Môže to byť užitočný kompromis alebo iba fatálny krok vedľa?

Časy sa zmenili, žena bez chlapa už nie je pre spoločnosť takou exotkou ako pred pár desiatkami rokov, keď sa bez pána tvorstva po boku mohla snažiť domôcť pravdy a bolo jej to platné asi toľko ako lyžiarky v zime. Jediný háčik je dnes v tom, že je exotkou sama pre seba.

Bez ohľadu na vek, keď je sama, má pocit, že nie je kompletná (v širokom význame tohto slova). Vláči na chrbte batoh plný strachov – že nie je dosť atraktívna / že je príliš atraktívna, že nie je dosť múdra / že jej to príliš myslí, že jej ujde vlak menom „dieťa“ / že má vlak plný detí, čo potenciálnych uchádzačov odrádza, že nie je dostatočne ženská / že je až príliš ženská a tak ďalej a tak podobne.

Nuž a stane sa, že keď je batoh ťažký, až ju tlačí k zemi, a má čo robiť, aby predýchala do ďalšieho dňa, vezme prvé, čo ide okolo. Bez hanobenia osôb mužského rodu, označenie „to“ je tentoraz na mieste. Lebo o muža ide až v druhom rade. Rozhodujúce je, že je to pomoc. Záchranné koleso. Tlmič paniky.

„Človek je sociálna bytosť, byť sám je proti jeho prirodzenosti,“ potvrdzuje vzťahová poradkyňa Mgr. Mária Kubišová. „Navyše na ženy pôsobí silný kultúrny vplyv, ktorý dáva žene vyššiu hodnotu, keď je partnerkou, manželkou, matkou, manažérkou fungujúcej rodiny. Nejedna žena sa trápi otázkou, prečo kamarátka, ktorá je hlúpejšia a škaredšia, rodinu má a ona nie. Ženy v našej kultúre žijú v presvedčení, že ak sú dobrými ženami, mali by mať okolo seba množstvo záujemcov, z ktorých si budú vyberať. S dôrazom na slovo množstvo. Lebo vždy tam nejakí sú, ale keď ich nie je dostatočný počet, vyľakáme sa.“

Keď sa úľak premení na zdesenie, vezmeme na milosť aj takého, ktorého až tak nechceme. Alebo žeby sme mali iba prehnané nároky a je čas vrátiť sa na zem? Farba či množstvo vlasov na hlave nás až tak netrápia. No je trocha nepraktické, že má iné hodnoty, iné priority, iné ciele ako my, že jeho chuť na sex sa nezhoduje s našou, že má rád úplne iný druh filmov a presne opačný vzťah ku knihám... Ale je to muž, ktorý nás chce, tak načo váhať?!

„Upokojím vás, muži robia presne to isté čo ženy, boja sa, že budú sami, a vyberú si partnerku, o ktorú celkom nestoja,“ hovorí M. Kubišová. „A je to v poriadku, ak je človek zúfalý, má povinnosť zachrániť sa, ako vie.“

Podľa nej žena siahne po chlapovi, ktorého v skutočnosti nechce, keď si myslí, že už nemá kapacitu zvládať svoju samotu a smútok. Vtedy berie radšej niečo ako nič, má vrabca v hrsti, lebo holuba na streche akosi niet. „Pripomína to scenár návykového správania – keď mi je ťažko, dám si niečo, po čom sa mi uľaví. Bolí ma? Dám si tabletku! Presne to je aj last minute chlap.“

V prvých štádiách môže takýto „vzťah“ zasycovať, hlavne ak pustíme na turbo výkon programové vyhľadávanie dôkazov, že všetko je úžasné, skvelé alebo aspoň dobré. Že okamihy pochybností sú omylom, pod vplyvom hormónov a predchádzajúcich nemilých skúseností zle vyhodnotenou realitou.

Lebo veď síce nezavolal dva týždne, ale potom sa ozval a strávili spolu dva ÚŽASNÉ dni. Lebo veď potrebuje čas zvyknúť si bývať s niekým v domácnosti, keď žil toľké roky sám. Lebo veď potrebuje čas, aby sa zahojil z predchádzajúceho vzťahu a uveril, že nie všetky ženy sú beštie. Lebo veď... „Niekto zvládne týmto spôsobom popierať realitu celé roky,“ pritakáva M. Kubišová.

Smutná pravda však je, že odmena za túto námahu prichádza zriedka, zato nepríjemné dôsledky zákonite.

„Zotrvávanie v deficitnom vzťahu môže viesť k smrti,“ servíruje studenú pravdu terapeutka. Na rovinu. Bez obalu, bez zakrývania si očí a prikrášľovania vecí. „Fyzickej smrti môže predchádzať smrť psychická, keď človeku síce fungujú všetky orgány, pľúca dýchajú, srdce bije, ale on iba prežíva. Až si týmto spôsobom privodí vážnu chorobu, ktorá môže mať fatálny koniec. Neuspokojujúci a nenapĺňajúci vzťah je vysoko sebadeštrukčný!“

Naozaj vysoká cena za kúsok života s niekým po boku, len nie sama samučká. Ešteže aj v tejto mizérii existujú svetlé body.

Napríklad last minute chlapi ako prevádzači na druhý breh. Z jedného mizerného vzťahu k lepšiemu, hoci cesta, paradoxne, vedie cez iný mizerný vzťah. „Pred časom prišla ku mne do poradne klientka so slovami, že uvažuje o rozvode,“ rozpráva M. Kubišová. „Našla si nového priateľa, ktorý sa jej javil úplne iný ako jej manžel, a dúfala, že jej poskytne všetko, čo jej v manželstve chýbalo a bez čoho už nevedela fungovať. Keď prišlo na lámanie chleba, rozvod a všetky nepríjemnosti s tým spojené, ukázalo sa, že nový partner jej nedokáže byť oporou, že je na všetko sama tak ako predchádzajúce roky.

Po čase sa rozišli. On opustil ju. Samozrejme, znášala to veľmi ťažko, no s odstupom času vyhlásila, že to bolo to najlepšie, čo sa jej mohlo stať – vďaka expartnerovi, ktorý sa ukázal rovnako nepoužiteľný ako manžel, našla silu, aby sa rozviedla a deštrukčný vzťah ukončila.“

Keď sme v tom až po uši a presne do tých končín nám akosi preniklo aj srdce, je ťažké si uvedomiť, že dotyčný princ na bielom koni je iba „medzizastávka“. A to je dobre. Lebo v tom čarovnom počiatočnom štádiu, keď veríme, že je úžasný a že v ňom máme všetko, čo predchádzajúcemu chýbalo, máme šancu na pár kvapiek vlahy, čo dodá silu. Psychológ by povedal, že si naplníme potreby. Aspoň čiastočne. A potom príde aj sila pozrieť sa pravde do očí. Bolí, áno, ale rana nie je smrteľná.

„Každá potrebujeme svoje množstvo last minute chlapov, aby sme prišli na to, čo chceme a čo nie. Netreba si to vyčítať, treba si dovoliť robiť aj chyby a postupne prídeme na to, čo nám vzťahy, ktoré nie sú úplne to, čo by sme chceli, dávajú a čo berú,“ myslí si M. Kubišová. „Keď je opakovane výsledkom nášho snaženia sklamanie, je to informácia, že niekde ideme proti sebe. Nie je to žiadna karma, zdedené gény po otcovi, mame, prababke. Jediný dôvod, prečo si vyberáme tak, aby sme sa nie zveľaďovali, ale uberali si, je, že nevieme, čo chceme. Kto na to raz príde, ten už nič iné neberie.“

Last minute muži sú hrozbou pre budúcnosť iba vtedy, keď púť za láskou zavesíme na klinec, presvedčené, že všetci chlapi sú rovnaké, nepoužiteľné, nemožné a nestráviteľné tvory, s ktorými sa nedá žiť. „Takéto uvažovanie je veľmi zjednodušené a je to vyhýbanie sa zodpovednosti za svoje konanie. Ak som chcela ísť na dovolenku do Turecka, ale vybrala som si Bulharsko, lebo je dostupnejšie, stále platí, že som bola na dovolenke a bola to moja voľba,“ prízvukuje vzťahová poradkyňa.

„Možno som mala počkať, došetriť si a potom si užiť Turecko. Hádzanie viny na nedostatky druhého z nás robí slabochov, ale hovoriť NIE posilňuje. Zakaždým, keď odmietneme, čo nechceme, upokojíme sa. Dodá nám to silu, posilní ženskosť, hodnotu a presvedčenie, že sme dobré aj bez toho, aby sme to museli dokázať svetu. Moja skúsenosť ukazuje, že vtedy príde ON, ten, akého chceme, a po pánovi Last Minute už nikdy nesiahneme.“

Bojíte sa ukončiť vzťah, ktorý nefunguje? Toto vám hrozí, ak rýchlo neodídete!

Výber pre vás

Bojíte sa ukončiť vzťah, ktorý nefunguje? Toto vám hrozí, ak rýchlo neodídete!

Súvisiace články

Trpký osud mladej ženy: Po úteku z domu nenašla šťastie ani v manželstve

Osudové stretnutie v zrelom veku: Nikdy by mi nenapadlo, že sa vydám aj tretíkrát!

Trvalo dlho, kým si uvedomila pravdu: Jej vzťah bol dokonalý, ale niečo tu nesedelo

Výber pre vás