Každá z nás má občas (alebo dokonca aj skoro stále) pocit, že dohovoriť sa so svojím najdrahším chce prinajmenšom vysokú školu alebo aspoň tučný slovník. Poznáte to: ja o voze, on o koze. No priznajme si, že sa s ním občas rozprávame, ako keby bol nesvojprávny, často zvykneme aj mlčať s namosúreným výrazom na tvári. Ako sa v nás potom má normálny chlap vyznať?

Držte sa našich rád a garantujeme vám, že ak si budete želať raňajky do postele, vaša polovička vám ich naservíruje na striebornom podnose a ak túžite ísť na dovolenku do Paríža či inej vysnívanej destinácie, váš najdrahší urobí všetko pre to, aby ste tam v blízkej budúcnosti spoločne vyrazili.

„Ukáž, to si radšej spravím sama...“– „Bože, čo to už zasa robíš?!“ – „Ježišmária, ty si tomu dal!“– spoznávate sa? V prípade, že používame tieto a podobné vety, ide nám vlastne iba o jedno. Ukázať partnerovi, že my sme dokonalé a on totálne nemehlo. Ibaže prečo by mal mať ponížený a udupaný chlap chuť pohnúť pre nás čo i len prstom? Uzavrie sa do svojej mužskej ulity a po takýchto slovách už z neho nedostanete vôbec nič. Ani raňajky do postele, ani dovolenku v Paríži.

Uvedomte si, že vyššie spomínaný spôsob komunikácie nevedie k ničomu dobrému. Už to, že si to uvedomíte, vám dosť pomôže. Urobte si chvíľku sama pre seba, uvarte si dobrú kávičku, sadnite si do záhrady či na balkón a zamyslite sa, čo vám vlastne na tom vašom chlapovi prekáža, prečo vás tak znervózňuje. Takže: prvý krok je zastaviť ponižovanie a uvedomiť si, čo od rozhovoru s naším drahým vlastne očakávame.

„Keby si sa netváril tak kyslo, vôbec nič by som ti nepovedala.“ – „Asi si ťa začnem nahrávať, veď ty vôbec nevieš, čo hovoríš!“– „Ja sa z teba zbláznim, prečo stále opakuješ rovnaké chyby, veď sme sa dohodli, že s tým už prestaneš...“ Touto slepou uličkou, keď sa jeden bráni a druhý útočí, stále dookola, sa nikam nedostanete. Obaja skončíte vynervovaní a nahnevaní bez toho, aby ste pochopili, čo sa to medzi vami vlastne deje.

Len čo nabehnete na kolotoč výčitiek a obranných mechanizmov, čím skôr zatiahnite ručnú brzdu (to platí aj pre vzťahy s inými rodinnými príslušníkmi, priateľmi alebo kolegami v práci). Najlepšie je ihneď zmeniť slovník aj tón.

Nič proti kritike, sem-tam je dobré povedať otvorene, čo vám prekáža, čo potrebujete zmeniť a ako sa pozeráte na váš vzťah či priamo na vašu polovičku. Ibaže, priznajme si – nám často ani tak nejde o zmenu k lepšiemu, ako si chceme potvrdiť, že je niečo zlé. Teraz hovoríme o vetách typu: „Zasa si nechal ponožky porozhadzované po celom byte. Ty sa to asi nikdy nenaučíš!“ – „Mohol by si sa aspoň raz v živote zdvihnúť z gauča a niečo robiť?“– „Ty ma nikdy nepočúvaš!“ – „Koľkokrát ti to mám opakovať?“... a tak ďalej, a tak ďalej.

Nie je to také zložité, ako sa na prvý pohľad zdá. Ide predovšetkým o to, aby sme vypustili niektoré slová a zmenili tón hlasu. Predchádzajúce vety boli úplne nesprávne, lepšie je povedať: „Prosím ťa, počúvaj ma teraz, potrebujem sa s tebou o niečom porozprávať“ – vnímate ten rozdiel? Je nad slnko jasné, že v prvom prípade (Ty ma nikdy nepočúvaš!) sa muž zablokuje a už s ním nepohnete, zatiaľ čo v tom druhom bude mať chuť vyjsť vám v ústrety a urobiť, čo sa dá. Teda v prípade, ak práve v televízii nedávajú Ligu majstrov...

Toto ide mnohým z nás priam skvelo. Len čo nás muž niečím nahnevá, zmĺkneme a nepovieme nič, ani keby čo bolo. Na otázku: „Stalo sa niečo?“ odpovedáme: „Nič!“ a potom mlčíme. Mlčíme hlasno, ukážkovo, jednoducho tak, aby naše urazené TICHO nemohli muži prehliadnuť. Napriek tomu, že podľa odborníkov je podobné mlčanie doménou mužov, takto nepríjemne mlčať vieme aj my ženy. Nepoznám ani jednu ženu, ktorá by občas výhražne nemlčala.

V prípade, že vás niekto naozaj veľmi nahnevá, najlepšie, čo môžete urobiť, je, že sa zbalíte a odídete zo spoločného priestoru. Potom neskôr, keď vychladnete, tak si vezmite papier a ceruzku a celkom bez obalu napíšte poriadne hnusný list. Potom si ho prečítajte a skúste sa na celú vec pozrieť očami partnera. Zoberte si nový papier a napíšte list z jeho pohľadu. Nakoniec opäť vezmite do rúk svoj nahnevaný list, uvedomte si, o čo vám šlo, čo ste chceli dosiahnuť a či vám k tomu vaše slová nejako pomôžu. Uvidíte, aký účinný je tento jednoduchý návod.

„Ja neviem, ale mne sa to nezdá.“– „Už minule si to skúšal a vieš, ako to dopadlo...“– „S tvojimi znalosťami nemčiny sa toho vo Viedni veľa nedozvieme!“ – takéto mimoriadne pochybovačné poznámky, ak ich navyše hovoríte aj pred inými ľuďmi, nikomu na sebavedomí a ochote určite nepridajú. Skôr je to presne naopak. Hoci by za normálnych okolností váš muž, partner či priateľ veľmi rád zorganizoval príjemnú rodinnú večeru, opravil ten dlho kvapkajúci vodovodný kohútik alebo upiekol mäso, po takýchto vetách sa nemôže nikto čudovať, že sa do toho nehrnie.

Vyhnite sa spochybňovaniu partnerových schopností, vedomostí a zručností – najmä pred návštevou, kolegami či susedmi. No ani keď ste sami, nehovorte mu, že pochybujete o tom, čo dokáže. Buďte radšej ako kouči a povzbudzujte ho, dodajte mu odvahu, verte mu – uvidíte, že pre vás urobí aj nemožné a všetko sa mu podarí.

Šokovalo ma, aká bola tá mladá žena šikovná...

Elena (59) žije na východe Slovenska s druhým manželom Petrom (62)

– Toto leto som šla na dovolenku s Romanom (35), jedným z mojich nevlastných synov, jeho milou manželkou Zuzkou (26) a ich maličkou dcérkou Žanetkou (3). Boli sme v nádhernom rodinnom penzióne pod Tatrami, počasie nám vyšlo na jednotku.

Čo ma tam doslova šokovalo, to bola neuveriteľná schopnosť mladej Romanovej žienky vždy uňho dosiahnuť, čo si zaumienila. Mňa doma vychovávali vo viere, že mám byť vždy čestná, lojálna a vďačná za všetko, čo mám, čokoľvek by to bolo. U starej mamy sme sa vždy pred a po jedle modlili a ďakovali za tento dar, nech by bola večera pripálená či úplne nejedlá. Zuzka zjavne dostala do života odlišné ponaučenia.

Okrem toho, že vyzerá výborne, stará sa o svoju štíhlu postavičku a peknú pleť, nebojí sa povedať nahlas, po čom túži, čo chce. Keď bola hladná, smädná, keď sa nudila a potrebovala spoločnosť, vždy to dala svojmu mužíčkovi patrične najavo. Milo, nenásilne, tak, že to napokon vyzeralo, akoby s nápadom prišiel Roman, nie ona...

Prečo aj mňa niekto nenaučil brať si od života, čo chcem? Možno by sme sa mali učiť od mladších a šikovnejších, ako sa to robí. Ja som už začala a celkom sa mi darí.

- Neznášam, keď mi hovorí, že ma neuznáva alebo že niečo nedokážem. Je to, ako keby mi hovorila, že ma nemiluje.

- Máš také chutné bruško, hovorieva moja žena, a pritom si myslí, že som tučný a mal by som schudnúť. Prečo mi to nepovie rovno?

- Ide ma poraziť, keď mi po dlhšej výmene názorov nakoniec povie, že si mám robiť, čo chcem, a urazená odíde. Vždy sa to skončí tichou domácnosťou.

- Myslíš si, že ti verím? Táto otázka ma vytáča do „bezseba“. Keď som dlhšie v robote alebo mi volá kamarát, vždy sa to končí jej nedôverčivým pohľadom.

Finty žien, ktoré vždy dosiahnu, čo chcú: Ak pôjdete na svojho chlapa TAKTO, znesie vám aj modré z neba

Výber pre vás

Finty žien, ktoré vždy dosiahnu, čo chcú: Ak pôjdete na svojho chlapa TAKTO, znesie vám aj modré z neba

Súvisiace články

Žena si stopla auto, nasadla k cudziemu chlapovi a... Keď zistila, čo s ňou chce urobiť, už bolo neskoro

Žena si stopla auto, nasadla k cudziemu chlapovi a... Keď zistila, čo s ňou chce urobiť, už bolo neskoro

Bolestivý rozchod na vás zanechá následky: Lucia radí, čomu sa určite vyhnite, ak chcete začať znova randiť

Bolestivý rozchod na vás zanechá následky: Lucia radí, čomu sa určite vyhnite, ak chcete začať znova randiť

Utrápená mama: Môj syn má už kopu rokov a stále sa nevie usadiť! Ako mu pomôcť?

Utrápená mama: Môj syn má už kopu rokov a stále sa nevie usadiť! Ako mu pomôcť?

Výber pre vás