Spočiatku som ani nechcela na ten výlet ísť. Nebolo na ňom nič príťažlivé, zvlášť nie tých niekoľko hodín jazdy s rodinou a manželom, ktorý sa ku mne správal ako k odpadu, rozrušenou trojročnou dcérou a malým trojtýždňovým synom. To všetko len preto, aby nám príliš hrdý otec mohol ukázať nóbl univerzitu, ktorú zaplatil môjmu bratovi. Napriek tomu som tam bola. Sedela som v aute ženúcom sa po diaľnici, kým syn plakal na zadnom sedadle a na prednom kričal manžel. Ako inak - na mňa. Obalená zúfalstvom som sa pokúšala presvedčiť samu seba o všetkých dobrých dôvodoch, prečo som s nimi išla. „Brat chce, aby som videla, kam chodí do školy. Ako rodina podporujeme jeden druhého,“ hovorila som si v mysli.

Posledná rodinná dovolenka skončila katastrofálne po tom, čo manžel zmizol preč s aj bratom. Vrátili sa späť opití a kým brat ovracal celý hotel, manžel zaspal na chodbe, teda – napoly na chodbe, napoly vo výťahu. Môj ďalší a triezvy brat ho musel v jeho pomočených nohaviciach odtiahnuť do izby a starať sa oňho celú noc. Ráno som prosila rodičov, aby mi pomohli s rozvodom. Ako žena v domácnosti s dieťaťom príliš mladým na jasle som vedela, že keď sa rozhodnem opustiť manžela, potrebujem ich pomoc a podporu. Namiesto toho prišla ich bežná formulka – budú ma podporovať v manželskom poradenstve, ale nikdy nepodporia rozvod. Neviem, prečo som sa obťažovala, ich odpoveď bola vždy rovnaká.

Vedeli o našom vzťahu, o manželových problémoch, jeho praní špinavých peňazí a drogovej závislosti, no stále ochraňovali ich vlastnú ideu dokonalej rodiny. Pre nich nebol rozvod voľbou. Tak som sa tam ocitla, na výlete, ktorý pripomínal skôr rozsudok smrti, než pokojný oddych. Utrela som si slzy v nádeji, že sa moja rodina bude správať, akoby bolo všetko v poriadku. Vtedy by som to možno dokázala aj ja.

Keď sme prišli do hotela, dcéra si všimla bazén a požiadala ma, aby som s ňou išla plávať. Pozrela som sa dolu na bábätko a keď som nadviazala očný kontakt s manželom, bola v ňom prosba, aby sprevádzal dcéru do bazéna on. Povedal nie a tým to skončilo. Iná manželka by sa možno snažila zmeniť jeho názor, no v mojom zlomenom stave som to len akceptovala. Pomohla som dcére s plavkami a syna podala mojej matke. Keď som vychádzala z dverí, cítila som pohľad manžela dosť dlho na to, aby som pochopila, že som tučná. Skočila som do bazéna, potopila sa ku dnu a kričala. S dcérou sme ostali v bazéne dovtedy, kým som neprestala plakať. Potom som ju zobrala a zozbierala zvyšky hrdosti. Vrátila som sa späť do izby, kde som ju prezliekla, pustila rozprávky a zamierila do sprchy.

Umývala som si vlasy, keď som začula zvuk fotoaparátu. Zažmúrila som cez nánosy peny a uvidela manželovu ruku vytŕčajúcu cez záclonu v sprche. Mieril na mňa mobilom. Spýtala som sa, čo to robí. „Si taká tučná. Vieš, celebrity cvičia počas tehotenstva s trénermi, aby mohli po návrate z nemocnice nosiť svoje zvyčajné oblečenie,“ zneli jeho slová. Upriamila som pohľad dolu na moje brucho a jeho stav tri týždne po pôrode, zavrela som oči a znova sa ho spýtala, prečo ma fotí. „Len sa uisťujem, že ma nikdy neopustíš,“ prišla odpoveď. Jeho tón prezrádzal všetko vydieranie, ktoré plánoval. Dokončila som sprchu a zaklopala na dvere hotelovej izby rodičov, kde spal môj syn. Matka si všimla, že plačem a prekvapila ma záujmom o to, čo sa stalo. Šokovalo ma, že prejavila náznak súcitu, tak som jej opísala udalosti poslednej hodiny. „Hmm, muži sú čudní,“ povedala a podala mi spiaceho syna.

Tú noc rodičia rozhodli, že s nimi pôjdem do baru. Neochotne som súhlasila, až po tom ako sa teta a babička ponúkli, že ostanú s mojím manželom a deťmi. Bola som preč ledva 25 minút, keď mi zavolal. Kričal a nástojil, aby som sa vrátila. Nevedel si rady s plačúcim synom, tak som ho nasmerovala, aby dal malého do rúk tete. Aj tak neprestal volať. „Nezaslúžiš si byť vonku,“ stupňovala sa jeho agresia. Keď som to zopakovala otcovi, aspoň súhlasil s tým, že by som sa mala vrátiť.

Po mojom príchode sa vybral späť do baru s manželom. Celý večer som plakala, kým neprišiel milosrdný spánok. Ten vystriedalo náhle prebudenie - manžel sa o tretej ráno v potácal do izby s chuťou na sex. Zamkla som sa v kúpeľni a zotrvala tam, kým nezaspal. Ďalšie ráno sme šli na výlet do prírody. Počas šoférovania začal hovoriť o predošlej noci. „Prečo si šla von? Nechala si dieťa osamote. Nemala si dôvod ísť von a nebyť s deťmi. To si nemala urobiť. Myslíš si, že dobré matky takto opúšťajú svoje deti?“ Nepovedala som ani slovo. Už dávno som sa naučila, že vôbec nezáležalo na tom, čo hovorím. Keď začal kričať, že som sebecká mrcha, rozplakala som sa. Jeho krik sa zmenil na zúrivosť a naše auto sa nebezpečne mihalo po celej ceste. Zazvonil mi telefón. Bola to moja matka, ktorá nariadila, aby sme zastavili. Brat prišiel k autu a povedal, aby som išla do auta rodičov. Vzala som so sebou deti aj ich autosedačky. Cítila som, že ma možno chceli ochrániť pred monštrom, ktoré som si vzala.

„Videli sme ho, ako na teba kričí. Nemusíš to počúvať. Nemala si ho tak rozhorčiť, nie je to dobré pre deti,“ poznamenala mama. Nemala som to urobiť? Nie je to dobré pre deti? Do cieľa sme sa viezli v tichosti. Manžel so mnou celý deň neprehovoril a nesťažovala som sa - vychutnávala som si to ticho. Posledný deň výletu som sa našla v reštaurácii hľadiac na vodopád a uvažujúc, aké ľahké by bolo hodiť sa tam a skončiť to trápenie. Keď ma priviedol späť do reality výkrik dcéry, videla som, ako ju manžel ťahá zo stoličky. Stískal malú takou silou, že kým ho od nej odtrhli otec a brat, mala modriny. Ako som sa s rodičmi po výlete lúčila, prosila som ich opäť o pomoc. Matka ma objala, pobozkala deti a popriala šťastie pri riešení problému. Vrátila som sa domov a nasledujúcich šesť mesiacov chránila deti pred ich otcom. Až do dňa, keď od nás odišiel.

Rodičia neakceptovali rozvod, kým nemali v ruke dokument, a aj vtedy tomu rozumeli tak, že moje manželstvo bolo zlyhaním, ktorému sa dalo predchádzať. Do dnešného dňa som zahanbená, že som dovolila manželovi, aby sa ku mne správal tak kruto. Ale to je to zneužívanie: núti vás pochybovať o sebe, manipuluje a využíva taktiku, kedy je všetko vaša chyba. Keď manžel odišiel, mala som konečne čas pozrieť sa na to spätne. Zmenila som svoj život a opustila rodinu. Zostali mi len moje nevinné deti. Uvedomila som si, že psychické týranie nie je vždy spôsobené rukami milenca, niekedy to príde zo srdca osoby, s ktorou ste viazaní pokrvným putom.

Roky trpela psychickou tyraniou manžela: Urobil mi zo života peklo

Výber pre vás

Roky trpela psychickou tyraniou manžela: Urobil mi zo života peklo

Súvisiace články

Vydala sa z lásky, ale po svadbe zažívala peklo: TOTO si na chlapovi všímajte, inak sa vám stane to isté

Bola som obeťou emocionálneho vydierania: Neklamné znaky, že sa to deje aj vám!

Známa si myslí, že našla ideálneho muža, ale ja poznám jeho pravú tvár: Mám strach, že sa to skončí zle!

Výber pre vás