V Amerike je samozrejmé, že ak máte istý vek a postavenie, máte aj svojho psychoanalytika. Ale iba ten už nestačí. Pribudol aj inštruktor/inštruktorka zvádzania. Dôvody sú dva, ten vedľajší je, že je to in. Ale hlavný je fakt, že celú spoločnosť trápia pocity osamelosti a frustrácie. A s tým treba niečo robiť!

Vraj za to môže západná kultúra kombinovaná s výchovou, že muži aj ženy totálne zdreveneli v umení zaujať opačné pohlavie, flirtovať, vymieňať si tú príjemnú vibrujúcu energiu a potom, samozrejme, vytvoriť pár, ktorý rozdelí až smrť. Bojíme sa byť zranení, bojíme sa zosmiešnenia a v Amerike sa boja aj harašmentu. A tak nefl irtujeme, nedívame sa osobám opačného pohlavia do očí, a už vonkoncom ich neoslovujeme.

Ženy čítajú zaľúbené romány, plačú pri filmoch a smutne čakajú, kedy konečne svoj diel romantiky aj zažijú. A muži? Nuž pravdupovediac, nevieme, čo robia. Vieme iba to, že majú strach oslovovať nás. Nečudo, že sa školy zvádzania v Amerike rýchlo ujali a že odtiaľ prenikli aj do Európy vrátane našich končín – už niekoľko rokov sa im slušne darí v Česku a ostatný rok aj u nás.

A pretože my v Madam chceme kráčať s dobou, povedali sme si, že tomu dáme šancu a školu opáčime. Nech sa už za tým šteklivým slovíčkom zvádzanie skrýva čokoľvek...

Do pražského hotela, kde som mala byť zasvätená do tajov zvádzania a flirtu, som dorazila skoro ráno, plná zmiešaných pocitov. Vzrušená z toho, že sa možno dozviem o mužoch niečo, čo som doteraz nevedela. Niečo kľúčové. Zároveň som sa však bála, že by som sa nemusela dozvedieť nič, nanajvýš nejaké lacné triky. No a ktorá by chcela byť lacnou?!

V konferenčnej miestnosti boli stoličky zoradené do U. Tak aby každý videl na každého, a zároveň na flip chart a na premietacie plátno. No, paráda, hovorím si, to som si dala, niekto mi tu bude celý deň púšťať prezentácie plné poučiek, kresliť farebné schémy, sršať nacvičeným prívalom energie, aby ma namotivoval, a domov pôjdem s mierne vymytým mozgom a pocitom, že som niečo urobila pre svoje šťastie.

Vzápätí vošli tri ženy, evidentne kamarátky. Samozrejme, nevolali sa Anna, Hana ani Johana, ako ich tu budem nazývať ja, ale skutočné mená aj tak nie sú dôležité. Dôležité je, že mi odľahlo, lebo to neboli dvadsiatky, ktoré prišli, aby sa naučili, ako uloviť nejakého bohatého, a keď sa podarí, aj šarmantného muža. Boli to ženy medzi tridsať a päťdesiat, trochu vystrašené a trochu vzrušené – presne ako ja.

Nesmelo sme si potriasli rukami, nesmelo sa začal rodiť pocit spolupatričnosti, a možno by sa rozvinul, keby nevošiel muž. Úsmev od ucha k uchu, každej sa predstavil ako Pavel a nevynechal ani obligátny bozk na líce. Striaslo ma. Čo ten tu robí? Pomýlil si dvere? Alebo o čom to tu bude? Veď toto je kurz pre ženy!!!

Našťastie som na neho nestihla vyletieť a povedať mu, že je na zlej adrese, pretože vošla usmiata tmavovláska. Zo spôsobu, akým kráčala, bolo zrejmé, že to tu bude mať pod palcom. „Dobrý deň, vitajte. Volám sa Šárka a dúfam, že sa nám dnes spoločne podarí dosiahnuť, aby bol váš život radostnejší a lepší,“ povedala. „S Pavlom ste sa už asi zoznámili. Je to náš fi gurant. Na ňom si budete takpovediac trénovať teóriu v praxi.“

Odľahlo mi a zase som pocítila záchvev vzrušenia... „Voľakedy som si myslela, že sa mužom asi nepáčim, pretože ma takmer nikto neosloví,“ začala Šárka rovno od seba. „Nie som typ, ktorý bude ticho čakať v kúte, ale ani tá, ktorá by sa po mužoch liepala a ponúkala sa. Tušila som, že by to malo fungovať aj ináč, ale nevedela som ako. A tak mi nenapadlo nič lepšie, len sa vrhnúť na štúdium. Čítala som knižky, časopisy, debatovala s kamarátkami. Ale vždy sme dospeli k jedinému záveru – odvaha mužov sa kamsi podela a možno by nebolo zlé nejako nenápadne im ju dodať.“

Akoby mi pred nosom zamávala červeným súknom. „Ja nebudem žiadnemu mužovi nič dodávať! On má dobýjať mňa, nie ja jeho!“ ozýval sa vo mne archetyp ženy. A nielen vo mne, pretože som to povedala nahlas. Ups!

Napriek tomu sa rozprúdila živá debata a dodnes podozrievam Šárku, že presne toto chcela dosiahnuť. V každom prípade sa prelomili ľady a začali sme o sebe hovoriť viac. Šárka absolvovala školu zvádzania a tak jej zmenila život, že sa rozhodla venovať sa tomu profesionálne, pretože podľa nej to má veľký zmysel. Hana sa po deviatich rokoch rozviedla, chcela by znova začať randiť, ale zdá sa jej, že úplne zabudla ako na to.

Anna sa rozviesť nestihla, jedine že by sa rozviedla so svojou kariérou. Čo však netreba, jej biznis je dobre rozbehnutý, nastal čas urobiť si priestor aj na ďalšie dôležité záležitosti v živote, len akosi tiež nevie ako. A Jolana sa síce spočiatku tvárila, že je tu len zo zvedavosti, ale nakoniec vysvitlo, že by jej pomohlo dozvedieť sa niečo o tom, ako vrátiť vzrušenie do unaveného dlhodobého vzťahu. Boli sme ideálnou vzorkou očakávaní a frustrácií, s ktorými sa ženy, žijúce na jednej planéte s mužmi, opakovane potýkajú.

Šárka zapla projektor a spustila powerpointovú prezentáciu. Ale nebolo to tak, ako som sa obávala, žiadne suché poučky a prikázania. V počítači síce mala vzťah dokonale vedecky rozdelený na niekoľko fáz, ale nehrala sa na ženu, ktorá už všetko vie a nás chuderky o tom poučí. Naopak, živo sa debatovalo o dôležitosti poznať svoje hranice, to, čo chceme a čo nechceme. O tom, ako rozoznať, že sa hranica blíži. Všetky mimoriadne zaujali spôsoby, ako muža osloviť, ale bez toho, aby to vyznelo ako trápne pozvanie na rande.

„Ideálne je osloviť ho s tým, že potrebujete pomôcť, poradiť alebo vedieť na niečo názor muža,“ poradí Šárka a hneď ponúkne niekoľko praktických príkladov. Rovnako fascinujúca bola téma fyzickej a emocionálnej príťažlivosti. „Keď chceme chlapa iba do postele, stačí príťažlivosť fyzická,“ prednesie Šárka a zase ponúkne niekoľko techník, ako svoju príťažlivosť nenásilne zvýrazniť. „Ale ak chcete, aby z toho mohlo byť niečo viac, treba vybudovať aj príťažlivosť emocionálnu,“ povie.

To všetko vieme, ale návody ako na to, to je fakt poklad! Do debaty sa zapájajú aj dvaja Šárkini kolegovia, ktorí sa k nám medzitým pripojili, ponúkajú mužský pohľad na vec. Oslovenia a rôzne konverzácie si skúšame na figurantovi Pavlovi. „To bolo fajn, ako si ma oslovila, že s kamarátkou debatujete o tom, kto vyhrá Veľkú cenu F1, a chcela by si vedieť môj názor. Bolo poznať, že sa o F1 naozaj zaujímaš, nebolo to nasilu, fakt som ti uveril a padlo mi dobre, že chceš počuť môj názor.

Rovnako bolo príjemné, keď si sa ma dotkla, ale myslím, že si pridlho váhala, keď si chcela zmeniť tému. Bola tam taká neistota, akoby si nevedela, či so mnou ešte chceš debatovať, alebo už ani nie,“ povedal Anne. „Hm, máš pravdu, už som ani nechcela,“ odpovedala mu študentka.

„Keď počas rozhovoru s mužom zistíte, že to nie je ono, nemusíte v ňom pokračovať len zo slušnosti. Stačí povedať niečo ako Vďaka za názor, tešilo ma, možno sa uvidíme neskôr a vrátiť sa k svojej partii,“ radí Šárka. Musela som uznať, že sa dozvedám samé užitočné veci. Také, ktoré kdesi v hĺbke svojej ženy viem, ale v živote ich akosi nepoužívam.

Deň ušiel veľmi rýchlo, skutočne som bola motivovaná niečo v správaní k mužom zmeniť. A skúška ohňom, ehm, chcem povedať praktická časť kurzu sa blížila (moje nervy!). Našťastie tu ešte bol vizážista a stylista, aby sa, keď niektorá potrebuje, mohla prebrať aj táto časť hry medzi mužmi a ženami.

Jolanu zaujímalo, ako by mohla zmeniť účes, aby nevyzerala, že sa chce hrať na dvadsaťročnú, ale pritom bola trendy. A Hane dobre padlo vyraziť so stylistom na nákupy oblečenia vhodného pre babu so širšími proporciami. Vrátila sa celá rozžiarená a spokojná. Myslím, že už len tým by nejakého muža zaujala.

Šárka mi zrejme čítala myšlienky, pretože povedala: „Keď máte dobrú náladu, usmievate sa a energia z vás len tak srší, vyčnievate z davu a nie je možné, aby si vás muž nevšimol, ale hlavne, akoby ste mu svojou srdečnosťou trochu pootvorili dvere. Muži neradi presviedčajú ľadové kráľovné, neprístupné ženy sú výzvou len pre máloktorého, keďže sa sami musia pasovať so strachom z odmietnutia. Ak ste smutná, nesnažte sa hrať veselú, je to poznať. Ale možno vtedy nie je vhodný čas ísť do baru a dúfať, že si zlepšíte náladu, keď vás začne niekto baliť. Lebo pravdepodobnosť, že nezačne, je vysoká,“ vyslovila poslednú teoretickú radu.

Potom pozrela na hodiny a povedala vetu, ktorej som sa bála už od obeda: „My sme dnes v dobrej nálade a je čas vyraziť do ulíc!“ Dve hodiny pred polnocou sme sa stretli v bare, aby sme teóriu aplikovali v praxi. Mojím cieľom bolo byť aktívnejšia a skúsiť osloviť pár mužov. Presne podľa návodu, aby to nevyzeralo, že sa vtieram, ale aby som obom dala šancu prehodiť pár slov a potom sa zariadiť podľa okolností.

Tancovali sme, keď som pri bare zazrela muža, ktorý sa mi páčil. Všetky rady, techniky a poučky, ktoré som v ten deň do seba nasala, sa mi v hlave pomiešali a vzápätí niekam zmizli. Iba mi ňou preblesklo: Pravidlo troch sekúnd! Hovorí o tom, že ak sa nám muž zapáči, máme ho osloviť skôr, ako nás strach úplne odrovná, to znamená do troch sekúnd.

Ani neviem ako, ale skutočne som v okamihu stála vedľa neho. Objednával si drink, ja som nakúkala do nápojového lístka. Veľmi, veľmi široký výber. „Poznáte tieto drinky?“ otočila som sa k „môjmu“ chlapíkovi.

„Áno,“ odpovedal a ďalej sa na mňa díval.

„Dobrá!“ zaplesala som v duchu, ale nahlas som sa opýtala: „A nevedeli by sme mi nejaký poradiť? Mala by som chuť na niečo s ovocím, ale nie veľmi sladké.“

„Tamten pán vám poradí,“ povedal môj pokusný muž číslo jeden a prstom mieril na barmana. Zobral svoj drink a pobral sa preč.

Katastrofa? Nie. Hoci mi to nepadlo dobre, ale svet sa nezrúti. „To je tá výhoda skúšania. Že o nič nejde, ale zároveň sa učíš prekonávať strach,“ povedala Šárka.

„Asi máš pravdu,“ pokrčila som plecami, „podľa mňa to nebolo zlé, ale zdalo sa mi, akoby sa zľakol, že od neho budem chcieť drink.“

„Možno to, a možno iba nevyužil šancu,“ podporila ma. „Ak máš chuť, skúšaj ďalej.“

Na oslovovanie mužov pri barových pultoch som však v ten večer už chuť nemala. Bavila som sa, pozorovala ľudí okolo, zaregistrovala som, keď sa na mňa niekto díval, usmiala som sa... A prisahám, ani neviem, ako sa to prihodilo, ale ocitla som sa v družnej debate so šarmantným športovcom, ktorý si nakoniec pýtal moje číslo. (!!!)

„No?“ opýtala sa ma Šárka, keď som k nej potom prišla.

Ako správna inštruktorka ma celý čas pozorovala, pripravená zasiahnuť, podporiť alebo zachrániť situáciu. Príjemný pocit istoty.

„Ako to šlo?“ chcela vedieť. „A vieš, že ani neviem? Dali sme sa do reči nejako prirodzene, vlastne si neviem ani spomenúť, ako sme začali. Celé to bolo také hravé, nezáväzné, robili sme si zo seba žarty a povedali pár dvojzmyslov. Žiadna veda,“ odpovedala som popravde.

„Presne, nie je to veda, ale hra. Príjemná pre obe strany, nemusíš chcieť niekoho zbaliť alebo byť zbalená, ale dobre padne s niekým sa porozprávať, dozvedieť sa, že sa páčim, a zároveň druhej strane naznačiť, že tiež nie je na zahodenie. Flirt je príjemné korenie života.“

Čuduj sa svete, odvtedy sa mi zdá, že svet je plný mužov, ktorí o mňa očkom zavadia, a ja si život každý deň aspoň trošičku okorením. Tu slovko - dve s vrátnikom, tam žartíky s taxikárom, príjemný slovný pingpong s predavačom kebabu... Žiadne balenia a randenia, pretože tie nechcem, ale svet je zrazu akýsi rozjasnenejší a veselší. No a keby som rande predsa len chcela, už viem, že to nie je také zložité...

Ako si získať muža: Škola zvádzania na vlastnej koži

Výber pre vás