Zmierte sa s tým, že vaše deti vedia o sexe oveľa viac ako vy v ich veku. Vedia viac, ako si myslíte, že vedia, a oveľa viac, ako by ste chceli, aby vedeli. Nemusí sa vám to páčiť, ale asi s tým nič neurobíte. Čo môžete a mali by ste spraviť je, že informácie, ktoré sa na ne valia z každej strany ako cunami, im pomôžete spracovať, uvediete na pravú mieru, prípadne doplníte. Tak, aby vedeli o rizikách sexu ešte skôr, ako ich môžu reálne ohroziť, aby mali k svojej sexualite pozitívny vzťah a aby mohli neskôr viesť zdravý a spokojný partnerský život. Tomuto sa hovorí sexuálna výchova. Bociany z toho vynechajte Povedačky o tom, kto všetko nosí deti, ako čakajú na svoju chvíľu kdesi na hviezdičke či mesiačiku a iné insitné povesti sú síce milé, ale úplne neužitočné a často aj kontraproduktívne.

V dobe okamžitých informácií na jeden klik je veľmi pravdepodobné, že „vďaka“ nim bude vaše dieťa jedného krásneho dňa v škôlke za totálne neinformovaného blbca. Holú pravdu sa dozvie od svojich rovesníkov aj s nánosom detskej fabulácie a skreslených predstáv. Navyše vám bude mať za zlé, že ste ho oklamali, nepriamo znemožnili a v otázkach pohlavného života vás bude ešte dlho považovať za nekompetentný zdroj. Bude sa pýtať a pátrať inde. A to, aké informácie a akou formou sa k nemu dostanú, budete len ťažko kontrolovať. Deti začínajú zvedavé a prostoreké otázky o pohlaví a zrodení života klásť už v predškolskom veku a nemá zmysel im klamať, okrikovať ich či ignorovať. Múdry rodič prijme nečakanú a možno šokujúcu otázku ako šancu. Šancu vysvetliť ratolesti všetko, čo chce vedieť, prijateľným spôsobom a vybudovať si tak pozíciu toho, koho sa možno bez obáv pýtať a komu možno veriť. Slušný základ na to, aby ste boli dobrou poradkyňou a sprievodkyňou aj v čase, keď už pôjde do tuhého.

„Naučiť deti dôležité veci o sexualite, na to nestačí jeden ‚vážny’ rozhovor,“ hovorí Oľga Pietruchová zo Spoločnosti pre plánované rodičovstvo. „Mal by to byť kontinuálny proces, nepretržitá komunikácia. Čakať s tým dovtedy, kým dieťa začne dospievať a bude v našich očiach na podobné diskusie ‚dosť veľké’, sa nevypláca. Vtedy už býva neskoro. Tak ako deti postupne od malička vedieme k slušnému správaniu a samostatnosti, tak by sme ich postupne, pomaly a primerane veku mali učiť spoznávať svoju sexualitu, spôsob, akým prišli na svet, aj to, ako fungovať vo vzťahoch.“ Rozhovory o sexualite by sa nemali viesť z pozície autority a s podtónom, že tieto otázky sú vám nepríjemné. Že sa vás dieťa pýta, znamená, že vám dôveruje. Je pochopiteľné, že sa ostýchate, ale zahoďte predsudky, malé dieťa ich nemá, je len právom zvedavé. Samozrejme, vy musíte zvážiť, koľko informácií a akou formou dokáže práve prijať. Nie je nevyhnutné zachádzať do detailov. Niektorým deťom stačí povedať, že deti sa rodia z lásky, keď sa ocko a mamička veľmi ľúbia. No niekedy sú, najmä dievčatká, veľmi zvedavé a pýtajú sa ďalej: „Ale ako sa to ockovo semienko dostane k maminkinmu vajíčku?“ opýtala sa 5-ročná Laurinka v tej chvíli úplne bezradnej mamy. V mladšom veku naozaj stačí povedať niečo o mojkaní a pevnom objatí. Skutočne pravdivé vysvetlenie môže malé dieťa skôr vydesiť. Keď si neviete rady, pomôžte si literatúrou. Výber publikácií pre chlapcov i dievčatá rôzneho veku, ktoré tie najošemetnejšie informácie odovzdajú kulantne za vás, je dosť pestrý.

Bežný život ponúka na prirodzený rozhovor dosť príležitostí. Čakáte ďalšie dieťa alebo máte tehotnú susedku? Bozkáva sa staršia dcéra s priateľom pod bránou? Je len otázka času, kedy sa na to dieťa opýta. Je tu aj televízia, časopisy a internet, kde sa dostane do kontaktu s niečím, čo ho zaujíma. „Otázok sa netreba báť, dobré je povzbudiť ho k ďalším,“ hovorí Oľga Pietruchová a odporúča metódu štyroch krokov: 1. Priateľsky a povzbudzujúco zistite, prečo sa dieťa pýta a prečo ho to zaujíma práve teraz. Tak prídete na to, či náhodou nemá nejaký problém. To je zaujímavá otázka. Prečo to chceš vedieť práve teraz? Už si o tom niečo počul(a)? 2. Opýtajte sa ho na jeho názor. Uvidíte, koľko o danej téme už vie, prípadne, aký slovník používa a či náhodou netreba napraviť nejaké škody. Čo si myslíš ty? Ako je to podľa teba? Čo by si ty poradil(a)? 3. Odpovedzte pravdivo, neklamte, nezavádzajte, používajte slovník, ktorému dieťa porozumie, a filtrujte fakty, ktoré dokáže spracovať. 4. Uistite sa, či vám porozumelo a nechajte priestor na ďalšie otázky. Už tomu rozumieš? Chcel(a) by si ešte niečo vedieť?

„Takéto rozhovory dávajú rodičom úžasný priestor na to, aby deťom odovzdávali nielen dôležité informácie a vedomosti, ale im predovšetkým vštepovali svoje hodnoty,“ zdôrazňuje Oľga Pietruchová. „Tie môžu byť iné v konzervatívnej kresťanskej a iné v liberálnej rodine. Ale sú to hodnoty, ktoré rodičia považujú za podstatné a deti si ich aj osvoja.“ Pri takomto prístupe sa vy aj deti naučíte prirodzene komunikovať o čomkoľvek a postupne, s pribúdajúcim vekom, prejsť aj k otázkam rôznych rizík.

Pripravte ich na to, aby sa vedeli chrániť pred obťažovaním – upozornite na nebezpečenstvo tzv. tajných priateľov na internete, hovorte o prirodzených telesných prejavoch dospievania aj o rizikovom sexuálnom správaní a jeho následkoch. Je pravdepodobné, že v istom období s vami o tom decká nebudú chcieť hovoriť, lebo im to bude „strašne trápne“, a radšej si vypočujú radu a názor rovesníkov. Podstatné je, aby ste tu stále boli pre nich a nestratili kontakt. Pokúšajte sa nadviazať rozhovor nenásilne a bez mentorstva.

Čo spraviť, keď sa ratolesť spýta: Mamííí, čo je to sex?

Výber pre vás

Čo spraviť, keď sa ratolesť spýta: Mamííí, čo je to sex?

Súvisiace články

Hovoriť s deťmi o sexe je fuška

Tínedžeri majú skreslené informácie o sexe

Výber pre vás