Stoja pred automatom na kávu a roztomilo sa doťahujú. On jej nemotorne vnútri horúci pohárik, ona odpovie nedbanlivou pusou. Zavesení do seba potom prejdú k okienku a kúpia si lístky na rýchlik. So seniorskou zľavou. Spomínaný výjav spôsobí, že časť staničnej čakárne decentne sklopí oči a zvyšok sa pobavenie uškŕňa. Ako by ste reagovali vy? Možno vám takýto obraz vyslovene zlepší deň, lebo patríte do kategórie, ktorá žije, nechá žiť a nesúdi. Bod pre vás. A čo ak vás roky rozvedená mama zrazu zoznámi s čerstvým priateľom? Alebo váš dedko začne chodiť na dlhé prechádzky s tajomnou kamarátkou? Ruku na srdce, nikdy ste nezažili situáciu, keď intímnosti ľudí vyššej vekovej kategórie vyvolali nechápavé pohľady alebo štipľavé komentáre? Čo nás na zamilovanej dvojici z úvodného obrazu tak vyrušuje? Kde sú korene stereotypného názoru, že láska v staršom veku pôsobí prinajmenšom zvláštne? Túžba po ľudskom kontakte sa predsa neviaže na vek a potreba blízkosti vzniká v každej životnej etape. Tak ako sa škôlkarom na preliezačkách vyvádza kvalitnejšie, keď majú okolo seba parťákov, aj dôchodcom v parku padne lepšie, keď na lavičkách nesedia sami. Dobre vieme, že osud sa vie zvrtnúť do nečakaných zákrut. A to, že seniori z nášho okolia vo veľkom nerandia, ešte neznamená, že raz nebudú. Pár ukážok a postrehov zo života ukazuje, že lásky našich starších blízkych existujú, a nemusia zákonite viesť k pohoršeniu, či dokonca pohŕdaniu.

Soňa. Stredoškolská učiteľka angličtiny a ruštiny. Vydávala sa deň po promócii za suseda z internátu, telocvik v aprobácii s geograﬁou. Šťastné manželstvo do koča aj do voza. Naplnené dni a spoločné večery s čiernym čajom a so zelenou knižnicou, zimy v Roháčoch a letné splavovania Dunajca. Už im chýbali len deti. Skúšali byť trpezliví. Až sa zobudili do jednej horúcej soboty, keď sa manžel zbalil a odišiel čakať inam. Soňa mala čerstvých štyridsať a prvých päť rokov predýchavala šok. Až potom si pomaly zvykla prežívať zo dňa na deň a za ďalšie tvrdé roky sa zmierila s vedomím, že jej muž, ten, čo si ho brala až za hrob, sa už naozaj nikdy nevráti.

Ivan. Stavebný technik. Slečnu, ktorú zbadal cez výklad kvetinárstva a vzápätí jej kúpil všetky gladioly z predajne, žiadal o ruku s vlastnoručne viazanou svadobnou kyticu. Ona sa smiala, že horšiu ešte nevidela, no s láskou ju roky opatrovala. Odvtedy jej Ivan nosil kvety stále. Vedel ich prepašovať aj do nemocníc, v ktorých jeho žena bývala čoraz častejšie. Neprešiel rok, aby ju netrápila nejaká diagnóza, Ivan sa naučil žehliť, piecť langoše aj písať úlohy s ich dvojičkami. Len prijať ten obraz, keď stála za zamrežovaným oknom, kým on odchádzal po návštevných hodinách, nedokázal. Neskôr deﬁnitívne odišiel z práce, aby sa mohol o ňu doma na plný úväzok starať. A ostal až do úplného konca.

Nečakaný príchod samoty u staršieho človeka môže spustiť zaťažkávajúcu skúšku. Už len tie základné praktické otázky: ako utiahnuť domácnosť z jednej peňaženky, kde v prípade nutnosti hľadať zdroj ďalšieho príjmu. A ak neostáva nič iné, ako bez ujmy zvládnuť sťahovanie sa na ekonomicky výhodnejšiu adresu? Predstavte si, že babička z prízemia vášho paneláka, čo štrikuje tie bláznivo farebné ponožky, si jedného dňa privedie spolubývajúceho rovesníka mužského rodu. Znie vám to ako námet na ľahkú konverzačnú komédiu? Ak ich len nepočujete, lebo po večeroch si namiesto hlučného žúrovania vykladajú pasians, neznamená to, že tam vedno nežijú. Nútený prechod z trojizbového bytu do frustrujúcej garsónky nie je ani zďaleka tá najvážnejšia hrozba, ktorá môže osamoteného seniora stretnúť. Ak má zdravotné problémy, boj s nimi ho dostáva na celkom inú úroveň. Ako na tieto situácie ísť? Predstavte si vášho chorého rodiča na lôžku v medicínsky vybavenom bungalove. Pohľad z okna ukáže, že ide o prístavbu rodinného domu, v ktorom bývate vy, jeho dieťa, s vlastnou rodinou. Vďaka dômyselnému systému máte možnosť rodiča kontrolne monitorovať. To nie je obraz zo sciﬁ ﬁlmu, to je nápad, ktorý v americkej Virginii aj prakticky zrealizovali.

Soňa však šťastie na starostlivých potomkov alebo ústretových známych nemala. Hoci neprišla o bývanie a netrápila ju ani žiadna choroba, neznamenalo to, že z času na čas by jej nepadol dobre kúsok záujmu alebo podpory. Nič také však neprichádzalo a ona si postupne odvykla čokoľvek očakávať. Radšej sa naučila vypĺňať si čas čo najväčším množstvom aktivít, z ktorých začalo víťaziť cestovanie. K domácim destináciám opatrne pridávala dostupné zahraničné a po otvorení hraníc nastala revolúcia aj v jej svetobežníckych plánoch. Keď po čase hrozilo, že ju množiace sa výpravy začnú nudiť, odvážila sa ísť do ďalšej etapy. Ako čerstvá dôchodkyňa sa stala delegátkou cestovnej kancelárie a každé leto trávila na inom gréckom ostrove. Ivan predtým nemal čas rozmýšľať o samote, a tak ho jej rázny príchod prevalcoval. V byte zrazu nebol nikto, kto by ho potreboval, cítil sa prázdny a zbytočný. Medzičasom dospelé dvojičky mu ponúkali záujem a prejavovali empatiu, on však bol až príliš hrdý otec. Ak by sa presťahoval k dcére, pohneval by si syna, keď uprednostní jeho, ona mu to neodpustí, vysvetľoval. Deti takú taktiku prijali a čím viac ich zamestnávali vlastné domácnosti, tým viac im vyhovovala. Ivan vystriedal ubíjajúcu nečinnosť živelnou aktivitou, oprášil pôvodnú profesiu a čoraz viac sa zdržiaval u svojich známych, ktorým prerábal byty a domy. Bol rád znova užitočný, no najradšej mal pocit, že je tak aspoň chvíľu súčasťou domova, ktorý mu tak chýbal. Keď sa raz Soňa v letiskovej kaviarni na Korfu odmeňovala za záchranu klientovej zabudnutej batožiny, prisunul si k nej stoličku sympatický džentlmen v rokoch. Nikos. Očarený jej angličtinou sa predstavil ako miestny rodák, dlhodobo žijúci v Austrálii, a pozval ju na ďalšie frappé. Ivan si najprv všimol drobnú paniu, ktorá čistila pomník neďaleko hrobu jeho manželky. O týždeň ho prekvapila na mieste, kde obyčajne stával on. Hanblivo sa priznala, že často obdivuje kvety, ktoré nosieva svojej panej. Volala sa Zlatka a bola vdova ešte dlhšie ako on.

Soňa ostala v Grécku v Nikosovej vile aj po skončení sezóny. Vianoce už Nikos slávil na Slovensku. Soňa váhala, či je to vhodné a správne, no nevedela si predstaviť, čo iné mala spraviť. Zato názor jej okolia bol jasný. Čím viac vzdialení členovia rodiny, tým presnejšia analýza situácie. Výstredný starec jej pobláznil hlavu, vykľuje sa z neho podvodník, ktorý ju oberie o ilúzie a peniaze. Nech dá od neho okamžite ruky preč.

Ivan navštevoval Zlatku tak často ako ona jeho. Jej tri dcéry sa k nemu správali, akoby večerné správy s mamou pozerával v ich obývačke odjakživa. Ivan sa cítil trocha zvláštne, pretože on Zlatku zatiaľ so svojimi dvojičkami nezoznámil. Dozvedeli sa o nej až od lepšie informovaných známych, ktorí Ivanov krok schvaľovali, obdivovali, dokonca dávali za vzor iným osamelým dôchodcom. Otcov vzťah dvojičky prekvapil, no rozhodli sa rešpektovať to, presne tak, ako sa to naučili od neho.

Verejná mienka sa často zdá byť najaktívnejším článkom vzťahu dvoch ľudí. V extrémnom prípade si človek predstaví susedovu reakciu na jeho potenciálnu polovičku, a tá ho spoľahlivo odradí od akýchkoľvek ľúbostných aktivít. A pritom zamilovaní rodičia/starí rodičia majú určite dosť starostí sami so sebou, aby ešte riešili reakcie okolia, „dobrosrdečné“ vtipkovanie, ktoré je skôr zosmiešňovaním, ale aj urážky, hoci nechcené. V prípade, že takáto láska vyklíčila vo vašej rodine, narábajte so slovami citlivo, aj keď máte vážne podozrenie o čistých úmysloch ná padníka či nápadníčky. Zbytočne nevyzvedajte, no ak vás požiadajú o odbornú vzťahovú konzultáciu, berte ju so všetkou vážnosťou.

Soňa dostala na ďalšie narodeniny letenku do Sydney. Keď zistila, že je jednosmerná, zľakla sa. Nikos bol ideálny partner do divadla, elegantne spolu zvládli aj dlhší pobyt v kúpeľoch, no spoločný život na opačnej strane sveta sa jej zdal priveľmi odvážnym krokom. Nešlo pritom vôbec o jej city k nemu, o tých nepochybovala. Bála sa nového prostredia. Lomcovala ňou neistota, Nikos však bral jej pochybnosti osobne a dôrazne prejavoval sklamanie. Soňu začali nahlodávať potlačené teórie jej rodiny. Čo skutočne o Nikosovi vie? Prečo tak nástojí? Neublíži jej? Čo ak…? Dlho premýšľala, nakoniec mu letenku vrátila a zaželala šťastný život. Ivan dostal od Zlatky kľúče a presťahoval sa k nej, ako si to želala. Zlatka čakala, že ďalším krokom bude zásnubná kytica. Ivan na také niečo nikdy nepomyslel. Zlatku bral ako spoločníčku na nepríjemnú samotu, nie životnú oporu. Podľa neho sa všetko vyvíjalo rýchlo, no stopnúť Zlatkino tempo a guráž nedokázal. Jeho vnútorný tlak sa vystupňoval až tak, že prekonal zábrany a obrátil sa na dvojičky. Tie by na jeho mieste zo vzťahu slušne vycúvali. Ivan by nerád Zlatke ublížil a nechcel sa zachovať chrapúnsky. Ako by potom vyzeral medzi ľuďmi? A tak nerobil nič. O čo viac mlčal, o to usilovnejšie pomáhal Zlatke. Postavil jej chatu, staral sa o záhradu, zlepšil bývanie všetkým trom dcéram a stále trpel, či to stačí.

Soňa po odchode Nikosa ostala ako bez duše. Najviac jej chýbala spriaznenosť, ktorú pri ňom tak silno cítila. Opatrne sa mu ozvala cez internetový čet, s ktorým sa pre tieto potreby naučila pracovať. Cez monitor sa zhodli na tom, že vo svojom veku už nemajú čas na trucovanie a hádky. Svadba bola malá, tučná a grécka. Ivan raz neprišiel na dohodnutú rekonštrukciu kuchyne. Zamdlel pred domom a už sa neprebral. Pohreb bol veľký, smutný a slovenský. Zlatka počas neho prišla za dvojičkami a verejne si vypýtala otcove kľúče od jej domu. Potom sa ponorila do smútku a jedného dňa sa cestou k Ivanovmu hrobu zoznámila s ďalším čerstvým vdovcom.

Dva vzťahy, dva príbehy. To, že sa naozaj stali, ešte neznamená, že podobný priebeh budú mať aj iné vzťahy a skončia sa rovnako. Len jednoducho ilustrujú, že vek nie je zďaleka jedinou prekážkou možného spolužitia v páre.

Lásky v zrelom veku: Zahoďte predsudky, každý chce milovať!

Výber pre vás

Lásky v zrelom veku: Zahoďte predsudky, každý chce milovať!

Súvisiace články

Heribanovci o manželstve: Zvládli sme aj odcudzenie!

Vedia to lepšie! 6 vecí, ktoré sa od mužov oplatí naučiť

Kašlú na roky! Slávne páry s veľkým vekovým rozdielom

Výber pre vás