Boli sme štvrtáčky na strednej odbornej škole a tešili sme sa na školský výlet do Brna, kde sa konali veľtrhy. Už v autobuse som cítila príjemné uvoľnenie a vzrušenie z cesty. Tieto pocity boli len začiatkom zmyselného zážitku, ktorý ma čakal. Pred konečnou stanicou sme prespali v nemenovanom hoteli v Starej Turej a ráno sme mali pokračovať v smere do Brna. Netušila som, že noc v hoteli bude tou, na ktorú budem dlho spomínať.

Len čo sme sa na izbe ubytovali, dievčatá hneď otvorili fľašu červeného vína. Liter vína nebolo veľa pre štyri dievčatá, ale niekto vypil menej, niekto viac, mne stačilo na to, aby mi príjemne uvoľnilo zmysly a trošku aj morálku.Večer nás triedna profesorka pozvala všetkých do spoločenskej miestnosti. Neviem, čo vysielali v televízii, ktorú sme povinne pozerali. Nezaujímalo ma to, pretože som cítila veľký smäd. Zrejme z vína, ktoré sme v izbe vypili. Vzadu v miestnosti som našla prázdne poháre, ale zdroj vody som neobjavila. Preto som vzala pohár a oznámila svojej najlepšej kamarátke: „Idem na izbu. Som smädná. Donesiem vodu.“ Potichu som sa vytratila z miestnosti.

Bývali sme o poschodie vyššie. Zamyslená, vínom omámená, pustila som sa po schodoch. Ani netuším, či tam bol výťah, ale schody sa mi zdali istejšie. Otváram kľúčom dvere, nejde to... Siahnem na kľučku, zrazu sa dvere otvoria, pozerám... a v našej izbe sedí partia chlapov vo veselej debate. „Čo tu chcete?“ – vyhŕklo zo mňa namiesto pozdravu. Debata stíchla, chlapi sa pozreli s údivom na mňa. „Zrejme sa stal omyl. Pomýlili ste si izbu?“ zasmial sa mladý muž a podišiel ku mne. Medzitým mi to došlo... „Prepáčte,“ snažila som sa nájsť vhodné slová, „pomýlila som si poschodie. Som ubytovaná presne v izbe pod vami,“ prezrela som si muža stojaceho oproti mne. Bol to vysoký fešák s čiernymi vlasmi, plné pery mu zdobili roztopašné fúziky. Z očí, ktoré boli tmavé ako noc, sa ma dotýkalo niečo zmyselné a tajuplné. Nevedela som od neho odtrhnúť zrak. –Vyzerá fantasticky, – pomyslela som si, – je to skutočný princ. Tomuto by som asi neodolala. „Chcela som len trocha čistej vody,“ vysvetlila som, keď sa jeho zrak zastavil na pohári v mojej ruke. „Nech sa páči ďalej, radi pomôžeme smädnej pocestnej,“ povedal s úsmevom a vzal mi pohár z ruky. Jeho humor a úsmev boli očarujúce. Ťažko mi bolo odolávať. Skôr som mala pocit, že o chvíľu mi odíde hlas a aj zdravý rozum. Vošla som za ním do chodbičky. Druhý muž, o niečo starší, ho však predbehol, vyskočil zo stoličky a vytrhol mu pohár z ruky. „Vody máme dosť, hneď to bude,“ a keď sa vrátil s plným pohárom, poďakovala som slušne a ešte raz som sa ospravedlnila za svoj omyl. „Kde si bola tak dlho?“ opýtala sa ma potichu kamarátka, keď som sa vrátila a podávala jej pohár s vodou, aby sa napila. „Neskôr ti porozprávam,“ odvetila som, ale keď som zbadala výraz jej tváre, hneď ako sa napila z pohára, zľakla som sa. „To nie je voda,“ lapala po dychu a do očí sa jej tisli slzy. „To je slivovica.“ Nahnevane som jej vytrhla pohár z rúk a vybrala sa späť do izby, kde mi pohár naplnili. Zaklopala som, ale keď mi dvere otvoril môj krásny princ a prekvapene sa na mňa pozeral, hnev zo mňa razom vyprchal, a tak som mu s úsmevom na tvári podala pohár „ Zrejme sa stal omyl aj u vás. Pomýlili ste si fľaše s vodou. Naliali ste mi slivovicu.“Chvíľu vyzeral prekvapený, potom sa začal smiať. „Môj kamarát už odišiel, ale je to veľký vtipkár. Určite to urobil naschvál. Ospravedlňujem sa za neho. Poď ďalej. Ponúknem ti ako ospravedlnenie kávičku.“

Rozmýšľala som, či ísť ďalej. Nepoznala som ho. Keď zbadal moje váhanie, chytil ma za ruku. „Nemusíš sa ma báť. Neuhryznem ťa.“ A tak som vošla. Vypili sme spolu kávu, potom pohár vínka a veľmi dobre sme si rozumeli. Rozprávali sme sa ako starí priatelia. O škole, o práci, o svojich priateľoch, o problémoch, ktoré nás trápia. A zrazu ma vzal za ruku, pozrel sa mi do očí a povedal: „Je zvláštne, že nás spojila taká náhoda. Je mi s tebou dobre a rád by som ťa pobozkal. Môžem?“ Rozum mi vravel, že nemôže, že je to neslušné, ale tým krásnym očiam a nežnej ruke na mojej dlani sa proste nedalo odolať. Zrazu som zatvorila oči a zašepkala: „Môžeš všetko.“ A tak som si od tej chvíle vychutnávala krásne milovanie. Bol nežný, pozorný, vo všetkých pohyboch a pohladeniach bol taký dokonalý. Vzrušenie nevyprchávalo, a tak sme na izbe strávili dve hodiny milovania s menšími prestávkami. Naučil ma veci, o ktorých som nemala ani tušenia. Aj teraz, po rokoch, sa červenám, keď na to spomínam. Našťastie, nik nás nevyrušil, a tak sme aj po krásnom milovaní strávili chvíľu rozprávaním. Nakoniec sme sa nežným bozkom rozlúčili vo dverách. „Skoro som zabudla na pohár,“ usmiala som sa. Vrátil sa do izby, vzal pohár a podal mi ho nežne do ruky. „Nemýľ sa, nie je prázdny. Je plný vzrušujúceho dobrodružstva a poznania. Zbohom. Bolo mi s tebou nádherne.“ Pobozkal ma a ja som vedela, že ho už nikdy viac neuvidím. „Zbohom,“ zmohla som sa iba na jedno slovo.

Keď som sa vrátila na izbu, kamarátky ma už čakali a nedočkavo sa predbiehali v otázkach. „Kde si bola? A čo sa tak záhadne usmievaš? A prečo si taká strapatá?“ A tak som ich usadila okolo seba a vyrozprávala som im svoj príbeh. Do noci sme klebetili. Cítila som, že mi môj erotický zážitok tak trošku aj závidia. Ráno sme boli z ponocovania všetky unavené. Sedeli sme už v autobuse, ja pri okne, zamyslená, snívajúca o včerajšom večere, autobus naštartoval a zrazu sa pred mojím oknom objavil môj krásny princ. Priateľka sediaca vedľa mňa ticho povzdychla: „Ach jaj, ani ja by som mu neodolala.“A on sa usmial, zakýval a poslal bozk do diaľky. Posledné zbohom.

Môj zmyselný zážitok: Pri pomyslení na tú noc sa červenám

Výber pre vás

Môj zmyselný zážitok: Pri pomyslení na tú noc sa červenám

Súvisiace články

Môj zmyselný zážitok: Naše tiene tancovali na stene stanu

Môj zmyselný zážitok: Erotické menu na kurze varenia

Výber pre vás