Každý rok začiatkom novembra ideme na cintorín, upravíme hroby, zapálime sviečky a v myšlienkach sa vrátime k našim milovaným. Ako sa zmieriť so smrťou blízkeho človeka?

Radí Mgr. Katarína Čakajdová, artterapeutka:

Čo sa s nami deje, keď niekto blízky odíde na druhý svet

„V prvých momentoch je to často šok, zablokovanie, nechceme uveriť, že sa to stalo. Môže nasledovať bezmocnosť, zúfalstvo, hnev, pocity viny, depresia,“ vysvetľuje artterapeutka Katarína Čakajdová z neziskovej organizácie Plamienok, ktorá pomáha rodinám po strate blízkeho človeka. Ak človek odíde po dlhej a ťažkej chorobe, môžeme podľa odborníčky pocítiť aj úľavu.

V každom prípade sa svet v tej chvíli pre nás zastaví, nedokážeme ďalej fungovať, problémom môžu byť aj bežné činnosti ako vstať ráno z postele, postarať sa o seba... „K smúteniu patrí aj celá škála fyzických prejavov ako nespavosť, nočné mory, nechuť do jedla, bolesti hlavy, žalúdka, závraty, únava. Smútenie zasiahne celé telo, ale aj dušu, celú našu osobnosť, city aj racio,“ dodáva artterapeutka.

Hoci má v odbornej literatúre smútenie niekoľko fáz – popieranie, hnev, vyjednávanie respektíve čo by bolo keby, depresiu a napokon prijatie, podľa skúseností odborníčky je to u každého iné. „Niektoré fázy sa môžu opakovať, trvajú rôzne dlho alebo ani nenastanú.

Smútok za blízkym sa môže vracať buď pravidelne pri výročiach, sviatkoch, alebo celkom nečakane, keď už sme si mysleli, že sme na tom lepšie,“ hovorí Katarína Čakajdová. Na otázku, čo s tým odpovedá, že aby sme to zvládli, musíme byť úprimné samy k sebe a nesmieme potláčať svoje potreby. „Ak sa nám chce plakať, plačme, ak kričať, kričme. Ak o tom chceme hovoriť, hovorme, ak potrebujeme byť v tichu, nájdime si ho. Ak cítime potrebu rozprávať sa, ale nemáme s kým, vyhľadajme odborníka na smútenie, ktorý nám poskytne priestor a oporu.“

Podpora okolia je v tomto období veľmi dôležitá, pretože málokto to zvládne úplne sám. Treba byť úprimný, vyhnúť sa frázam a klišé, ktorými sa snažíme zaplniť ticho, pretože práve ticho môže liečiť najviac. „Často sa stáva, že ľudia nevedia, ako sa k smútiacemu po strate blízkeho správať a začnú sa mu vyhýbať,“ zamýšľa sa odborníčka a vysvetľuje, že podporiť niekoho neznamená len povedať niečo správne alebo múdre, ale býva to aj o zdieľaní ticha a vypočutí druhého.

... v čase Pamiatky zosnulých je na cintorínoch v Mexiku a Japonsku veselá lampiónová výzdoba, chutné jedlá a nápoje, aby živí netrápili zosnulých smútkom?

... názov cintorín pochádza z gréckeho koimeterion a znamená miesto spánku?

... starí Rimania pochovávali mŕtvych ďaleko za mestom, aby sa nemohli vrátiť?

... v stredoveku sa pochovávalo v kostoloch, aby boli mŕtvi bližšie k sviatosti?

... umelecké náhrobné kamene začali používať v talianskom meste Pisa?

... prvé moderné krematórium v Európe vzniklo v Miláne v roku 1876?

... na Slovensku ho postavili až v roku 1969?

„Som fatalista, nebojím sa smrti. Verím, že keď nadíde môj čas, príde. Je to skrátka tak.“

„Od žiaľu mi takmer puklo srdce“

„Bolo to ako v zlom sne,“ hovorí sympatická Eva z Košíc a tvár jej zastrie tieň smútku. Hoci dnes žije nový život, našla si dobrého muža a aby zabudla, presťahovala sa z vidieka do veľkého mesta, jej srdce sa pri spomienke na Ivana (35†) stiahne hlbokým žiaľom. „Mali sme sa brať, všetko bolo pripravené, pozvánky v tlačiarni, šaty rezervované. Akurát sme s mamou dojednávali svadobné menu, keď dobehol môj brat, že Ivan je v nemocnici a je na tom veľmi zle.

Šla som tam a modlila sa, aby vydržal. Ľúbim ťa, ale nezostávaj sama – povedal, keď umieral. Úplne som sa zložila, na ničom mi nezáležalo, dospelo to až tak ďaleko, že som sa dostala do rúk psychiatra. Našťastie. Brala som antidepresíva, chodila na terapie, no trvalo tri roky, kým som sa ako-tak pozviechala. Prečo si smrť vybrala práve jeho a práve vtedy, keď sme boli takí šťastní,“ pýta sa mladá žena, hoci vie, že na túto otázku odpoveď neexistuje.

◆ Úprimne sa spýtajte, čo smútiaci potrebuje, čo môžete preňho urobiť.

◆ Priznajte, že neviete, čo povedať, ale ste tu pre neho.

◆ Prejavte záujem, ale netlačte, pretože smútiaci môže potrebovať čas, než sa vám otvorí.

◆ Ďalšou formou pomoci je tá praktická, často jednoduchšia. Napríklad pomôžte vybaviť úradné veci, nakúpiť, niekam odviezť, upratať a pod. Smútiaci totiž v prvých dňoch a týždňoch nedokáže tieto praktické veci riešiť sám.

◆ Dovoľte si smútiť, nebojte sa priznať si, že aj vy ste zraniteľná a nemusíte byť vždy silná.

◆ Dožičte si čas na prežívanie bolesti, aby ste opäť našli svetlo na konci tunela.

◆ Zdieľajte trápenie s ľuďmi, ktorých máte rady a ktorí majú radi vás.

◆ Nepotláčajte spomienky, precíťte ich naplno a neskôr sa budete tešiť, že ich máte.

◆ Uvoľnite svoje pocity a bolesť, nepotláčajte ich dovnútra. Plačte, hnevajte sa, kričte.

◆ Ak vás niečo poteší, necíťte za to vinu, znamená to, že ste na dobrej ceste.

„Každý deň je malý život: každé zobúdzanie sa a vstávanie je malé narodenie a malá mladosť, každé ukladanie sa do postele a spánok malá smrť.“

Pominuteľnosť života je dôvodom na to, aby sme ho žili čo najlepšie, tvrdil filozof Seneca. Nie je jediný, kto si myslí, že ak budeme pamätať na smrť, pochopíme, čo je dôležité, a čo nie. A návšteva cintorínov na Pamiatku zosnulých nám okrem spomienok tiež pripomína, že tu nie sme naveky. Podľa artterapeutky to môže byť užitočné a inšpiratívne. „Môže nás to popohnať k tomu, aby sme si usporiadali hodnoty, aby sme sa sústredili na to, čo je pre nás v živote naozaj dôležité, uvedomili si, ako chceme žiť, s kým tráviť čas, ktorý mame k dispozícii.“

Odborníčka vidí aj druhú stránku mince. „Myslieť stále na smrť, na to, že zajtra tu nemusíme byť, môže viesť k pocitu márnosti, zbytočnosti. Pre človeka je prirodzené do istej miery tému smrti potláčať. Treba teda nájsť ten správny pomer, aby nás to nepohltilo a nevtiahlo, ale naopak, aby nás to nasmerovalo na plnohodnotnejší život.“ Preto je dobré držať sa aj iného latinského príslovia Memento vivere, teda Pamätaj na život.

„Nebojím sa smrti, pretože sa nebojím ničoho, čomu nerozumiem. Keď o nej začnem rozmýšľať, objednám si masáž a hneď je to preč.“

Odborníčka radí: Ako sa zmieriť s tým, keď nám niekto blízky zomrie? Túto častú chybu NIKDY neurobte

Výber pre vás

Odborníčka radí: Ako sa zmieriť s tým, keď nám niekto blízky zomrie? Túto častú chybu NIKDY neurobte

Súvisiace články

Namiesto krstín plánovali pohreb: Nešťastná Lenka 2-krát potratila a potom prišla ďalšia rana!

Z tohto príbehu vám naskočia zimomriavky: V tajomnom sne uvidela budúcnosť, ktorá sa do bodky splnila

Dojímavý príbeh: Muž pil celý život kávu so soľou, manželka až po jeho smrti zistila, že to robil pre ňu!

Výber pre vás