Kedysi to bolo jasné: žena varí, perie, vychováva deti a lieči sa z hystérie, muž zarába a leží na gauči. Dnes sa nám roly premiešali tak, že rozdeliť spravodlivo domáce práce má problém aj profesor ekonómie.

Ako ste naučili partnera, aby vám pomáhal s domácimi prácami?“ spýtala sa svojich skúsenejších kamarátok Pavlínka, ktorá sa len nedávno nasťahovala so svojou novou láskou do jedného bytu. „Ťažko,“ odvetila s trpkým úsmevom matka troch detí Marína. „Nesmieš to zanedbať teraz, lebo keď si zvykne na pravidelný servis okolo seba, skôr sa rozvedieš, ako ho od toho odnaučíš,“ dodala a bolo jasné, že vie, o čom rozpráva. Marína bola adeptka na gazdinku roka, rada sa o domácnosť starala a až do narodenia tretieho dieťaťa jej vyhovovalo tradičné delenie domácich prác na ženské a mužské. Ona bola doma s deťmi, on celý deň v robote. Ona varila, upratovala, prala, starala sa kompletne o deti, on mal na starosti rozpočet, dovolenky, vybavovačky na úradoch, auto, veľké nákupy a opravy v domácnosti. Tretie dieťa však bolo problematické a ona už to nezvládala. On nechápal, prečo by mal robiť niečo inak ako dovtedy a musel mu to vysvetliť až psychológ v poradni, keď sa ich manželstvo takmer rozpadlo. „Zle si položila otázku,“ zamiešala sa nabrúsene do debaty emancipovaná Heda. „Aké pomáhanie? Domáce práce nie sú tvoje, aby ti s nimi muž pomáhal. Obaja pracujete, nosíte domov peniaze, prečo by ti mal pomáhať s tým, čo doteraz v pohode robil vo svojom byte aj sám. Ty na to nemáš lepšie vyvinuté gény! Musíte si kompletne všetko rozdeliť, spravodlivo, presne pol na pol, raz ty, raz on. A nieže sa budete striedať len pri varení, nech si pekne zvyká vyberať tvoje vlasy z odtoku!“ Heda tento prísne spravodlivý systém raz ja, raz ty dodržiavala priam drakonicky. Zo začiatku to fungovalo celkom dobre, lenže v poslednom období sa často hádali, na kom je s čím rad, obviňovali sa navzájom, kto čo odflákol a neurobil tak dobre ako ten druhý. Ukazovalo sa, že ani tento účtovne spravodlivý systém nie je celkom funkčný, a z nich sa namiesto partnerov stávali kontrolóri.

Heda a Marína sú dva extrémne protipóly toho, čo sa dá nazvať rozdelením domácich prác, napriek tomu dokazujú fakt, že nech už je to rozdelené akokoľvek, konfliktom sa nevyhneme. Teda, ešte extrémnejšie je, keď za vás všetko urobí armáda služobníctva, alebo na druhej strane prípad, keď nefunguje ani len to rozdelenie na tradičné ženské a mužské roly, keď muž nielen že doma prstom nepohne, ale ani len nezarába a nedokáže vymeniť za pol roka jednu žiarovku. V tom prvom prípade si to užite, v tom druhom je otázka, čo za protihodnotu taký muž poskytuje, že sa s ním treba deliť o jednu domácnosť. Podľa amerických výskumov sú domáce práce druhým najčastejším dôvodom partnerských hádok. Viac sa už hádame len pre peniaze. Alarmujúce je, že domáce práce majú vyšší konfliktný potenciál ako nezhody v otázkach výchovy detí, sexu či zamestnania. Podľa iného výskumu, ktorý sa chcel dopátrať toho, vďaka čomu funguje manželstvo, je po vernosti a sexe pomoc s domácimi prácami na treťom mieste, ďaleko pred deťmi, peniazmi či vierovyznaním. Dobre, dobre, Heda by s tou formuláciou, že ide o POMOC s domácimi prácami, nesúhlasila, pravda je však taká, že až 73 percent žien má pocit, že robia viac než polovicu domácich prác, a robia to preto, že inak by to v domácnosti nikto neurobil. Až 40 percent mužov si o sebe myslí, že robí viac domácich prác ako ich partnerka, a robí to vraj preto, lebo sa tak cítia byť lepšími partnermi. Gratulujeme k partnerom, i keď vieme, že len niektoré to dosiahli celkom prirodzene, iné na to museli ísť dlhodobým štúdiom asertívnych hraníc a ezoteriky.

Pozrime sa radšej na problém Hedy z úvodu. Čo sa deje, že ani absolútne spravodlivé rozdelenie prác pol na pol neprináša mier do domácnosti? Nuž deje sa to, že rovnostárstvo nefunguje nikdy, ani v makroekonomike, ani v partnerstve. A keď už sme pri tej ekonomike, skúsme v nej nájsť iný model, ktorý funguje a dal by sa „opajcnúť“. Ten model sa volá teória komparatívnej výhody a podrobne ho nájdete opísaný v knihe Vzťahonómia (Premedia Group, 2012). Napísali ho dve ekonomické novinárky z najprestížnejších amerických médií, Paula Szuchman (Newsweek, Wall Street Journal) a Jenny Anderson (New York Times), a pozreli sa v nej na lásku, spolužitie a neumytý riad očami ekonómie. Teória komparatívnej výhody hovorí, že nie je efektívne, aby ste robili všetko, v čom ste dobrí, ale aby ste vykonávali len tie úlohy, ktoré zvládate v porovnaní s inými relatívne lepšie. S teóriou prišiel v roku 1817 politický ekonóm David Ricardo. Predstavte si, že v Portugalsku vedia vyrobiť jeden pár nohavíc za 20 minút a jednu fľašku vína za 10 minút. V Anglicku trvá šitie nohavíc 30 minút a výroba fľašky vína až 60 minút. Na prvý pohľad by sa teda mohlo zdať, že pre Portugalsko je výhodné vykašľať sa na neschopné Anglicko a vyrábať si oboje samo. Lenže ak začne vymieňať to, v čom má komparatívnu výhodu, teda čo mu ide lepšie, za to, čo mu ide horšie, teda svoju fľašku vína za anglický pár nohavíc, na tomto obchode ušetrí až desať minút práce. Aj Anglicko ušetrí, hoci jeho krajčíri šijú pomaly. Ale v porovnaní s tým, aké strastiplné je v Anglicku dorábať víno, sa im viac oplatí šiť len nohavice a víno kupovať. Anglicko na výmennom obchode s Portugalskom ušetrí až 30 minút roboty. Rozumné obchodovanie a špecializácia na určité činnosti prinášajú obrovské výhody a naopak, snaha urobiť všetko samostatne či dokonca rozdeliť si prácu na presnú polovicu – vedie k obrovským stratám času a energie. Skôr, ako si na mieste Portugalska predstavíme ženu a na mieste Anglicka muža, treba si povedať jedno – je len málo domácich prác, ktoré robíme s radosťou, napokon preto sa to volá domáce práce a nie domáce rozkoše. Ak muža baví večne chodiť po dome so skrutkovačom a žena miluje vypekanie, ani im nezíde na um trvať na tom, aby spravodlivo na striedačku piekol muž a skrutkovala žena. Lenže ešte sú tu práce otravné a nezáživné pre oboch rovnako. Tie treba nejako rozumne prerozdeliť. Nie preto, aby sme si robili navzájom zle, ani preto, aby si žena dokazovala, že je emancipovaná. Dôležité je dohodnúť sa preto, aby sme mali viac času na spoločné činnosti, ktoré sú, naopak, obom príjemné a veľmi záživné. Lebo na to sme sa dali dokopy, že zdieľané starosti sú polovičné a zdieľaná radosť dvojnásobná. Ak teda napríklad žene podobne ako tomu Portugalsku trvá dvojnásobne dlhšie umývanie riadu ako upratovanie a muž zasa riad umýva rýchlejšie, ako upratuje (i keď podobne ako to Anglicko na oboje musí vynaložiť oveľa viac úsilia), oplatí sa im obom uzavrieť výmenný obchod a špecializovať sa. Žena na upratovanie, muž na umývanie riadu. V sumáre to možno stále vyzerá, že muž ten riad umýva nekonečne dlho, jeho žena by to mala skôr, ale každý ušetrí viac času, ako keby sa delili o všetko na polovicu. Systém nie je úplne spravodlivý, ale z tohto obchodovania profi tuje každý.

„Ak môj muž vôbec niečo po zložitom vyjednávaní a spisovaní zoznamov aj urobil, musela som ešte vynaložiť obrovské úsilie na jeho chválenie. Žena urobí milión vecí a všetci to berú ako samozrejmosť, keď muž len krížom slamky preloží, treba ho velebiť,“ sťažuje sa manažérka Nora, kandidátka na matku roka, ktorá popri dojčení dieťaťa zvládala prácu na plný úväzok a rozbiehanie dvoch vlastných firiem. „Ja som celý problém delenia domácich prác nakoniec vyriešila systémovo. Rozviedla som sa. Každý žije vo svojom byte a stará sa o svoj byt. Dokonca máme tú istú upratovačku. On sa teraz neuveriteľne snaží a zakaždým ma milo prekvapí, keď sa nielen príkladne postará o syna, ale tiež navarí alebo nakúpi aj pre mňa.“ Nuž, toto riešenie je naozaj extrémne, ale naznačuje, že pochvala nie je účinný stimul, ak mužovi na výsledku nezáleží. Definitívne najväčšia kandidátka na ženu roka v tom má jasno úplne: „Deľba domácich prác je nespravodlivá a pôvod tej nespravodlivosti je v našich ženských hlavách, lebo sa nevieme na niektoré veci jednoducho vyprdnúť!“ To teda nevieme. Stresuje nás, keď deti behajú špinavé s holým zadkom, keď sa uprostred izby vŕšia veci, oblečenie, jedlo, nástroje, obaly a muž to s úsmevom prekračuje. Ak sa na to nedokážeme „vyprdnúť“ aj my, musíme sa špecializovať a za práce, ktoré muž nikdy neurobí, sa dostatočne odmeňovať. Keď som sa pýtala mužov i žien v mojom okolí, ako sa odmeňujú za vykonané domáce práce, mnohí nerozumeli otázke. Veď je to samozrejmé a niekto to urobiť musí. Lenže ak je toto jasné len jednému z partnerov, potom občas nezaškodí aj skutočné vyčíslenie a predloženie účtu, koľko by tie práce rodinu stáli, keby sa platili tretej strane. A vôbec, nemohli by sme ich naozaj tej tretej strane platiť? Nie? Tak sa môžeme odmeňovať aj samy. Vlastne nie môžeme, musíme. Minimálne pri veľkých prácach, ako je povedzme sťahovanie či rekonštrukcia bytu, by sme si odmenu v podobe kabelky, ktorú by sme si inak nikdy nekúpili, za našu nekonečnú pracovitosť mali zakalkulovať do základných nákladov. Odmenou za pravidelné otravné činnosti môžu byť aj tri hodiny týždenne v spoločnosti kamarátok na dobrej čokoláde alebo v kine. Každá žena najlepšie vie, čoho sa jej popri domácich prácach nedostáva, a tak si to treba naplánovať vopred. S predstavou nových lodičiek či príjemného posedenia s kamarátkami sa vám bude triediť bielizeň na pranie oveľa radostnejšie.

Deľba domácich prác: Na spravodlivosť rovno zabudnite!

Výber pre vás

Deľba domácich prác: Na spravodlivosť rovno zabudnite!

Súvisiace články

Domáce práce môžu ovplyvniť chuť na sex

Hľadáte ideálneho manžela? Najlepšími sú Švédi a Nóri!

10 vecí, ktoré muži nikdy nepochopia

Koniec žehlenia: Samožehliaci prístroj to spraví za vás!

Výber pre vás