Prajem ti úspech. Hlavne nech nie je väčší ako môj. A ešte by som preto nerád prišiel o teplé večere. Inak sa pokojne realizuj, zlatko. Hlboko sa ospravedlňujeme všetkým mužom, ktorých sme sa jemne nadsadeným antré dotkli a ktorí kariérny a i nančný úspech svojej polovičke nielen úprimne doprajú, ale do jeho rozmachu neváhajú vložiť i vlastné sily. Prijmite od nás, páni, aj hlbokú poklonu. Lebo hrať zrazu druhé husle nie je jednoduché, zvlášť pre dlhoročných sólistov. Nikto vás to neučil, nikto vás nevaroval, že sa to môže stať, a vám sa to navyše vôbec nemusí páčiť. Ak teda, milé madam, práve nadšene rozbiehate svoj biznis, ktorý vám prinesie osobné uspokojenie, spoločenské uznanie a hriešne drahé kabelky, myslite na to, že investície každého druhu by ste mali zdvojnásobiť aj do vášho manželstva. A ani to nemusí stačiť.

Prečo by mal váš profesionálny rast a zvýšenie rodinného rozpočtu narobiť doma problémy? Skôr sa opýtajte, prečo by nemal. Keby ste len tak bez všetkého obsadili väčšiu kanceláriu a na účet by vám chodil tri razy taký plat, ako máte, ešte by sa vám to možno prepieklo. Lenže toľko šťastia vás asi nepostretne, väčšinou to so sebou prináša aj pomerne otravné sprievodné príznaky ako dlhšie pracovné dni, často vrátane víkendov, väčšie nasadenie, intenzívnejší spoločenský život, častejšie investície do seba a naopak, menej času na domácnosť a jej zvyšných osadníkov. Peniaze vám tiež dodajú sebavedomie, iný status a áno – aj moc. A tak niekde nebadane, inde zo dňa na deň, ale všade so železobetónovou istotou dôjde k prerozdeľovaniu kompetencií, povinností a vôbec, celá organizačná štruktúra vašej rodinnej jednotky prejde zásadnou reformou. No a komu by sa už takýto domáci prevrat páčil? Áno, všimli sme si, že je iná doba a že stredovek, prvá republika i normalizácia sú pasé. Ale tzv. tradičný model rodiny – a tým sa rozumie patriarchálny – tu ešte veselo kvitne a drží sa ako burina. „Dnešné mladé dvojice sú omnoho vyrovnanejšie a šance na svoj osobný a profesionálny rozvoj v nich majú obaja partneri rovnaké. Ale u ľudí v strednom a staršom veku ešte často prevládajú archetypy z minulosti,“ potvrdzuje skúsenosti z praxe psychologička Ľubica Sládeková. „Po roku 1989, keď sa otvorili nové možnosti, sa veľakrát ženy ukázali ako veľmi akčné, schopné a pustili sa do podnikania. Naopak muži, ktorí mali za bývalého režimu dobré postavenie, oň prišli, a tak sa zrazu žena stala hlavnou živiteľkou rodiny. Väčšina tých manželstiev to nezvládla a neprežila.“ Nemusí ísť zákonite o pocit vlastného zlyhania (hoci veľmi často ide), ani starostlivosť o domácnosť neprevŕta každému chlapovi skrz-naskrz ego, ale obhájiť svoj nový status pred okolitým mužským svetom býva trocha problém. „Mala som aj klientov, kde manžel ochotne prevzal na seba tie tzv. ženské práce, dokonca veľmi rád varil a bol to domácky typ. Ale provokácie jeho kamarátov, posmešky a znevažovanie v ňom vyvolali pochybnosti, žiarlivosť a manželstvo sa nakoniec rozpadlo.“ Podľa psychologičky je dôležité, aby si obaja partneri uvedomovali svoju úlohu v manželstve. „Dôležité je odkomunikovať si spôsob, akým budeme fungovať, skôr, nie až keď sa objavia problémy. Musí to byť aj veľmi silný a rozhodný muž, ktorý vie, že rodina mu za to stojí, a nenechá sa spochybniť tlakom zvonka.“ K tomu len toľko, že treba chváliť, chváliť a chváliť a ešte škrabkať za ušami a ustavične pripomínať nenahraditeľnosť toho, kto s vami ochotne prežije aj váš úspech. Ale so zárukou to nedávame.

A nie je ich až tak málo. Spoznali sme manželstvá, kde žena síce nenosí nohavice, ale viac peňazí do spoločnej kasy áno – a jej kariére sa rodinný život prispôsobuje. Napríklad operná speváčka Ľubica Vargicová. Vyše 20 rokov patrí k európskej opernej špičke a zároveň je mamou troch detí. To všetko vďaka manželovi – hudobníkovi, ktorý popri svojej profesii prevzal podstatnú časť zodpovednosti za chod domácnosti a starostlivosť o deti. Navyše je pravou rukou svojej manželky pri organizovaní koncertov, rozhovorov s novinármi a na každý jej koncert príde s kyticou kvetov. „Naše manželstvo považujem za svoj najväčší osobný úspech a životnú výhru. Bez manželovej psychickej podpory a všestrannej pomoci by som si asi nemohla dovoliť mať popri takej kariére aj početnejšiu rodinu a naopak,“ povedala nám v rozhovore pred dvoma rokmi. Aj podľa psychologičky je to naozaj výnimočný prípad a funguje to iste aj preto, že pravidlá boli nastavené od začiatku manželstva. A, samozrejme, vďaka vzájomnej láske, úcte a rešpektu, ktoré vydržali aj po vyše dvadsiatich rokoch. Pani Janka podniká vo vinohradníctve. Z malej firmy, ktorú rozbiehala po výpovedi z práce na vlastnom pozemku, je dnes veľký vinohrad, vínna pivnica s vlastnými produktmi a penzión. Janka zamestnáva celú rodinu vrátane manžela, ktorý v začiatkoch poskytoval rodine finančnú istotu a zároveň sa postaral o deti, keď Janka cestovala za budúcimi odberateľmi. „Kým sa moje podnikanie rozbiehalo, manželovo trvalé zamestnanie bolo takou poistkou. Keď sa mi začalo dariť, presvedčila som ho, aby sa ku mne pridal. Doma je však hlavou rodiny manžel, ja som len krk :).“ A v tom to asi je. Byť vo firme šéfkou, ale doma ženou. Riadiť, ale nepanovať. Manažovať, no nekomandovať. S tým súhlasí aj psychologička Ľubica Sládeková: „Prípadov, kde žena zamestnáva manžela, je viac a väčšinou to veľmi dobre funguje. Mužom neprekáža, ak sa nechajú riadiť, niektorým to dokonca vyhovuje. Ale vo všeobecnosti neznášajú panovačnosť a komandovanie. Takisto je pre nich veľmi dôležité, že hoci neprinášajú domov najviac peňazí, majú právo nimi disponovať a rozhodovať nielen o investíciách, ale aj o ďalších dôležitých veciach v rodine.“

Presnejšie dvom krízam v jednom balíku môžete čeliť práve v čase, keď máte pocit, že najhoršie ste si preskákali a pred vami sú už len samé pozitíva, istoty a svetlé zajtrajšky. V období, keď deti odrastú, osamostatnia sa a vy máte pred sebou čas a priestor pre seba a svoje plány. Váš muž to môže vidieť celkom inak. Doľahne naňho syndróm prázdneho hniezda (áno, aj mužom sa to stáva), strach zo starnutia (že či!) a vlastnej neužitočnosti. „Keď sa žena naplno vrhne do svojej práce a nechá sa ňou pohltiť, muž, ak má pracovný vrchol už za sebou, sa tým môže cítiť strašne zneistený. Má pocit, že je nepotrebný, že si ho nikto nevšíma,“ hovorí psychologička. No a nedocenený a nepovšimnutý chlap, to je hotové nešťastie. Tak napríklad Fero sa po tom, čo si jeho žena Olina založila živnosť a vzala pod patronát kaderníctvo aj s kaderníčkami, odmlčal a trucoval. Keď rozbiehala druhý salón, začal doma popíjať. A pri treťom už striedavo nadával alebo plakal vo všetkých krčmách po okolí a susedov, ktorých stretol vo výťahu, násilím ťahal domov, aby sa presvedčili, ako, chudák, nemá ani navarené. Milan sa úlohy muža v domácnosti (popri učiteľovaní) zhostil celkom ochotne a odovzdane. Kým jeho manželka trávila 10 – 12 hodín denne prevádzkovaním štyroch lekární, on varil, pral, vysával, kontroloval úlohy a vodil von psa. O všetko ostatné sa vedela postarať jeho „krajšia a bohatšia polovička“, ako o nej hovorieval. Keď stavali dom, bohatšia polovička vyberala projekt, komunikovala s architektom, namiesto obeda chodila kontrolovať robotníkov, lebo, ako ju vždy ubezpečil Milan, „je šikovná a zvládne to lepšie“. A keď krátko nato skončila po kolapse na hadičkách v nemocnici, Milan len stoicky skonštatoval, že „sama si si to tak zariadila, miláčik“. A nič sa nezmenilo. No a Ernest si zas našiel milenku. Ani krajšiu, ani mladšiu, zato dostupnú a vďačnú. Povodil ju po najdrahších reštauráciách a penziónoch v okrese so zlatou kreditnou kartou svojej ženy – riaditeľky istej finančnej inštitúcie.

Za úspech vytrestané ženy väčšinou celkom stratia reč nad reakciou svojich mužov a nechápu, čo sa vlastne stalo. Podľa psychologičky ide väčšinou o zúfalé volanie po pozornosti, truc a žiarlivosť. Chlapom jednoducho chýba pocit dôležitosti, niekedy aj obyčajná opatera a starostlivosť, alebo dominantná úloha, ktorú im ich ženy vyfúkli. A to sme ani nespomínali kadejaké psychopatické prípady, ktoré skrátka neznesú, že ich partnerka v niečom prevyšuje. Čím viac sa jej darí, tým viac jej úspech znevažujú, zosmiešňujú, komplikujú jej to, ako sa len dá, podrážajú jej nohy, potrebujú ju ponižovať, či dokonca fyzicky dokazovať svoju prevahu. Hovorme radšej o tom, ako si naplniť svoje ambície a neobetovať preto vzťah s mužom, s ktorým ste prežili najkrajšie roky, splodili deti a robili si spoločné plány, až kým vás smrť nerozdelí. „Stále treba pracovať aj na partnerskom vzťahu. V každom veku a v každom štádiu. Ak sa už muž nedokáže celkom realizovať vo svojej profesii či v koníčkoch, je dobré, ak ho žena zapojí do toho, čo ju napĺňa a čo ju najviac zamestnáva. Hoci sa dlho tvrdil opak, v poslednom čase sa ukazuje, že páry, ktoré spolu pracujú alebo majú aspoň spoločnú profesiu, sú pevnejšie a trvalejšie. Spoločná práca totiž vytvára veľký priestor na vzájomnú komunikáciu, na spoločnú radosť z úspechov a to vzťahy veľmi utužuje,“ uzatvára Ľubica Sládeková.

Kariéra alebo partner: Ako zvládnuť oboje a neprísť o nervy

Výber pre vás