Hovoria si mnohé, ktoré sa ocitli bez chlapa. Nech už sú to povahy pragmatické, alebo menej, idealizovanie funguje ako sebaobranný reflex. Postavili sme sa k veci investigatívne a našli sme madam, ktoré si takéto návraty vymodlili.

Pekne si s nami tá chémia máva, len čo je pravda. Jednak celý život strávime v područí hormónov, potom ten vzorec lásky, pravdaže, a nakoniec procesy, ktoré spúšťa odlúčenie. Okrem žiaľu a občas aj stavov na krehkej hranici zdravého rozumu nastupuje náš nevyspytateľný sval – mozog. Je dokázané, že na zlé zabúda akosi od prírody, že máme selektívnu pamäť, ktorá si rada veci prifarbí, zahmlí, vynechá, a tak nakoniec nám zostanú spomienky podozrivo pozitívne. Asi preto sme schopné rodiť aj druhýkrát. A veľa iného. Po rozchode/rozvode je prirodzené fantazírovanie o tom, čo by bolo, keby... Táto fáza prichádza po vstrebaní najhorších šrámov na duši a vyvoláva príjemné pocity, že momentálny stav nie je deﬁnitíva. Aj tie najdrsnejšie hrany sa s odstupom času zdajú nejaké hladšie, aj tie najhnusnejšie scény odrazu vyznievajú menej hnusne, a občas je to len také jednoduché, že sme bez Neho bytostne, fyzicky, úplne obyčajne osamelé, a to je jediná myšlienka, s ktorou vstávame a chodíme spať. Prehodnocujeme, kto kde chybil, čo by sme urobili inak, a nezmieriteľné rozpory sa javia po inkubačnej dobe strádania o niečo zmieriteľnejšie. Príde aj na fázu, že nám začne ten najnezmieriteľnejší rozpor z najnezmieriteľnejších dokonca chýbať!!! Keby sa tak vrátil, začneme nesmelo vyjednávať, to by bolo.Všetko by bolo iné. Aj to šomranie by sa dalo vydržať, aj to, že ani bohovi nepokosí, že sám od seba nenakúpi, že si občas vypije a rýpe, pozerá porno, strká špinavé ponožky pod vankúš, že mal frajerku, že toto, že hento.Určite lepšie, ako začínať teraz s niekým odznova.Keby sa tak vrátil, napiekli by sme koláč, postavili slávobránu, prehltli výčitky. Aké šťastie, že toto zbožné želanie sa štatisticky vyplní len v tretine prípadov.

Lebo návraty žerú čas, nervy, nádeje, kolagén a šanca, že to vyjde... hm. No nepredbiehajme. Jedna taká správna krvná skupina, Miluša, mala krásne manželstvo. Tri deti, rodinná ﬁrma, všetko, ako treba. Keď si pán manžel, ako zákon káže, „narazil“ asistentku, dozvedela sa to ako posledná. Scény, dráma, rozvod, deľba majetku, sťahovanie, ružové tabletky, basy vodky, klasika. A asi po roku, keď sa prestala triasť a ručička na váhe sa pohla zo 48 konečne hore, sa začala opatrne zahrávať s myšlienkou, čo keby sa vrátil. „Myslíš, že by sa mohol?“ pýtala sa na striedačku všetkých empatických kamarátok a ani nečakala na odpoveď. Vymaľovala si obrázok zdeptaného zošúvereného muža bitého životom, vycucaného z peňazí a síl mladou, ktorý u nej jedného dňa zazvoní a poprosí o odpustenie. Chodili sme za vešticami, vehementne hľadali odpoveď v dlani, kávovej usadenine a kartách, ale nič jednoznačné sme sa nedozvedeli. „Viete, ono to ešte nie je rozhodnuté hore, či zostane sám, alebo sa k vám vráti,“ vykľučkovala z toho raﬁnovane jedna vedma. Miluša bola spokojná. Chodí po svete vyrovnaná a opäť sa usmieva, verí, že jej čas príde. „Stačí mi, keď spolu strávime hoci len starobu.“ Želá si minimalisticky na margo muža, ktorý práve čaká s frajerkou dieťa.Toľko k dúfaniu, ktoré nastupuje po rozchodoch s nevyspytateľnou vervou a udržiava nás v bdelom očakávaní romantickej renesancie vzťahu. Nie je to úplná blbosť, romantické to totiž mnohokrát je. Začať spolu odznova je svojím spôsobom nesmierne lákavé. Samozrejme, nie je jedno, ako a prečo vzťah krachol, ale len vo výnimočne vyhrotených prípadoch expartneri nezablúdia myšlienkou späť jeden k druhému. Tá rieka môže mať veľmi príjemnú teplotu, keď do nej vstúpime prvý, druhý, hoci aj tretíkrát, no čo, že je vodička raz trocha mútnejšia, inokedy trocha sviežejšia. Utrpenie, ktoré dvojica medzičasom prekonáva, má aj jemne ezoterickú rovinu duší, ktoré k sebe patria, atď., a môže vyústiť do benevolencie pri opätovnom zvažovaní, či to skúsiť. „Prvý raz som si pomyslela, keby sa tak vrátil, už po dvoch mesiacoch,“ pripúšťa Soňa. S Kamilom boli spolu šesť rokov. Nezobrali sa, lebo si vliekli plné batohy nákladov z predchádzajúceho života. Rozišli sa, lebo nedokázali pohnúť svoj vzťah ďalej. Kamil bol už pripravený spolu bývať, žiť, hospodáriť, postaviť dom, zoznámiť deti, Soni to vyhovovalo tak, ako to bolo. Nechcela to kaziť, meniť, unáhliť. A tak to prasklo. Jedného dňa si vykričali všetko, čo dusili celé roky, a márnivá neurotická Kamilova povaha ešte pridala navrch neodpustiteľné poznámky plus prasknutú omietku po zabuchnutých dverách. „Potom sme sa asi pol roka ešte obchádzali a náhodne stretávali a mne sa po čase, keď zo mňa opadla urazenosť a nahnevanosť, zdalo, že s ním mi bolo tisíckrát lepšie ako bez neho. Keby sa tak vrátil, nejako to vyriešime, hovorila som si pred spaním a dokonca som pripustila, že by som sa druhýkrát vydala.“ Kamil sa vrátil dva dni pred Vianocami. Bol z toho sex storočia a veľa, veľa prehnanej pozornosti a ochoty na jednej aj druhej strane. Idylka vydržala dva mesiace. „Sme stále spolu, ale to, čo nás rozdeľovalo predtým, sa vracia späť v plnej paráde. Nevrátili sme sa do vzťahu noví ani múdrejší, nakoniec, obaja máme po štyridsiatke, len o niečo tolerantnejší. Ale uvedomujem si, že zakrátko budeme tam, kde sme boli.“

Celú problematiku nepredurčuje dokonca ani to, kto koho opustil. Danica, 42-ročná živelná pohroma, žila už ku koncu 20-ročného manželstva od Juraja oddelene. Ani sa nedá povedať, kto odišiel prvý, akosi sa to stalo. Dokonca si našla partnera, ktorý ju zahŕňal nevídanou láskou a starostlivosťou, ale keď prišlo na podanie žiadosti o rozvod, preplakala celú cestu na príslušný úrad a cestou domov ju už prišla ratovať kolegyňa, aby niekde neskolabovala. „20 rokov nie je sranda,“ hovorí, a môžeme len tíško súhlasiť. „Imro sa správal v poslednom čase ako retard, ale je to môj manžel. Prežili sme spolu všetko. A je to otec mojej dcéry!“ (Osemnásťročnej.) Iste, to sú vážne argumenty. V takých chvíľach frčí idealizovanie v hlave na 110 percent a tá sa kŕčovito drží jedinej istoty, ktorú pozná. Síce retardovaného, ale stále len Imra. V podstate dobráčiska, ktorému trocha po päťdesiatke ruplo. A tak sa nemožno čudovať, že pri vyčerpávajúcom dumaní o tom, ako žiť ďalej, sa neraz upneme k tomu, čo poznáme. Na čo sme zvyknuté, aj s jeho chybami a anomáliami. Je to ako s tým povestným rozbitým džbánom. Z určitého uhla pohľadu sa môže zdať, že sa dá zlepiť, aby bol ako predtým. Ale už to nikdy nebude TEN džbán. Môže byť lepší, ale aj horší, odhodlané lepičky džbánov do tohto rizika idú dobrovoľne. „My sme boli od seba rok,“ spomína Ivana na obdobie spred piatich rokov. „Najprv som bola relatívne vyrovnaná a spokojná, ale po pár mesiacoch sa to začalo. Pozerala som sa okolo seba, ‚čo je na trhu k dispozícii’, a bola som taká vydesená, že jediná prijateľná alternatíva bol návrat k môjmu bývalému. Keďže som hrdá, trvalo to rok, všeličo sme medzitým stratili a našli, ale pochopili sme, že patríme k sebe. Problémy máme asi na 70 percent rovnaké, len ich riešime s väčším rešpektom.“ Stane sa aj to, že znovunájdená láska vytmelí isté medzery, ktoré spôsobovali veľké problémy, že on povedzme prestane robiť kontraproduktívne výchovné gestá a ona bude veľkorysejšie dávkovať sex, že začnú spolu viac komunikovať a nenechajú si vziať čas len pre seba, to všetko sa stať môže, a aj sa stalo. Ale stalo sa aj to, že partner, ktorý sa vrátil, neprešiel žiadnou vnútornou zmenou, len sa arogantne a sebaisto dosadil späť do známeho prostredia, ktoré tesne predtým rozbil na franforce. „Vlado nás opustil kvôli milenke, 22-ročnej. Deti mu objímali kolená, keď odchádzal, prosili ho, ja som plakala, že som sa skoro zadusila, ale on odišiel. O osem mesiacov (!), keď som konečne začala mať s deťmi opäť niečo ako režim nevyhnutného prežitia, sa jedného dňa vrátil. Bez vysvetlenia, s dotknutým výrazom v tvári si otvoril svojím kľúčom ako veľká voda, rozvalil sa na gauči a na naše vypúlené oči zareagoval: Čo je? Snáď je to ešte aj môj domov, nie?“

Očakávania, o to tu ide. Túžbu, aby sa vrátil, môžeme rozmeniť na drobné a rozanalyzovať si ju. Zistili by sme, že často to ani nie je o tom, aby sa „len“ vrátil. Prajeme si, aby aj oľutoval. Uznal svoje chyby, zradu, dal najavo, ako veľmi bez nás trpel, ideálne, aby sa priplazil pokiaľ možno na kolenách a vysypal si na hlavu vagón popola. Úspešne reštartované vzťahy však nie sú náhodné a obsahujú dvoch vyzretých jedincov, ktorí si rozprávku o džbáne, ktorý už nikdy nebude ako predtým, dobre uvedomujú. Muž aj žena musia byť schopní navoliť správnu kombináciu hrdosti, ospravedlnení, odpustenia... „Keď som prekonávala krízu s mojím mužom, urobila som na svojom vnútri kusisko práce. Vedela som, že sa vráti len vtedy, ak prestanem mať psie oči, tón sklamania v každom druhom slove a podvedomé vyčítavé gestá. Lenže zároveň ma neskutočne urážalo, že to nemôžem dať najavo, a pritom on naše manželstvo rozbil!“ rozpráva Barbora. Nakoniec si prečítala kopec dobrých kníh, zašla za liečiteľom duší a pochopila relatívnosť viny aj svoj podiel na rozpade vzťahu. „Jediná šanca po takej rozsiahlej nevernej afére bolo vrátiť sa k prapodstate, k tomu, že ho milujem. Stalo sa to v našom starom živote a ja som sa rozhodla vybudovať nový. A bolo to ťažké ako prasa,“ úprimne konštatuje. Naučila sa viac myslieť na seba, nedramatizovať, nerobiť si z muža výhradný zmysel života, viac prejavovať lásku a usmievať sa. Inak, sú spolu. So spomínaným prestojom už 24 rokov. Lenže môže sa stať aj to, že hoci dospejete k vnútornej obrode a budete vysielať intenzívne signály túženia, on sa nechytí. Síce zachytáva, no aj tak nič nespraví. A viete prečo? Lebo mu to takto stačí. Au. Toto poznanie vie parádne zabolieť. Áno, sú chlapíci, ktorým stačí, že sú nenahraditeľní, žiaduci. Odtiaľ je už len krôčik k chlapíkom, ktorí sa v tom vyžívajú. Som chcený, trápia sa kvôli mne, som vzácny! Ešte, ešte, ešte! Pozor na nich, zlodejov našich najlepších rokov. Aby ste nezostali zaseknuté v nekonečnom čakaní a všetky tie tajomné okolité dobre vyzerajúce dvere pre vás nezostali naveky pribuchnuté.

Keby sa tak vrátil: Obnoviť vzťah s bývalým chce obete

Výber pre vás

Keby sa tak vrátil: Obnoviť vzťah s bývalým chce obete

Súvisiace články

Milujete egoistu? 22 znakov, ktoré volajú po rozchode

Viem, že má milenku: Rozvod? Tú láskavosť mu nespravím!

O šťastie sa oplatí bojovať: Ako sme zachránili našu lásku

Zostaňme priateľmi! Strácame po rozchode milenca aj kamaráta?

Výber pre vás