Vrtuľky na tanieri vás rozčuľujú a kolienka upokojujú? Máte pokazený deň, ak si nekúpite topánky? Vitajte medzi nami „úchylkárkami“... Určite aj vy máte nejakú svoju podivnôstku, vrtoch či špecifickú vlastnosť, ktorá je iba vaša. Nech ich nazveme akokoľvek, jedno je isté, každá z nás by nejakú nenápadnú či celkom okatú úchylku našla. Má ju naša prísna mama, nedostupná šéfka, obľúbená spisovateľka či vychytená mediálna celebrita. Niekto svoje malé nenormálnosti starostlivo tají, niekto sa kvôli nim rozvádza, iní o nich bežne hovoria. Nevnímajú ich totiž ako problém. Čo je normálnea čo už nie? Definovať a odlíšiť, čo je normalita a čo už odchýlka, je aj podľa odborníkov na dušu veľmi ťažké. Ani spočítať, koľko najrozličnejších pitoreskných úchyliek medzi nami naozaj existuje, nie je možné. Sú ich celé mraky, no odborná literatúra ich opíše len v prípade, že sa lekári s nimi stretnú alebo až keď nám poriadne narúšajú život. Zmapovali sme svoje najbližšie okolie a tu je výsledok.

Barbora (45): Nemôže spať, keď má perinu otočenú gombíkmi k hlave. Noviny a časopisy číta zásadne odzadu. Filmy si zapína od polovice a potom si domýšľa, ako sa to všetko začalo.

Zorka (45): Keď príde niekam na návštevu, má neodolateľné nutkanie premiestňovať obrazy, sošky a skúšať si topánky domácich. Z cestovín môže jesť iba kolienka, vrtuľky, mašličky a rôzne papardele ju neskutočne rozčuľujú.

Peter (49): Každú sobotu strávi v garáži a rozoberá starú oktáviu šraubu po šraube. Jeho manželka netuší načo, no vie, že vždy cez víkend je jej manžel nepoužiteľný. Aj na fakt, že sa s tou starou haraburdou rozpráva častejšie ako s ňou, si zvykla.

Danica (39): Dvere na spálni musia byť privreté vždy v tom istom určitom uhle, inak nemôže pokojne zaspať. Navyše je priam posadnutá prezeraním posteľných obliečok v obchodoch a iný darček od nej nikto nikdy nedostane.

Karolína (33): Zásadne odmieta stratégie pri nakupovaní jedla a pobehovať medzi regálmi. Každé 2-3 dni venuje jednej potravine a je preto nútená jesť napríklad parenicu od rána do večera. Bola už na gastroskopii a zatiaľ sa nevydala.

Zlatica (36): Jej pyžamové nohavice musia byť také dlhé, aby sa zmestili do ponožiek. Skrátka, nesmietam zostať žiadna medzera, inak vymení pyžamo alebo si dá podkolienky. Jej manžel to vraj toleruje.

Katka (31): Najskôr zavesí spárované ponožky detí, potom svoje a potom manželove. Podľa rovnakého systému postupuje aj pri bielizni a tričkách. Štipce musia ladiť, je neprípustné použiť ružové štipce na manželove slipy.

Agneša (65): Neustále premeriava byt nevesty orlím zrakom a potom vyzbiera všetky omrvinky z koberca, pretrie vyžehlenou vreckovkou neviditeľnú šmuhu na stole, sfúkne akože prach na poličke... Nedá sa to vydržať!!!

Topánková Vždy sa nájde dobrý dôvod, prečo si kúpiť topánky. Mali sme zlý deň a chceme sa potešiť, alebo sme mali, naopak, super deň a chceme sa odmeniť. Geniálne na topánkach je, že pasujú aj vtedy, keď sme trochu pribraté. Ako to vidí psychologička? Kým nám náš rozpočet tento rozmar dovolí a my máme stále radosť z nových topánok, žiadny problém. Ak máme nové topánky v škatuli zabalené aj niekoľko týždňov, to už môže byť znamenie, že ich kupujeme len preto, abysme sa odpútali od problémov.Možno náš život nie je naplnený a chýbajú nám koníčky, nejaké ciele, výzvy... Potom je nakupovanie topánok len náhradným riešením, a to sa môže stať až závislosťou.

Poriadková Obraz, ktorý visí nakrivo, musia okamžite napraviť, posteľnú bielizeň ráno 10-krát vyhladzujú, potraviny v kuchyni sú zoradené podľa abecedy a keď partner nenaplní umývačku riadu podľaich princípu, tak riad v nej celý ešte raz preložia podľa svojich predstáv. Ako to vidí psychologička? Niekedy je to iba tým, ako nás to naučili, často sa za tým však skrýva aj potreba po vnútornom poriadku. Myslíme si, že keď porazíme vonkajší chaos a neporiadok, potom si „upraceme“ aj všetko ostatné v našom vnútri. To je v poriadku, avšak iba dovtedy, dokiaľ toto nutkanie upratovať neovplyvňuje náš všedný deň.

Kontrolujúca Vypla som žehličku? Zamkla som byt? Takéto otázky si každá z nás sem-tam položí. Niekedy sa aj vrátime, aby sme sa presvedčili, že sme tak urobili. Ako to vidí psychologička? Za takýmito overovacími manévrami stojí základná potreba cítiť istotu. Je to normálne, pretože naša pamäť takéto rutinné konania neukladá, takže si na to nevieme spomenúť. Avšak ten, kto sa musí každú polhodinu pozrieť, či je sporák naozaj vypnutý, alebo sa 5 razy vráti skontrolovať dvere od bytu, by sa mal nad sebou zamyslieť. To už hraničí s chorobným nutkaním, ktoré treba riešiť odborne.

Samorozprávacia Neustále sa samej sebe prihovárate, komentujete, čo robíte, uisťujete sa, čo idete robiť? Vraj iba starí ľudia tým trpia? To teda určite nie. Niekedy jednoducho rozmýšľame nahlas. Je to normálne, dokonca podľa psychológov aj zdravé. Ako to vidí psychologička? Kto sa rozpráva sám so sebou, aby sa motivoval alebo triedil svoje myšlienky, si tým vlastne robí dobre a odbúrava stres. Najmä ľudia, ktorí sú veľmi komunikatívni, sa radi rozprávajú aj sami so sebou. Dokiaľ to nik nepočuje, tak to ani nie je žiadny problém.

Talizmanová Pri pohovore do práce nesmie chýbať vaša „šťastná podprsenka“,nájomnú zmluvu nepodpíšete iným ako svojím „šťastným perom“. Ako to vidí psychologička? Nemusí ísť o nekritickú poverčivosť, ale potrebu urobiť neprehľadné situácie istejšími. Takéto talizmany nás upokojujú, utešia a pomôžu veriť, že všetko bude dobré.

Čo sa skrýva za našimi vrtochmi, úchylkami, rozmarmi či čudným správaním? Treba si z nich robiť ťažkú hlavu? Psychológovia nás utešujú, že si netreba robiť žiadne starosti. Aj keď niektoré pôsobia často odstrašujúco, v skutočnosti sú takmer vždy neškodné. Dá sas nimi celkom dobre a uvoľnene žiť. Treba sa to však aj trpezlivo učiť. Podľa klinického psychológaa psychoterapeuta Martina Milera nám dokonca často spestrujú život, robia nás jedinečnými .„Suchári a nudní ľudia žiadne čudné zlozvyky nemajú. Veď to nás práve robí jedinečnými, nie sme predsa klony, ktoré by boli identické. Život miluje pestrosť. To, že sme rozdielni, a tak trochu nenormálni, nám dáva väčšiu flexibilitu a dynamiku. Keby sme nemali žiadne svoje úchylky a všetci by sme boli úplne normálni, kam by ľudstvo dospelo? Nie je dôležité, čo robí väčšina. Dôležité je, ak dokážeme uplatňovať seba v živote a vo svete takým spôsobom, ktorý prináša životu, svetu aj nám pokoj, radosť a lásku,“ upokojuje skúsený terapeut.

Naše zvláštne zlozvyky môžu byť naozaj čudné a príťažlivé zároveň, no sú aj také, ktoré ná schronicky vytáčajú do nepríčetnosti a pre niektoré sa partneri takmer povraždia.Môže to byť spôsob, akým vytláčate zubnú pastu, ako si manžel zvlieka ponožky, spôsob, akým si ona odždibuje z chleba či asymetricky krája maslo, smer, ktorým partner odvíja toaletný papier, či pravidelnosť, s akou svokra napráva vaše sošky a dýcha na zrkadlo v predsieni. Rodina je naozaj tým neuralgickým bodom, kde sa naše zlozvyky môžu premeniť na poriadny konflikt, až nepretržité manželské či rodinné napätie. Psychológ Miler radí:„Skúste milovať svojho partnera práve preto, že je taký, aký je. Ak budeme poctivo skúmať svoje vnútro, zistíme, že ani my nie sme bez chyby. Pozor však! Neustále šikanovanie, či sú zarovnané uteráky a podobne, môže znamenať aj perfekcionizmus hraničiaci s týraním. Vtedy už nejde o to, či tolerovať to, čo sa deje. Chorobný stav neprináša nič dobré tomu, kto ním trpí, ale ani jeho okoliu.V takom prípade treba vyhľadať odbornú pomoc.“

Malé úchylky: Byť trochu nenormálnym je normálne

Výber pre vás

Malé úchylky: Byť trochu nenormálnym je normálne

Súvisiace články

Večné decko: Strasti života s nedospelým dospelákom

5 praktických viet, ako citlivo a účinne odmietnuť muža

S chlapom či bez? Ako v zdraví prežiť spoločné aktivity

Výber pre vás