Dnes je kanadská spisovateľka Joy Fielding (68) nielen úspešná žena, ale i šťastná manželka, matka dvoch dcér a babka dvoch vnúčat. Jej nový román Potok tieňov nájdete na pultoch kníhkupectiev už o týždeň, 26. augusta.

Prezradíte kúsok z deja najnovšieho románu, aby ste nás trochu nalákali?

Môžete sa tešiť na napínavý príbeh plný vzrušenia a zimomriavok, ktorý vás, hádam, udrží prevracať stránku po stránke po celú noc. (smiech) V skratke ide o to, že do pohoria Adironndacks vyrazí skupina dosť nesúrodých spoločníkov. Netušia, že v okolí vyčíňa dvojica šialených vrahov.

V úvode románu píšete, že to bol ťažký rok. Pritom sa vám práve v roku 2012 narodila vnučka. Čo sa teda stalo?

Odhliadnuc od narodenia vnučky to veru nebol najlepší rok. Manžel mal na služobnej ceste vo Vancouveri škaredý úraz. Šesť zlomených rebier, prepichnuté pľúca, do toho okrem iného rozsiahla infekcia v krvi a množstvo ďalších komplikácií... Po návrate domov sme museli zrušiť plánované cesty a knižné turné v Nemecku, Česku a na Slovensku. To sa, našťastie, presunulo na jeseň. Nanešťastie nám v Nemecku ukradli kufre aj s mnohými spomienkami na cestu. Vrátane kamery a liekov.

Napriek tomu vám to nezobralo dobrú náladu. Čím to je, že ste taká šťastná?

Zo všetkého najviac za to môžu vnúčatá Hayden (3,5) a Skylar (9 mes.). Rada s nimi trávim čo najviac času. No a jednoducho milujem svoj život. Som rada, že môžem robiť to, čo zbožňujem, a že ľudia na celom svete reagujú na moje romány tak pozitívne. Som šťastná, že môžem veľa cestovať, pracovne aj pre potešenie. Klopem si na drevo, že sú moji blízki zdraví a že žijeme s dcérami v rovnakom meste a dobre spolu vychádzame.

Koľko rokov sa už venujete písaniu?

Nemôžem tomu uveriť, ale profesionálne píšem už viac ako 40 rokov.

Nikdy ste nepocítili syndróm vyhorenia?

Nie. Aj keď niekedy som veru mala obdobia paniky, že mi už nikdy nič iné nenapadne.

Za tie roky ste asi absolvovali množstvo autogramiád. Neunavovalo vás stále odpovedať na rovnaké otázky?

Aj keď som niekedy bola unavená, nikdy som to nepovažovala za namáhavé. Tak ako ma neunaví písanie kníh, neunaví ma ani stretávanie sa s mojimi čitateľmi.

Spisovateľ asi musí byť aj dobrý psychológ, nie?

Čím viac rozumiete ľudskému správaniu, tým lepšie ste schopná vytvoriť skutočné a uveriteľné postavy. Študovala som psychológiu na univerzite a veľa som o tejto problematike čítala. Fascinuje ma ľudské správanie.

Píšete od svojich ôsmich rokov, hoci ste vtedy ešte nič nepublikovali. Vždy ste vedeli, že toto je pre vás tá najlepšia práca?

Áno, milujem vymýšľanie nových postáv a príbehov. Je to pre mňa tá najlepšia práca. Robím, čo ma baví, ale popri tom mám aj svoj súkromný život. Môžem si urobiť svoj vlastný plán, byť sama sebe pánom, cestovať, vychovávať deti, opatrovať vnúčence... Ale uznávam, že to nie je pre každého. Mať len veľkú fantáziu a veľa životných skúseností, to na písanie nestačí. Musíte mať v sebe disciplínu, každý deň si sadnúť a niečo napísať. Kto sa chce písaním živiť, musí najskôr veľa čítať, potom si vypracovať plán a začať písať.

Ako teda vyzerá pracovný deň spisovateľky?

Obyčajne začínam o deviatej ráno a pracujem asi štyri hodiny. Tie sú ideálne. Niekedy viac, niekedy menej. Nikdy však nezačínam pracovať na knihe, kým nemám náčrt, aby som vedela, o čom kniha bude, a nepoznala smer, ktorým sa budem uberať. Snažím sa napísať aspoň päť strán denne alebo 2 500 slov.

Koľko zo seba a vášho okolia je vo vašich postavách?

Veľa. Nie sú to síce príbehy, ktoré sa mi stali, ale vždy sa snažím do hlavných postáv dať niečo zo seba. Takže vo všetkých mojich knihách sú rôzne aspekty mojej osobnosti. Používam rôzne miesta, aj keď často modelujem miesta podľa tých, ktoré poznám.

Prečo ste sa kedysi vzdali kariéry herečky a Hollywoodu?

Chcela som byť herečka, ale bolo to príliš frustrujúce. Priveľa ľudí rozhoduje o tom, či budete mať prácu, alebo nie a odmieta vás. Bola som unavená z neustáleho vypytovania sa, či sa ľuďom páčim. Rozhodla som sa, že väčšiu kontrolu nad svojím životom budem mať ako spisovateľka.

Máte dve dcéry, skvelého manžela, vnúčatá aj prácu, ktorá vás baví, ste úspešná. Dalo by sa povedať, že žijete svoj skutočný román?

Úlohou spisovateľa je vniesť do chaosu poriadok. A môj skutočný život je rovnako chaotický a nekontrolovateľný ako život kohokoľvek iného. Takže nie, nežijem život ako z románu. Obzvlášť takého druhu, aký píšem ja. Tie môžu byť celkom desivé. (smiech) Rozhodne si však nesťažujem. Som vydatá takmer 40 rokov za úžasného muža, máme dve skvelé dcéry a dve nádherné vnúčatá. A aj keď sa nie vždy diali veci tak, ako by som chcela, som vďačná za to, ako napokon dopadli.

Takže by ste v živote, keď sa naň pozriete spätne, nič nemenili?

Nie som z tých, ktorí tvrdia, že nič vo svojom živote neľutujú a nič by na ňom nezmenili. Existuje veľa vecí, ktoré by som zmenila. Bola by som láskavejšia a ohľaduplnejšia. Trpezlivejšia a tolerantnejšia. Nestresovala by som sa pre maličkosti. Bola by som ako rodič oveľa dôslednejšia. Keby som však mala moc zmeniť minulosť, dala by som takmer čokoľvek za to, aby tu so mnou boli moji rodičia, ktorí zomreli takí mladí. Chýbajú mi každý jeden deň.

Vaša obľúbená krajina a mesto?

Originál hororu Invázia zlodejov tiel, Rosemarino dieťa, Mafiáni a obe časti Krstného otca, ktoré som videla minimálne 30-krát.

Podala sa niektorá z dcér na vás?

Staršia Shannon Nicol je veľmi talentovaná herečka, speváčka a textárka. Mladšia Annie pracuje pre veľkú reklamnú spoločnosť a je matkou mojich dvoch krásnych vnúčat.

Autorka Joy Fielding o láske: Nežijem život ako z románu

Výber pre vás

Autorka Joy Fielding o láske: Nežijem život ako z románu

Súvisiace články

Urbaníková čaká na lásku: Chcem, aby ma chlap zbožňoval!

Pawlowská po smrti manžela: Našla útechu u milenca?

Prekvapivé zistenie Ivy Frühlingovej: Francúzi nie sú sexi!

Pawlowská po smrti manžela: Našla útechu u milenca?

Výber pre vás