Keď si partner nájde milenku, často hľadáme vinníka v ňom, v sebe alebo v nej. Nikto nie je bez viny, ale veľký podiel na nevere má aj rozšírený mýtus, že človek je tvor prirodzene monogamný.

Jeho manželka Bea bola pracovne ustavične zaneprázdnená lekárka, večne zachraňujúca celý svet, nespokojná, že nezvláda dokonale prácu, domácnosť aj ich hyperaktívne dieťa. Stále bola krásna, ale už dávno ho neinšpirovala tak ako kedysi, keď bola hlavnou hrdinkou všetkých jeho ľúbostných básní. Na jednej čítačke sa objavila tá druhá. Mladá, krásna. Jemu lichotil jej bezhraničný obdiv, jej zasa pozornosť uznávaného umelca. Hrozne ho inšpirovala, začali sa tajne stretávať. On však svoj dvojtvárny život nedokázal uniesť. Najprv prestal byť opatrný, prestal si vymýšľať výhovorky a zahladzovať stopy, dokonca sa akoby nechtiac preriekol pred najlepšou priateľkou svojej ženy. Tá však nič neprezradila. A tak jedného dňa zobral manželku do cukrárne, kde spolu kedysi randili. Tam jej pokorne a s veľkým uľahčením oznámil, že ju podvádza. Ona sa zosypala, plakala, on sa bránil, kajal, vysvetľoval. Odsťahoval sa. Kvôli synovi sa pravidelne vracal, ale to bola len zámienka. Keď boli spolu, stále sa v tom hrabal, čičral, veľkoryso riešil. Ona to raz nevydržala a z celej sily sa na neho zahnala. Zlomila si ruku o zárubňu, pri ktorej stál. On po ceste na pohotovosť pochopil veľkosť jej lásky a že bez nej nemôže žiť. Vrátili sa k sebe. Toto vyzerá na šťastný koniec príbehu. V skutočnosti je to však len veľmi bolestivý začiatok procesu, proti ktorému je tá zlomenina len také ťuknutie. Trvalo rok, kým si aj Bea priznala svoj podiel viny na jeho nevere, trvalo dva roky, kým si to dokázala odpustiť. Trvalo rovnako dlho, kým sa naučili opäť otvorene komunikovať. Aj keď sa snažili žiť pre prítomnosť a nespomínať bolestivú minulosť, tá nevera sa pravidelne vyplavovala ako upchatá žumpa. Až po šiestich rokoch opatrne pripustili, že našli k sebe cestu a ako-tak obnovili niekdajšiu intimitu. Bea dnes tvrdí, že aj napriek tomu všetkému je stále za to neveru partnerovi priznať, lebo v klamstve sa žiť nedá. Pravda ju síce načas takmer pripravila o rozum, ale aj tak hrdinsky dodáva – čo ťa nezabije, to ťa posilní.

Toto rozhodne nie je bežný názor. Stačí si spomenúť na okrídlený výrok vraj len neprávom pripisovaný nebohému doktorovi Plzákovi: zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať, ktorý je hlboko zakorenený v našej spoločnosti. Priznanie nevery mnohí z nás považujú za slabošstvo, neschopnosť uniesť tajomstvo, zbavovanie sa viny a uľahčenie svojmu čiernemu svedomiu. To však súčasne zaťaží a hlboko raní nevinného človeka, ktorého sme kedysi milovali a možno stále milujeme. Aj ja som bola zástankyňou tohto názoru. V podstate ňou stále som, hoci nezdieľam sarkastický názor môjho kamaráta právnika, že priznanie je poľahčujúca okolnosť, ale beda idiotovi, ktorý na to naletí. Nedávno som narazila na český preklad zvláštnej knihy americkej autorky Peggy Vaughan Mýtus monogamie s podtitulom Průvodce následky nevěry (Knižní klub, 2009). Autorka na základe vlastných trpkých skúseností, ktoré neskôr zúročila v tridsaťročnej terapeutickej práci s pármi postihnutými neverou, v nej zhodne s Beou tvrdí, že masívne rozšírený názor o zatĺkaní, ktorý opakujú nielen notorickí neverníci, ale aj väčšina vzťahových terapeutov, je scestný a je jednou z príčin, prečo vôbec k nevere tak často prichádza. A prečo sa nedarí párom, ktorých vzťah nevera ohrozila, dostať z osobnej krízy, a to bez ohľadu na to, či sa im ho napokon podarí po nevere udržať, alebo nie. Ako napovedá názov knihy, autorka za najväčšie zlo považuje dlhodobo udržiavaný mýtus, že monogamia je v našej spoločnosti normou a nevera je niečo výnimočné. Realita je však opačná. Podľa konzervatívnych odhadov 60 percent mužov a 40 percent žien prežilo alebo prežíva mimomanželský vzťah. Mýtus o monogamii udržiava ľudí v klamlivej predstave, že je bežné a prirodzené zostať verným, a tým posilňuje v ľuďoch pocit osobného zlyhania, keď sa nevera prevalí. Autorka tvrdí, že tento mýtus musíme opustiť nie preto, aby sme našli ospravedlnenie pre neverníkov, ale preto, aby sme uľavili pocitom hanby a zlyhania, ktoré sa zmocňujú ich podvedených partnerov.

Túžba po monogamii neochráni pred neverou

Podobný názor má aj marketingová manažérka Petra. „Monogamia a ľpenie na monogamnom vzťahu sú vyslovene nezdravé. Spôsobuje to len utrpenie, a to na oboch stranách,“ vraví Petra a ďalej vysvetľuje, aby neprišlo k omylu: „Nie som zástankyňou voľných vzťahov, kde každý sexuje kadetade s hocikým, to nie. Navonok som ochotná hrať aj žiarlivú a tvrdiť, že ak ma môj chlap podvedie, tak sa s ním rozídem – je to súčasť hry. Samozrejme, nechcem, aby ma podviedol, lebo nevera veľmi bolí. Ale robiť z nevery tragédiu a ničiť rodiny a životy, to nie. Naštvala by som sa jedine vtedy, ak by môj manžel staval milenku nado mňa, dával by jej prednosť, venoval jej viac času a nehy ako mne. Ak by som si ja mala odriekať, aby milenka mohla mať všetko, to by videl to peklo! Chcem byť, tak ako píše Francoise Sagan, matkou spomienok a kráľovnou mileniek, ale rozhodne si nenárokujem na to byť jedinou,“ dodáva odhodlane. Nuž, je to u nás, a nielen u nás, stále dosť ojedinelý názor. Každý prieskum verejnej mienky opakovane potvrdzuje, že väčšina ľudí v monogamiu verí, chce v nej žiť a neveru odsudzuje. Ale viera v ideálnu monogamiu nám nezabráni nevery sa dopúšťať a neochráni nás pred žiadnym pokušením. Naopak, ak na to nie sme pripravení, vystavení zvodom si neuvedomujeme nebezpečenstvo a nebránime sa im vedomou voľbou. Autorka knihy tvrdí, že zmeniť sa musí nielen nazeranie spoločnosti na fenomén mimomanželských vzťahov, ale najmä na to, čo príde s nimi a stane sa potom – teda ako zaobchádzať s pocitom viny, mlčaním, narušenou sebadôverou, neschopnosťou požiadať o pomoc a tiež s rozhodovaním, či zotrvať v partnerskom zväzku, alebo nie.

Na otázku, kto za to môže, kde hľadať príčinu nevery, sa dá odpovedať rôzne. Tu je len zopár reprezentatívnych odpovedí ľudí, ktorí sa chtiac či nechtiac už niekedy stali jedným z vrcholov trojuholníka. „Každý si za všetko môže sám, aj nevhodný výber partnera je vlastná voľba,“ povedal mi cynický právnik, ktorého každá z troch priateliek podviedla. „Príroda!“ jednoznačne tvrdila už citovaná manažérka Petra s neortodoxným pohľadom na monogamiu. „Keď niekde niečo chýba, vytvára sa priestor, ktorý niekto skôr či neskôr zaplní. A je jedno, čo to je: láska, sex, porozumenie, milé slovo. Ak niečo z toho vo vzťahu chýba, tak to dotyčný začne hľadať inde,“ napísala mi žena, ktorá sama chvíľu hľadala inde to, čo sa teraz zase snaží nájsť doma. A muž, ktorý svoju ženu pravidelne roky podvádzal, si zasa myslí, že „nevera je plodom stereotypu, emocionálneho vychladnutia, nudy. A keď sa hovorí, že príležitosť robí zlodeja, to isté platí aj pre neveru“. Trocha inak to vidí žena, ktorá by neveru neodpustila, aj keď ju chápe: „Príčinou nevery je chuť dokázať si, že ešte môžem, som atraktívny, že ešte aj mne sa môže stať niečo také, že zazvoní telefón a mám z toho orgazmus.“ Ale žena, čo neodolala nevere, vie, ako sa to končí: „U mňa to bola kombinácia klasickej krízy v manželstve s vášnivou chuťou dokázať, že ak si o mne môj muž myslí, že mu zahýbam, tak sa nedám ďalej urážať a urobím to, nech sa dielo dokoná. Šibnutý nápad, uznávam a neodporúčam.“ No a napokon Bea, spomínaná v úvode, ktorá prešla neverou partnera, hovorí: „Na vine sú všetky vrcholy trojuholníka, každý v inom pomere, možno. Do tohto vstupuje mnoho premenných, nedá sa to generalizovať.“ Peggy Vaughan v Mýte monogamie tiež negeneralizuje, ale nabáda na nový pohľad na všetky aspekty nevery a tiež na všetkých troch aktérov. Tvrdí, že neverníkom sa nestane len slabá, neistá, necitlivá, všeobecne zlá osoba, ktorá si zasluhuje opovrhnutie a trest. Všetci dokážu byť neverní, nielen isté typy. Partner neverníka, na druhej strane, nie je len obeť, ktorá si zaslúži poľutovanie, že bol podvedený, a súčasne kritiku, že nedokázal svoj náprotivok náležite uspokojiť. Nikto nie je zodpovedný za neveru svojho partnera, lebo tá nevzniká len na základe jeho osobných nedostatkov v partnerskej role. Za zvlášť bezcitnú sa vždy považuje tretia osoba, hnusné sebecké stvorenie, ktoré je ochotné zraniť všetkých okolo len pre vlastné uspokojenie. Existuje mnoho ľudí, ktorí majú pomer so zadanými ľuďmi, a to z rôznych dôvodov. Ale nikdy nie preto, že by chceli vedome ubližovať. Stačí si prečítať hociktorú vzťahovú poradňu, kam píšu zúfalí ľudia s prosbou o radu vo svojej zložitej situácii. Píšu tam podvádzaní, podvádzajúci i tí tretí. Nikdy nikto nie je šťastný a spokojný, po chvíľkovom šťastí zaručene príde veľa utrpenia. A týka sa jednoducho všetkých, nielen podvádzaných partnerov, ale ešte aj tých, ktorí sú v tom absolútne nevinne, detí, priateľov a príbuzných.

Vyrovnať sa s partnerovou aj vlastnou neverou je ťažké, bolestivé a trvá to roky. Majetnícke povahy sa s ňou nevyrovnajú nikdy a rozchod je nevyhnutný. Ako sa však vyhnúť opakovaniu nevery a nevere vôbec? Najviac jej bráni uvedomenie, že proti nej nikto nie je imúnny, preto je dôležitý otvorený rozhovor s partnerom, v ktorom sa obaja zhodnú na odhodlaní zostať monogamní, pracujú na vzťahu a komunikujú o všetkom, čo sa ho týka. Jednoducho, monogamia nie je nič samozrejmé, treba si ju vynegociovať .Nevere rozhodne nezabráni veľká zamilovanosť, sľuby vernosti až za hrob, vyhrážky, plač a ultimáta, náboženské presvedčenie, rodičovské povinnosti, ďalšie dieťa, korenenie manželského sexu nezvyčajnými praktikami a pomôckami, snaha o dokonalosť ani snaha plniť všetko, čo partnerovi vidíme na očiach. Plniť túžby toho druhého je črtou dobrého a fungujúceho vzťahu. Nemôže to prameniť len zo strachu, že nás partner podvedie alebo opustí. Nesplnené potreby sú obvyklou výhovorkou, nie však dôvodom, aby bol niekto neverný. Obojstranná príťažlivosť ľudí je prirodzená a sprevádza nás celý život. Manželstvo, hlboká láska ani oddanosť nezabránia, aby pre nás nebola príťažlivá aj iná osoba. Ako s takouto príležitosťou naložíme, závisí od našej osobnej histórie, povahy, ak chcete, tak aj od morálky. Nádej monogamie je v našej vedomej voľbe, v rozhodnutí správať sa čestne. Ako mi napísala Bea: „Monogamia je udržateľná za podmienok, že aj v tých najťažších časoch dokážu partneri byť k sebe slušní, tolerantní, empatickí, otvorení, úprimní, zaujímať sa o toho druhého. A toto všetko musí byť spojené kvalitným, obojstranne uspokojujúcim sexom. Dokáže to len málo ľudí, ale nádej tu je.“ A ešte jedna dobrá správa v tejto smutnej téme. Nikto si dobrovoľne nevyberie utrpenie, no ak sa človek dokáže vyrovnať s neverou partnera, môže mu to priniesť možnosť prehodnotiť vnímanie sveta aj seba samého. Tí, ktorí to dokážu, zistia, že sa vďaka tejto skúsenosti zmenili a že sa cítia dobre. Ťažká cesta osobnostného rozvoja. Je však veľmi pravdepodobné, že k nej dôjde.

Manželský poradca s 35-ročnou praxou doktor Frank Gunzburg vypracoval špeciálny program, ako prežiť krok za krokom neveru, obnoviť dôveru a zachrániť vzťah. Nesľubuje, že pomôže každému, ale tvrdí, že pri veľkej snahe oboch partnerov sa vzťah zachrániť dá.

Prvá fáza: INDIVIDUÁLNE ZOTAVOVANIE

Podvedený partner musí najprv porozumieť vlastným pocitom a utriediť si ich. Kým sa jeho divoké emócie neutíšia, nie je dobrý nápad debatovať o samotnej nevere aj o dôvodoch, ktoré k nej viedli. Aj obyčajný rozhovor môže prerásť do nebezpečnej prestrelky. Negatívne myšlienky majú stále voľný priechod, preto je dôležité naučiť sa ich najprv zvládať. Je čas na hľadanie toho, čo vo vzťahu chýbalo, nefungovalo a ako to doň vrátiť späť.

Druhá fáza: ZOTAVOVANIE V PÁRE

Teraz sa treba sústrediť na úprimnú a zdravú komunikáciu s partnerom. Je čas skutočne sa ospravedlniť, hovoriť s partnerom o samotnej nevere, pokúsiť sa odpustiť a ochrániť vzťah pred ďalším ubližovaním.

Tretia fáza: VYJEDNÁVANIE A OBNOVA VZŤAHU

Keď sú emócie ustálené, minulosť uzavretá a dôvera v pravdovravnosť sa obnovila, možno hovoriť o budúcnosti, dohodnúť sa na ďalšom fungovaní, uistiť sa o vzájomnej pozornosti, podpore a stabilite.

Monogamia je mýtus: Existuje vôbec prevencia nevery?

Výber pre vás

Monogamia je mýtus: Existuje vôbec prevencia nevery?

Súvisiace články

Viem, že má milenku: Rozvod? Tú láskavosť mu nespravím!

Ako odolať pokušeniu: Daň za neveru býva privysoká

Podvádza vás? Ešte to neznamená, že vás už nemiluje!

Výber pre vás