Keby sa všetky naše vzťahy rodili s čistou hlavou oboch zúčastnených strán, život by sa zrazu zjednodušil na bezbrehú nudu. Začať s niekým „paktovať“ totálne nepripravená a z tých najnemožnejších dôvodov je scenár bežnejší než nevera a možno to je práve príčina, pre ktorú dnes rezignovane tvrdíte: „Mám smolu na chlapov.“

Chybný štart: Strach zo samoty

Typický scenár: Práve ste sa s niekým rozišli a pri pomyslení na to, že budete odrazu samy so sebou, sa cítite horšie ako v čakárni u zubára (ktorý vám ide vytrhnúť osmičku). Tak teda chodíte po svete so zúfalstvom v očiach a v každom geste a čakáte, že sa niekto, vlastne ktokoľvek, chytí. A aj sa chytí.

Najhorší scenár: Už by ste sa aj s niekým rozišli, ale neurobíte to, kým vám nepríde do cesty nejaký „prípoj“. Vlakový žargón je v podstate veľmi výstižný, lebo aj tu máte na prestup minimum času. Takže kým z jedného vlaku vystúpite a odtrepete sa so všetkou tou batožinou na príslušné nástupište, budete vlastne naskakovať už za jazdy a to, že sa v motoráčiku nekúri a záchod nefunguje, zistíte až v šiestej dedine. Hlavne, že sa poveziete.

Zmeňte to: Ak sa bojíte byť samy, podvedome prijmete nastavenie, že radšej budete v nie úplne ideálnom vzťahu ako žiadnom. A to sú signály, ktoré vyžarujete na trinásť kilometrov. Takže aký vzťah vám príde onedlho do cesty? Nie celkom ideálny. Pravdupovediac, úplne zlý vzťah, po skončení ktorého na tom budete psychicky horšie, ako keby ste strávili päť rokov na opustenom ostrove. Samota nie je ani zlá, ani bolestivá, je normálna a má výrazné detoxikačné účinky na dušu. Stále máte rodinu, kamarátov, televízor, fitnesko, knihu, EVU, kreditku a až keď sa konečne prestanete poľutovaniahodne nadrapovať za vzťahom za každú cenu, príde vám do cesty niečo hodnotné.

Mám smolu na chlapov, ale bála som sa samoty

Výber pre vás