<strong>Čo všetko nás čaká, okrem splynutia duší, keď ju nájdeme o niekoľko sto kilometrov ďalej, ako sme sa narodili?</strong>

Bola to tá najbanálnejšia dovolenková láska, pred ktorou varuje úplne každý. Ona bola slovenská študentka v mládežníckom tábore Mensy, kde azda aj kuchárky mali IQ vyššie ako 130. Žiaľ, čo jej príroda štedro nadelila na inteligencii a dobrote, ubrala jej na šarme a kráse, takže v dvadsiatich dvoch rokoch bola ešte stále panna sotva pobozkaná. On bol chorvátsky plavčík bez maturity, v zime sa živiaci príležitostnými stavbárskymi prácami. Dali sa do reči lámanou angličtinou pri spoločnej superstavbe mestečka z piesku, kde ona uplatnila svoje znalosti z fyziky a on skúsenosti zo zimných prác. On sa zahľadel do jej ostýchavosti a vlasov vyťahaných slnkom do takmer blond farby. Ona bola šťastná, že si ju konečne všíma chlap a nielen tí najväčší lúzri vo flanelkách, čo stále mleli o Star Wars, šachu a kvantovej mechanike. Zamilovala sa do jeho pozornosti k nej. Do konca tábora boli nerozlučná dvojica, vymenili si horúce bozky, telesné tekutiny a adresy. Ona celú cestu domov preplakala. Písal sa rok 1983 a dostať sa do niekdajšej Juhoslávie nebolo jednoduché. Lenže ona mala neobyčajnú výdrž, poháňanú pocitom, že je to osudová láska. Dnes majú spolu dom na Záhorí a dve dospelé deti. Pred tridsiatimi rokmi bola väčšina takýchto dovolenkových lások odsúdená na zánik, a to aj v prípade, že nešlo o slizkého plážového baliča, čo si užíval nezáväzný sex s naivnými turistkami prahnúcimi po troche pozornosti, ale o slušného chlapca, ktorý sa skutočne zamiloval. Cestovať sa veľmi nedalo a kontakt sa dal udržiavať iba cez drahý telefón a pomalé listy v lámanej angličtine. Medzitým sa otvoril svet, a to nielen nám, nešťastníkom z východného bloku za železnou oponou. Svet sa globalizoval, cestovanie neuveriteľne zlacnelo a mobily a internet odbúrali zvyšky geografi ckých bariér randenia. Odbúrali aj anonymitu, takže strateného nápadníka sa ľahko dopátrame, aj keď nám nenechal svoju adresu ani telefónne číslo. Stačí poznať jeho skutočné meno a skôr, ako hodíme doma do práčky obsah svojho prázdninového kufra, nájdeme si ho cez Google, Facebook, Skype. Komunikovať môžeme denne, písmom, zvukom i obrazom. A vďaka tej intenzívnej komunikácii sa môžeme lepšie spoznať, udržať a rozvinúť aj vzťah, ktorý vlastne zo začiatku vzťahom ani nebol.

Presne takúto skúsenosť má marketingová manažérka Táňa. Všetko sa začalo v lietadle na ceste do Tuniska. Krásny stevard s neposlušnou šticou kučeravých vlasov a hlbokými modrými očami pred ňu postavil sekt v plastovom poháriku, hoci to bol charterový let cestovnej kancelárie, kde sa podáva akurát tak obschnutá bageta a nealko nápoje. Potom jej priniesol noviny, extra vankúšik a deku. Bol k nej milý a jej to robilo dobre. Táňa bola sexi brunetka, komunikatívna a single. Pri vystupovaní z lietadla jej dal svoj mailový kontakt. Bol Talian. Zo slušnosti mu napísala, ale po pár mailoch ich komunikácia zaviazla, len sa občas pozdravili cez Facebook. O pár rokov neskôr, opäť bolo leto a Táňa opäť bez partnera, navyše aj bez práce a bez peňazí. O akejkoľvek dovolenke mohla iba snívať. Tak snívala a ozval sa on. Ide na pár týždňov k moru s priateľmi, majú veľ ký dom, veľa miesta, nechce sa pridať? Táňa si nebola istá, či je to dobrý nápad, ale more milovala, dovolenku nutne potrebovala a na inú nemala, tak išla. Už cestou z letiska sa bavili, akoby sa poznali roky. Veľa sa smiali, Táňa sa cítila sama sebou, všetko jej pripadalo také prirodzené. Po odchode jej navrhol vzťah na diaľ ku. Mierne váhala, ale zabojoval u nej humorom, šarmom, úprimnosťou. Otvorene hovoril o svojich citoch k nej. To sa jej so žiadnym Slovákom doteraz nestalo, tak do toho išla.

Nadviazať dnes vzťah s cudzincom je oveľa jednoduchšie ako pred rokmi. Veľa cestujeme nielen na dovolenky, ale aj za štúdiom a za prácou, nehovoriac o globálnych firmách, kde komunikujeme a stretávame sa s ľuďmi z celého sveta, aj keď sme nevytiahli päty zo svojho okresu. Okrem spomínaných padnutých ideologických, technologických aj logistických hraníc panuje dnes vo svete i u nás oveľa väčšia tolerancia k cudzincom a zmiešaným párom ako pred rokmi. Môžeme teda slobodne randiť a zamilovávať sa aj do mužov, ktorí sa iba zhodou okolností narodili o 500 alebo 5 000 kilometrov ďalej ako my. To, že nám padne do oka cudzinec, však nemusí byť spôsobené len väčším „lovným revírom“, a teda aj väčšou pravdepodobnosťou, že stretneme tú svoju ideálnu druhú polovicu. Cudzinec, včera i dnes, stále zosobňuje väčšiu exotiku ako chalan zo susedstva, hoci to neznamená, že vzťah so susedom sa nemôže vyvinúť do nebezpečného dobrodružstva. Vo vzťahu s cudzincom však vždy opúšťame dobre známe rámce, spôsoby správania, domáce ihrisko, takže neisté je všetko a isté je len to, že to bude dobrodružné, nepredvídateľné a vzrušujúce. Výhodou môže byť aj skutočnosť, že cudzincov na nás priťahuje to, čo je pre Slovákov všedné a sú k tomu vlastne slepí. A naopak, nás na nich priťahuje to, čo Slováci nemajú a čo ich krajanky nedoceňujú. Čo to je? Nedá sa celkom generalizovať, no vo všeobecnosti nás priťahujú galantní muži, ktorí vedia dať najavo emócie a dajú nám pocítiť, že sme ich bohyne. Nespochybňujú, neironizujú, nás ani to, čo je medzi nami. Slovenky zasa majú niečo, čo je v civilizovanom svete čoraz zriedkavejšie, kombináciu temperamentu, fyzickej krásy a istej domáckosti, čiže ochoty upratovať, variť a starať sa o blaho rodiny. Niekedy je dokonca výhodou samotná rečová bariéra, ktorá potlačí našu výrečnosť a zoči-voči cudzincovi sme akosi prirodzene utiahnutejšie. Niekedy je to aj tak, že Slovákom sa doma javíme ako karieristky, príliš silné ženy, na ktoré si netrúfajú, no cudzincom zvyknutým na oveľa emancipovanejšie ženy tak nepripadáme. Prípadne im práve to na nás najviac imponuje. Ako hovorí Táňa: „Pre slovenských chlapcov som bola vždy zvláštna. S mojím Talianom som sama sebou a taká sa mu páčim.“

Niekedy cudzie prostredie dokáže odbúrať neopodstatnené predsudky. To je aj príbeh choreografky Doroty. Doma je úspešná a má (samozrejme, neprávom) povesť nekompromisnej chladnej karieristky bez záujmu o akýkoľvek vážny vzťah. Máloktorý muž z jej okolia si na ňu trúfol. Musela ísť tam, kde ju nikto nepozná, aby zažila príbeh ako od Rosamundy Pilcher. On bol šarmantný majiteľ rodinného hotela a reštaurácie na Sardínii, ktorého si široko- -ďaleko každý vážil, ona len bežný hotelový hosť bez akejkoľvek povesti, zato s prekrásnymi blond vlasmi a ladnou gráciou tanečnice. Zaiskrilo to medzi nimi od prvej sekundy. Najprv to bola čistá chémia, až neskôr sa pridala aj duševná spriaznenosť a priateľstvo. Bol úplne iný ako všetci ostatní muži, ktorí sa kedy vyskytli v jej živote. Ona bola pre neho kráľovná, jedinečná, exotická a dával jej to patrične najavo. „To, že je ďaleko, má svoje plusy, aj keď by som radšej bola s ním,“ hovorí Dorota, „Asi ma tá všeobecná nedostupnosť vzrušuje, uvidíme dokedy.“ Dorota nechtiac vyjadrila niečo, čo je pre vzťah s cudzincom príznačné. Niečo, čo sa javí ako nevýhoda, no pritom práve to ju priťahuje, to vôbec spôsobilo, že sa ten vzťah zrodil. Nedostupnosť. Tá ju vzrušuje, no súčasne upokojuje. Najmä ak ide zo začiatku o lásku na diaľku, môže to vyhovovať ženám, ktoré sa vyhýbajú vážnemu vzťahu, záväzkom, lebo majú zlé skúsenosti, boli odmietnuté, zranené. Podľa psychologičky Leony Dyrehauge zo serveru psychologie.cz pri vstupe do nového vzťahu potrebujeme pocit bezpečia, a práve vzťah na diaľku ho môže vytvárať a pôsobiť terapeuticky. Umožňuje na začiatku odstup, otvorené zadné vrátka. A aj alibi. Ak to nebude klapať, dá sa vyhovoriť na kultúrne rozdiely či vzdialenosť. Práve pri riešení kultúrnych a jazykových bariér nám neostane priestor na strach, my sa uvoľníme a prestaneme sa vzťahu brániť.

Kultúrne a jazykové rozdiely však v nijakom prípade netreba podceňovať. Je síce vtipné, keď sa vás nežný milenec z Nikaraguy šušlavo spýta, ako sa máš, vy odpoviete, som unavená, a on prepukne do hurónskeho rehotu, pretože „una vena“ znamená u nich „jedna žila“. Takéto historky sa dobre rozprávajú v krčme pri pive, ale tvoria aj základ intímnej spoločnej reči a histórie partnerov. Jazyková bariéra v súvislosti s okolím môže dvojici zabezpečiť väčšiu intimitu a súkromie. Môžu sa viac venovať sebe, nikto sa im nebude montovať do vzťahu, hodnotenie partnera zostane na prvých dojmoch a pocitoch, lebo nikto si s ním nebude vedieť naozaj pokecať. Ak sa jeden z partnerov rád necháva ovplyvniť cudzími názormi, môže to byť dosť veľká výhoda. Inak však môže byť po čase dosť únavné robiť si stále tlmočníka nielen na úradoch, ale aj medzi priateľmi a príbuznými, byť odkázaná na dvoch-troch známych, s ktorými sa váš partner ako-tak dohovorí aj bez vás, resp. vy bez neho. Keď nepoznáte dokonale reč svojho partnera alebo on vašu, nemôžete dostatočne ani slovne vyjadriť, čo cítite a potrebujete. Menšia slovná zásoba môže znamenať viac vtipných slovných nedorozumení, ale aj menej hádok. Choreografka Dorota sa so svojím hotelierom rozpráva po anglicky a myslí si, že niekedy je aj dobre, že tento jazyk ani jeden neovláda dokonale, pretože sa nedá zamotať v chytaní sa za slovíčka. Všetky múdre knihy, ktoré sa zaoberajú vzťahom medzi cudzincami, zhodne odporúčajú naštudovať si poriadne kultúru, do ktorej sa s partnerom môžete dostať. Budete vedieť rozlíšiť, či sa k vám správa v istých situáciách čudne preto, že je hulvát, alebo je práve takto vychovaný. A naopak. Nechceme strašiť, ale niektoré rozdiely sú aj v 21. storočí stále neprekonateľné, a ak vzťah s cudzincom dopadne zle a vy ste v jeho krajine odkázaná na jeho tlmočenie, či dokonca peniaze, tak to býva oveľa horšie ako rozchod s našincom. Nemusíte si hneď urobiť doktorát z dejín, kultúry a náboženstva jeho rodnej krajiny, je však dobré vedieť, čo môžete očakávať, aby ste jedného dňa nemuseli napísať knihu Bez dcéry neodídem či Môj príbeh z háremu. Je smutné, keď sa váš partner nedojme tak ako vy pri Troch orieškoch pre Popolušku, nesmeje sa s vami na Lasicovi &amp; Satinskom a vy zasa nerozumiete jeho nadšeniu pre žltého vtáka zo Sezamovej ulice. Na druhej strane je fajn, že za to môže len kultúrny rozdiel, nie necitlivosť vášho partnera. Netreba zabúdať ani na to, že aj kultúra sa globalizuje, a tak sa môžete na Vianoce spoločne tešiť zo stej reprízy filmu Sám doma a nadšene jasať nad starými barbinami a figúrkami Simpsonovcov.

Láska na druhý pokus: Zažila príbeh ako od Rosamundy Pilcher

Výber pre vás