácnosti sa napríklad voda zliata z cestovín, zeleniny, čohokoľvek nevylieva, ale používa na vyššie spomínaný účel, prípadne sa zrecykluje na umývanie schodov v spoločných priestoroch,“ vyratúva Anka, ktorá popri tom považuje svojho muža pravidelne čurajúceho do umývadla alebo vane za svätca.

Čo sa týka sexu, je to výnosný obchodný artikel, o ktorý sa dobre handrkuje, takže ak platí, že každý niečo má, Emília má niečo navyše. Manžela, ktorý ju obšťastní sexom len vtedy, keď je navarené. Alebo, ako raz spomínal v istej legendárnej talkšou sexuológ Radim Uzel, on vraj poznal pár, ktorý si zaviedol bodovací systém za každú domácu prácu. Až keď muž nazbieral stanovený počet bodov, pani ho pripustila, a potom mohol začať odznova. Aké inšpiratívne! Trocha sme sa nechali uniesť.

„Ja poznám dvojicu, ktorá si umýva zuby jednou kefkou,“ začína opatrne Svetlana. „Ale vrchol sú jedni známi, ktorých som poznala ešte svojho času v malom meste na západnom Slovensku. Dáma mala taký netradičný vedľajší príjem, robila totiž dominu. Spoločne bývali v domčeku, žili si usporiadaným životom, akurát ona si tam raz za čas doviedla klienta, ktorému naložila poriadne sado-maso.“ Neveríte?

Vydržte, ešte len začíname: „Raz mala klienta, ktorý si zaplatil až tri dni. Býval priviazaný v psej búde, ona ho venčila, cvičila, dávala mu žrať z misky a, samozrejme, ho aj bila... Ten jej partner sa s ňou potom rozišiel, nemohol sa vraj na to pozerať. Nevadilo mu ani tak, čo robí ona, ale to, že videl na vlastné oči, aké majú potreby niektorí chlapi, keď divadlo sledoval spoza záclonky v okne, kým prihrieval večeru pre svoju drahú dominu...“

Prazvláštne džoby sú témou s veľkým potenciálom, aj jedna dnes už veľmi uhladená a elegantná dvojica začínala tak, že dajme tomu Nina začala žiť dajme tomu s Robertom. A ten začal po revolúcii robiť online „píp šou“.

„Zohnal si s kamošmi počítač, kameru, satelit a baby a robili to pre americký trh. Ninu do ničoho nenútil, tak sa len prizerala, ako im do bytu chodia rôzne dievčiny a predvádzajú sa pred kamerou. A išlo to v priamom prenose úchylom za oceán,“ spomína jedna nemenovaná dobrá známa. A nezabudne škodoradostne podotknúť, koľké z tých dievčat, čo si takto privyrábali, sú dnes „celebritky“. Vlastne bez úvodzoviek.

Absurdné tajomstvá a čudné úchylky: Každý niečo má!

Výber pre vás

Absurdné tajomstvá a čudné úchylky: Každý niečo má!

Súvisiace články

Máte nejakú úchylku? Nehanbite sa za ňu!

Smiešne úchylky celebrít: DiCaprio má hrôzu z chodníkov

Malé úchylky: Byť trochu nenormálnym je normálne

Výber pre vás