Zuzka Kanócz, rodáčka z Košíc, vyštudovala VŠMU, po ktorej prijala angažmán v nitrianskom Divadle Andreja Bagara. Mohli ste ju vidieť vo filmoch Nebo, peklo... Zem, Čerešnový chlapec či Román pre ženy. Veľkú popularitu získali jej seriálové postavy Lucia Vašková v Ordinácii v ružovej záhrade a Hana Šestáková v Horúcej krvi. Je na voľnej nohe a účinkuje v SND a Divadle Aréna.

Juraj Loj, sa narodil v Bratislave a pôvodne sa prihlásil na Vysokú školu výtvarných umení, až na druhý pokus šiel na herectvo. Účinkoval aj so Zuzkou v Ordinácii, hral v predstaveniach Divadla Andreja Bagara v Nitre a momentálne stvárňuje Martina Roznera v televíznom hite Búrlivé víno.

Tak ako, hrdličky? Už sa vám to kráti, cítite sa ako budúci rodičia inak, zodpovednejšie?

Zuzana: Určite to nie je to isté, čo bolo, pretože teraz sme už traja. Ja tým, pochopiteľne, žijem 24 hodín denne a som tým nadšená. Dozvedám sa úžasné veci o sebe, o svojom tele, o prepojení s dieťatkom a mojom vplyve naň, o tom, ako mu môžem dať lepší vstup do života... Aj na Jurajovi vidím, že si to uvedomuje.

Juraj: Vždy som mal pozitívny vzťah k deťom, no teraz si ich akosi viac všímam. Všímam si aj matky a otcov a predstavujem si, že o chvíľu aj ja tak budem chodiť s dieťatkom.

Pomer vášho tešenia sa a bátia je momentálne aký?

Zuzana: Viac sa tešíme ako bojíme.

Juraj: Ja sa nebojím, niet sa čoho.

Však ani nebudeš rodiť.

Juraj: Aha, tak to nie... (smiech)

Zuzana: Ja sa snažím ten strach eliminovať. Veď ide o prirodzený proces...

Juraj: ... a nie si prvá ani posledná...

Zuzana: Presne. A nič nie je dokonalejšie ako príroda. Pôrod môže byť prirodzený, bez komplikácií a bez veľkej bolesti, len sa treba naučiť s telom spolupracovať. Teraz preto cvičím tehotenskú jogu, čo je podľa mňa úžasná vec a psychicky a fyzicky sa pripravujem, aby pôrod nebol niečím strašným a bolestivým, čo si idem odtrpieť na pôrodnú sálu.

Ja predsa idem priviesť na svet naše dieťa! (úsmev) Aj keď je pravda, že všetky hrôzostrašné historky a scenáre, čo sa človek dopočuje, zanechajú svoju stopu. Ale snažím sa ich vymazať a negatívne si nepripúšťam. Ja budem rodiť pekne a bodka.

Aký je medzi vami vekový rozdiel?

Takže mladšieho si si našla.

Zuzana: Alebo on si našiel mňa... (smiech)

Vieš čo, ale škaredšieho si si mohla vybrať. To je veľké bremeno, že mladší a teraz ešte aj sexsymbol! Spávaš v noci dobre?

Zuzana: Ale spávam! Označenie sexsymbol neberiem vážne, čím nechcem zhadzovať Jurajove fyzické prednosti, lebo sa mi páči, to je jasné...

Juraj: ... ešte aj tie duševné hodnoty...

Zuzana: Áno, áno. Ale humbug okolo sexsymbolov vždy trvá iba chvíľku a potom odznie. Navyše, kto to určuje? Pre každého je sexi niečo iné. Koľ kokrát boli za sexsymbol označení muži, ktorí sa mne vôbec nepáčili.

Juraj, ale vieš, čo nás štve? Že pôsobíš v tej telke tak strašne slušne a uhladene. Niečo drsné v súkromí nerobíš?

Zuzana: Hrá basketbal a po každom zápase príde domov dobitý... (smiech)

Juraj: A lozím po stenách. Volá sa to bouldering.

Ešteže tak. Je to nebezpečné?

Juraj: Myslím si, že šoférovanie je nebezpečnejšie.

Zuzana: Ľudia to vnímajú nebezpečne, ale pri boulderingu má pod sebou matrace a sú tam aj ľudia, ktorí ho istia. Jasné, môžeš si pri zlom pohybe nepríjemne natiahnuť sval alebo šľachu, ale nič vážnejšie.

Vy ste obaja vlastne takí náhodní herci, veľmi ste sa do toho nehrnuli.

Zuzana: To je pravda. Ja som ešte v šestnástich netušila, že budem herečka.

Juraj: Nechcem, aby to vyznelo zle, ale taká je podľa mňa väčšina dobrých hercov. Lebo u človeka, ktorý sa odmalička „šteluje“ do pózy herca alebo speváka a chce byť za každých okolností stredobodom pozornosti a záujmu, sa stane táto sebapropaganda vlastnou a veľmi výraznou črtou osobnosti. Pre mňa to potom vyznieva umelo. Rozhodnúť sa pre to povolanie na základe už skoro dozretej osobnosti je asi racionálnejšia a plodnejšia cesta. Ale, samozrejme, poznám výnimky.

Vaša láska mala tiež také laxné začiatky? Do nej ste sa tiež veľmi nehrnuli?

Zuzana: Naša láska sa začala tak dosť... (smiech)

Juraj: Na ceste Bratislava – Nitra. Zuzka ma totiž vozila.

Zuzana: Na aute môjho vtedajšieho priateľa... (smiech) Ale to bolo tak, že kto mal v našej hereckej partii práve auto, ten vozil. No a nejako sme sa rozprávali, potom sme spolu skúšali, a ani neviem ako...

Juraj: ... to prešlo z kamarátstva do lásky.

Zuzana: Je to trocha nuda, ale bolo to tak... (úsmev) Ja som mala vždy dlhodobé vzťahy a práve sa jeden taký päťročný končil. Celé to išlo do autu, už sme sa, myslím, obaja len trápili. Ale keď som zistila, že som sa do Juraja zaľúbila, trápilo ma zase to, že je mladší. Riešila som, či to bude mať perspektívu.

Mala som 27 rokov a nechcela som zbytočne investovať energiu, že však čo, dva-tri mesiace spolu pochodíme a uvidí sa. Ale keďže človek dopredu nikdy nevie, či bude mať nejaký vzťah budúcnosť, tak som dosť dlho váhala, kým som si povedala, že kašlem na to, ľúbime sa.

Navyše, žena si pred tridsiatkou predstavuje, že ten muž už bude trocha zabezpečený, a Juraj iba práve skončil školu, býval v divadelnom byte meter krát meter... Takže priznávam, že som mala troška inú predstavu, ale človek mieni, život mení.

Niečo asi robil dobre, lebo keď sa tu tak na vás pozerám, šťastných a tehotných...

Zuzana Kanócz o láske k Lojovi: Trápilo ma, že je mladší!

Výber pre vás

Zuzana Kanócz o láske k Lojovi: Trápilo ma, že je mladší!

Súvisiace články

Tehotenské bruško Kate: Takto rástlo kráľovské bábätko!

Nová móda v slovenskom šoubiznise: Tehotné a slobodné

Pomejeho tehuľka žiari: A čo to hniezdo na hlave?

Výber pre vás