Podľa socioterapeutičky Lívie Lozsi sa aj muži potrebujú vyrozprávať, rozpitvať problém, ktorý ich trápi a podľa možnosti aj nájsť nejaké riešenie. „Podľa mojich skúseností potrebujú veci riešiť rovnako ako my, tiež im nie je dobre, keď vzťah nefunguje. Určite vedia hovoriť o tom, čo ich trápi a odkiaľ to asi pramení. Vedia byť veľmi intímni. Často to však s nimi ani neskúsime, lebo vychádzame z predsudku, že to nepotrebujú a že debatu odmietnu,“ hovorí Lívia Lozsi. „Faktom je, že ženy sú senzibilnejšie. To, že niečo nefunguje, ako má, a že vzniká problém, ktorý by mohol fungovanie vzťahu vážne ohroziť, zvyčajne vycítia oveľa skôr ako muži,“ dopĺňa ju jej kolega. „Vtedy sa môže stať, že žena narazí na nepochopenie a odmietnutie. Podľa mojich skúseností však muž, ktorému na partnerke záleží a ktorý vidí, že sa niečím trápi, je ochotný urobiť veľa preto, aby jej bolo lepšie.“

Že pche?! Že mudruje?! Na toho vášho to neplatí?! Tiež sme pochybovali, preto nám dvojica socioterapeutov, ktorí vedú manželské skupiny, skúsila dať pár tipov, ktoré by mohli zabrať. A pozor, nejde o žiadne lacné triky, ale o nefalšovaný duševný striptíz. Pochopiteľne, že váš. A za odhaľovanie budete odmenená ochotou muža riešiť problém, o ktorom vy už viete, hoci on ešte netuší, že existuje.

Podľa skúseností Ľuda Dobšoviča a Lívie Lozsi je veľmi dôležité nehrať divadlo. Takže nebyť za hrdinku, ale ani za prehnane hysterickú ženskú. Nezakrývať, keď nás niečo trápi. Smútiť, keď sme smutné. Ale pozor, iba vtedy a do takej miery, ako to naozaj cítite. Kto plače pri každej príležitosti, lebo vie, že slzy dotyčného vždy dostanú, na rozhovor či manželskú skupinu to nebude. Rovnako patrí do kategórie citového vydierania a manipulácie odmietanie rozprávania, sexu a podobne. „Pokiaľ nebudete k partnerovi pravdivá a otvorená vy, nebude ani on k vám. Pretože platí pravidlo Ja sa otvorím – ty sa otvoríš,“ konštatuje socioterapeutka. (Hádam už nie sme také naivné, aby sme si mysleli, že prvý začne on.)

Druhou možnosťou (môže dopĺňať prvú) je hovoriť o sebe. S dôrazom na slovách o sebe. Ak začnete vetu slovami: Ty robíš to či ono, druhá strana sa začne hneď brániť. Keď, naopak, budete hovoriť o sebe, nič mu nebráni počúvať. Vzorový monológ, z ktorého sa môže vykľuť užitočný dialóg, teda napríklad znie: „Vieš, drahý, v našom vzťahu mi je ťažko. Zdá sa, že nejaké veci nerobím dobre, ale neviem aké. Som smutná, že sa spolu nedokážeme porozprávať ako voľakedy. V jednom momente (môžete rozviesť kedy asi) som sa uzavrela do seba a mnoho vecí som ti prestala hovoriť. Zdalo sa mi, že by to bolo zbytočné. Ale teraz sa ukazuje, že to bol omyl, pretože nás to doviedlo niekam úplne inam. Trápi ma to a sama si s tým nedokážem poradiť. Možno by bolo dobre, keby sme sa o našom vzťahu porozprávali aj s niekým iným. Lebo niečo do neho vnášam ja, niečo možno aj ty. Nezaujímal by ťa názor iných, nezainteresovaných ľudí a spôsoby, ako podobné veci riešili oni?“

Poslednou radou skúsenej dvojice je nečakať, že po jednom takomto prehovorení o sebe hneď nastane zmena. To o jari a lastovičke predsa poznáte... Namiesto urazenosti, keď sa partner hneď po vašom prvom (druhom, piatom) duševnom striptíze nevrhne na internet vygoogliť najbližšie stretnutie manželskej skupiny, treba o tom, že vás veci trápia a ste z nich smutná, hovoriť opäť a znova. Samozrejme, treba mať hranicu, kedy s pokusmi napraviť vzťah skončíte. A začnete si život organizovať inak. Ale to už sme pri úplne inej téme.

Duševný striptíz: Liek na nekonečné partnerské hádky

Výber pre vás

Duševný striptíz: Liek na nekonečné partnerské hádky

Súvisiace články

Manželská skupina: Hoďte vzťahu záchranné koleso!

Výber pre vás