Po rozchode s priateľom som potrebovala prísť na iné myšlienky. Mala som pocit, že by som potrebovala byť, aspoň na pár dní odrezaná od vonkajšieho sveta, aby som mohla začať odznova. Inak a s niekým iným. Priateľka ma nahovorila, aby som sa vybrala niekam na chatu, lebo vraj lesy robia zázraky. Poradila mi aj to, v ktorých miestach na horách majú chaty na prenájom. Aj som namietala, či to bude dobré riešenie, ale priateľka ma ani len nepustila k slovu. Tak som sa zbalila a odcestovala.

Cesta nebola dlhá a čerstvý čistý vzduch z blízkych lesov ma osviežil. Postupne som sa prestala sústrediť a myslieť sústavne na bolestivý rozchod s priateľom. Nevedela som si síce predstaviť, že by som ešte niekoho iného dokázala milovať, ale ako som sa blížila k horám, cítila som sa čoraz voľnejšie, mladšie a plná energie. Na mieste ma už čakal muž, ktorý chatky prenajímal. Privítal ma príjemným hlbokým hlasom: „Volám sa Peter.“ Bola som ako zhypnotizovaná, hľadela som na poodhalenú flanelovú košeľu, pod ktorou sa ukázala svalnatá chlapská hruď. Ukázal mi, kde budem bývať. V chate bol kozub, v ktorom už horel oheň, a sympaťák so sebou priniesol aj jedlo v košíku. S chuťou som zjedla prvý rezeň aj pikantný paradajkový šalát. Iba keď mi prezradil, že tie rezne sú z diviaka, zarazilo ma to a druhý som odmietla. Poľovníkov nemám veľmi v láske, zabíjanie lesnej zveri sa mi bridí. Peter sa nenechal vyviesť z miery, povedal mi, že neďaleko má svoj zrub a bude na mňa dohliadať, lebo zvyčajne si žena v lesoch neprenajíma chatu sama, ale s partiou. „Predsa len sme v divočine,“ dodal pokojne a odišiel.

Na druhý deň som si chcela len tak poobzerať okolie. Na dlhšie výlety bude ešte dosť času. Ale hneď ako som prešla necelý kilometer, začali padať prvé veľké kvapky a dážď rýchlo hustol. Neostávalo mi nič iné, ako vrátiť sa do chaty. Vyzliekla som sa, lebo som bola premočená do nitky, obliekla som si pohodlné tepláky. Sadla som si na pohovku, privrela oči a musela som zadriemať.

Prebudilo ma vŕzganie dverí. Predo mnou stál Peter a doniesol mi upečenú rybu. Keď som sa ho opýtala, či je taký pozorný ku všetkým hosťom, namiesto odpovede pomaly pristúpil ku mne a pobozkal ma. Ovinula som mu ruky okolo krku, zavrela oči a tak vášnivo som mu bozk opätovala, až som samu seba vystrašila. Vzdychla som, keď mi jeho teplé ruky zablúdili pod tričko a začali ma hladkať. Kolená sa mi rozochveli, ale nevedela som sa uvoľniť. Dúfala som, že si nájdem novú lásku, ale keď prišla tak rýchlo, bála som sa jej poddať. Peter mi šepkal do ucha, že z mojich spomienok vyženie každého muža, ktorý mi ublížil. Milovali sme sa a bolo to nádherné, nevedeli sme sa svojich roztúžených tiel nasýtiť. Keď sme skončili, cítila som sa ako znovuzrodená. Bola som síce presvedčená, že je priskoro začínať s novou láskou, no keď mi Peter povedal, že sme ako stvorení jeden pre druhého, rozplakala som sa. Chcel ešte niečo povedať, ale predbehla som ho: „Nič nehovor, mlčme, veď na rozprávanie budeme mať celý život.“

Môj zmyselný zážitok: Vášeň na chate uprostred divočiny

Výber pre vás

Môj zmyselný zážitok: Vášeň na chate uprostred divočiny

Súvisiace články

Môj zmyselný zážitok: Dobrodružstvo so zvodným susedom

Môj zmyselný zážitok: Po hádke prišlo pikantné predjedlo

Môj zmyselný zážitok: Masáž plná rozkoše a slasti

Výber pre vás