„Radšej zostanem celý život sama, ako by som mala skončiť s Patrikom. – Aj po dvadsiatich rokoch si pamätám, ako som si toto stále dookola opakovala, keď som sa s ním rozchádzala. Bože, aká som bola sprostá!“ zvolala trpko Natália, keď u mňa načínala druhú fľašku ružového kabernetu, aby spláchla pachuť spomienok. Dorazila ku mne po polnoci  rovno z baru, kde narazila na šťastne ženatého otca dvoch tínedžerov. Patrika.

„To sa tak dramaticky zmenil?“ zívla som a snažila sa udržiavať pozornosť.

„Ále, trt. Po piatich vetách som si spomenula, ako mi liezol na nervy ten jeho stredoslovenský akcent. Taký mäkký, ako tá jeho ochota prispôsobovať sa mojim vrtochom,“ odpila si a nemilosrdne išla ďalej: „A keď na moje bonmoty zareagoval typicky, že ty si stále taká múdra, mala som zas chuť kopnúť ho do zadku!“

„No tak potom si sa dobre rozhodla, nie?“ skúsila som byť pozitívna.

„Čo? Veď to bol jediný chlap, ktorý ma miloval takú, aká som. A mala som s ním najlepší sex a najviac orgazmov v živote,“ dodala so slzami v očiach.

Muži nad a pod úroveň

Netýrala som ju už ďalšími otázkami, vedela som, čo je vo veci. Pila som s ňou kabernet aj vtedy, keď sa s Patrikom rozchádzala. Bola krásna, vtipná a sexi, točili sa okolo nej všetci. Mala vtedy pocit, že Patrik je tak trochu pod jej úroveň, že ona má na viac, aj keď iné baby na neho dosť leteli. Natália si však myslela, že si zaslúži ambicióznejšieho muža, ktorého by obdivovala, za ktorým by liezla štvornožky na kraj sveta, ktorý by neustále ohuroval duchaplnosťami ju, nie naopak. Je fakt, že do svojej štyridsiatky takých oslnivých stretla hneď niekoľko a lezenie štvornožky nebolo zďaleka to najponižujúcejšie, čo pre nich bola ochotná robiť. Problém bol len ten, že žiadny s ňou netúžil zakladať si rodinu. Bola príliš náročná na seba aj na nich. Keď po tridsiatke začala postupne zľavovať zo svojich nárokov, mali o ňu záujem už len muži, ktorí nesiahali Patrikovi ani po kolená a aj tých každý rok rapídne ubúdalo.

Že v tej osamelosti Natália nie je sama, ale naopak, že predstavuje zásadný trend vo všetkých krajinách, kde sa ženy emancipovali a vydávať sa nemusia, ale môžu, slobodne, podľa vlastného výberu a kedy a s kým chcú, to som zistila až nedávno a hneď z niekoľkých zdrojov súčasne. Mnohé citovali amerického psychológa Barryho Schwartza, ktorý sa preslávil knihou Paradox of Choice: Why more is less (Paradox voľby: Prečo je viac menej). Schwartz tvrdí, že len čo má človek neobmedzenú možnosť voľby, tak si alebo v rýchlosti vyberie prvú dobrú vec, ktorá mu padne pod ruku – to v tom lepšom prípade, alebo strávi obrovské množstvo času vyberaním a ak si aj nakoniec niečo vyberie, aj tak má nepríjemný pocit, že si mal vybrať predsa len niečo iné, lepšie. Paradoxne, ak máme možnosť vybraný tovar vrátiť, v reči vzťahov – ak máme možnosť sa rozísť alebo rozviesť, býva človek so svojím výberom ešte nespokojnejší. Schwartz ľudí rozdeľuje na tých, čo sa realisticky uspokoja s dobrou voľbou a pekne si ju užijú, a na večne nespokojných, a teda nie veľmi šťastných maximalistov.

Čím viac si môžeme vyberať, tým väčšia je pravdepodobnosť, že nakoniec neurobíme nič. Čím krajší a úspešnejší sme, tým viac ľudí sa okolo nás točí a tým viac hrozí, že si nevyberieme nikoho. Tá fantastická možnosť výberu nás môže úplne paralyzovať. Lebo čo ak sa rozhodneme zle a budeme to ľutovať? Čo ak sa v dvadsiatich piatich vydáme za dobrého Patrika a potom v tridsiatich stretneme pána Dokonalého? Jasné, vždy sa môžeme rozviesť. Pravda je však taká, že nikto nie je dokonalý, Stretneme iba niekoho, kto je v niečom úžasnejší ako náš Patrik, ale má zas iné, nové muchy, ktoré nás budú rozčuľovať a na ktoré si budeme musieť opäť len zvyknúť. Alebo si nebudeme chcieť zvykať a budeme hľadať donekonečna ďalej.

Krásne maximalistky na ocot

Čím viac možností máme, tým viac potenciálnych zážitkov, teda v našom prípade partnerov, nám uniká. Krásne maximalistky ako Natália zostávajú na ocot a na ceste k tomuto cieľu za sebou zanechajú zo dvadsať zaujímavých Patrikov, s ktorými by si mohli založiť spokojnú rodinu. Podliehajú totiž ilúzii, že ak budú čakať dostatočne dlho, jedného dňa musia naraziť na toho pravého, dokonalého muža, spĺňajúceho všetky ich maximalistické kritériá. Musia byť predsa odmenené za svoju vytrvalosť a zásadovosť. Opak je pravda a jedného dňa sa môže stať, že budú závidieť ženám, ktoré boli ochotné robiť kompromisy a dostatočne skoro pochopili, že Patrik je pre ne dosť dobrý.

Dohadzovači a koučovia

Dá sa Natáliinmu osudu a neskorej ľútosti vyhnúť? Je tu niekoľko riešení, ktoré sa vám v dvadsiatich, dvadsiatich piatich a dokonca ani tridsiatich piatich rokoch nemusia zdať prijateľné, ale o ďalších nevieme a zázraky sa dejú v romantických filmoch, nie v živote. Mnohí odborníci a autori, ktorí sa zaoberajú manželstvom a tým, ako dosiahnuť, aby nielen vzniklo, ale najmä, aby čo najdlhšie uspokojivo fungovalo, sa čoraz častejšie zmieňujú o výhodách dohodnutých manželstiev. Áno, čítate dobre. Dohodnuté manželstvá, typické pre komunity so silnými náboženskými a klanovými vzťahmi! Je to šokujúce o to viac, že o takýchto manželstvách píšu s obdivom aj ženy vychované americkými feministkami! Lenže pragmatické poznanie, že takéto manželstvá dobre fungujú, a dokonca sú šťastnejšie a trvanlivejšie ako tie západné, založené na pominuteľnej romantickej láske, to je jedna vec a realita a ochota moderných ľudí nechať si slobodnú, i keď zlú voľbu zobrať, je vec celkom iná.

Čo ak sa v dvadsiatich piatich vydáme za dobrého Patrika a potom v tridsiatich stretneme pána Dokonalého?

Kompromisom medzi archaickými dohadzovačmi manželstiev a našou slobodomyseľnosťou sú čoraz populárnejší vzťahoví koučovia. Teda akísi zoznamovací agenti krížení s psychoterapeutmi, ktorí vedia osamelým ľuďom vhodných partnerov vyhľadať a zorganizovať im zoznámenie. Súčasne dokážu poradiť, ako zvládať vlastné neprimerané maximalistické nároky, pomôžu rozoznať nevhodných partnerov, uvidieť v tých nádejných vlastnosti, ktoré sú vo vzťahu dôležité, a vyrovnať sa s ich chybami, ktoré dôležité nie sú. Rady nemusíte počúvať a ani partneri dohodení koučmi nie sú povinní, ale zase si za túto nevďačnú robotu nechajú poriadne, radovo v stovkách eur, zaplatiť.

Zahodiť nároky, nie seba

Hovoríte si, že nie ste ešte taká zúfalá, aby ste museli vyhľadať dohadzovača či trénera na lásku? OK., môžete to skúsiť aj bez neho. Musíte si len uvedomiť, že je hlúpe míňať sa s dosť dobrými partnermi pre malichernosti. Aj keď ste mladá, krásna a sexi žena, okolo ktorej sa krúti celý svet, dajte aspoň cvične šancu aj mužom, s ktorými to hneď neiskrí. Dajte šancu aj mužom, ktorí by bežne neprešli vaším náročným sitom, a venujte svoju pozornosť vlastnostiam, ktoré síce v dvadsiatich nie sú také „cool“, ale pre zrelé partnerstvo sú stokrát dôležitejšie ako vzrast, riedke vlasy či záľuba v účtovníctve. Nemusí to medzi vami zafungovať, ale môže.

Naopak, keď sa dáte dokopy s oslnivým mužom, ale u neho sa pocit, že ste žena, s ktorou chce prežiť celý život, stále akosi neprejavuje ani po dvoch rokoch spoločného bývania, tak s ním nepremrhajte v neperspektívnom vzťahu najlepšie roky života. Za každých okolností narábajte opatrne s vyhláseniami, že radšej budete celý život sama, ako byť s ním, lebo sa vám to môže splniť. Čo, samozrejme, nie je žiadna tragédia a môže to byť aj krásna životná perspektíva, ak skutočne túžite byť paňou len sama sebe a nerobiť žiadne kompromisy. Mnoho žien v permanentnom manželskom boji o vlastnú autonómiu by to s vami okamžite menilo. Zvlášť tie, ktoré sa aj s partnerom po boku cítia osamelo, ale to už je iný príbeh.

Ako nezostať na ocot? Zabudnite na pána dokonalého!

Výber pre vás