Začnime základnou deľbou nás žien na romantičky poddajné a nepoddajné. Tie pomery sa javia zhruba päťdesiat na päťdesiat a v preklade to znamená toľko, že kým niektoré z nás reagujú na vonné sviečky, ružičky, básničky, anjelov a čokoládky, nepoddajné romantičky to síce hrajú na neromantičky, ale nie je to tak, sú to pragmatické romantičky, ktoré ocenia prezuté gumy, víkendový nákup a vôbec materiálno-technické zabezpečenie.

V tejto kategórii sú zastúpené aj pragmatičky pochybovačné, ošľahané životom a tvrdiace niečo ako Simča: „Ja mám taký pocit, že lepšie je, keď muži fungujú normálne, nerobia problémy, lebo takéto veľ ké gestá sa fajn dávajú k dobru v krčme, ale na vlastnej koži to je zväčša vykúpené aj veľkými zážitkami s opačným znamienkom.“ Simča vie, čo hovorí, niekoľko jej pekných kúskov v šperkovnici pochádza z konkrétnych výčitiek svedomia a s kyticami si mohla istého času otvoriť aj kvetinárstvo...

Sľúbili sme, dodržali sme, našli sme. Tie naj naj naj gestá, za ktorými nenasledovalo žiadne desivé odhalenie a odohrali sa iba z popudu 100 % „pure love“. Že nám aj slza vypadla? To si píšte. Krokodília.

Vlaďa chcela strašne novú kabelku. Drahú novú kabelku. Jej frajer sa ponúkol, že jej ju s láskou zaobstará, ale aby sa cítila lepšie, uzatvorila sama so sebou „deal“, že ju dostane až vtedy, keď schudne 5 kíl. „Zišlo by sa mi, tak ti poviem. Začala som zúfalý boj a asi dva týždne som sa mordovala so sacharidovými vlnami a osobným trénerom... Raz večer prišiel frajer domov, vložil mi do ruky zabalenú kabelku a povedal, že vôbec nebude čakať, kým zhodím päť kíl, lebo som nádherná aj takto.“

Že romantika neumiera ani v manželstve, o tom svedčia zážitky Táne a Pauly. Manžel prvej vypĺňal u svojho zahraničného zamestnávateľa akýsi megadotazník, kde jedna z otázok znela, aby vymenoval svetové osobnosti, ktoré si najviac váži a obdivuje ich. On napísal, že moja manželka. A myslel to celkom vážne. Paulin muž zase na akomsi festivale stratil kľúč od chatky, kde mali prespať. Značne opitý, no odhodlaný holou päsťou rozbil okno so slovami: Moja manželka nebude spať vonku! Našťastie sa nedorezal tak, aby museli obaja spať na pohotovosti. A ráno ten kľúč našiel niekde vo vrecku

„Nízkorozpočtovky“, ktoré nás tiež dostali:

„Bývame v byte, ktorý má ešte takú vstupnú miestnosť, ktorú si delíme so susedmi. Máme tam botník. Niekedy, keď prichádzam domov a on varí, tak si na ňom nájdem na tanieriku ochutnávku, aby som sa navnadila, kým vojdem do bytu.“

„V zime, keď sneží, si nájdem vždy odhádzané a oškrabané auto, lebo on odchádza prvý.“

„Keď som len začala šoférovať a nikam som nevedela trafiť, vždy išiel autom predo mnou, aby som bez problémov dorazila.“

„Milujem, že dokáže robiť tie chlapské veci a ja sa nimi vôbec nemusím zaoberať. Najlepšie je, že ich neodkladá nabudúce. Keď sa pokazí čokoľvek, tak to rieši hneď.“

„Keď sa nám narodil Ondriš, tak mi do pôrodnice priniesol 52 ruží, vraj za každý centimeter nášho dieťaťa jednu.“

„Raz si na dovolenku pripravil kartičky s rôznymi vetičkami, básničkami, ktoré niečo hovoria len nám dvom, a pri každom jedle som si jednu našla pod tanierom.“

„Kupuje mi veci, v ktorých ma chce... mať. Naposledy využil Baťa online a zaobstaral mi červené lodičky na desaťcentimetrovom podpätku, na ktorých dokážem akurát tak prejsť z kuchyne do postele.“

„Raz, keď som zle zaparkovala a jeden odľud, zlostný strážca parkoviska, si na mne zgustol, pritom som nikomu nezavadzala, si to môj frajer s ním išiel vyriešiť. Bála som sa, že ho zabije. A bolo to strašne sexi.“

„Aj keď neznáša masáže a podobné dotykové akcie, vždy so mnou ide na párovú thajskú masáž a odtrpí to, lebo vie, že ja to zbožňujem.“

„Má všetko, čo som kedy chcela, a nič z toho, čo som nikdy nechcela,“ zahlásila jedného dňa kamoška Lucia, oči jej žiarili ako halogénky, a keďže po rokoch našla svojho Božského, rozhodli sme sa načerpať z tohto sviežeho prameňa plnotučnej romantiky:

„Tak napríklad. Príde domov s veľkou taškou, v nej je pre mňa úžasná zimná bunda a dá mi ju so slovami: Uvidel som ju vo výklade a hneď som si v nej predstavil teba. Bolo to dokonalé, tú bundu navrhli pre teba, tak som ti ju doniesol.“ Ách. Poď, Lucia, ešte! „Minule mi na narodeniny vtlačil do dlane škatuľku, z ktorej bolo evidentné, že to bude šperk, a v nej boli presne také náušnice, po akých som túžila. Sama by som si vybrala presne tie isté.

Nikdy som mu nehovorila, aké by som chcela, iba raz sme spolu niečo obzerali, ale nemali nič, čo by sa mi páčilo. Dojalo ma, že mi dokáže čítať myšlienky, čo myšlienky, moje sny, pretože týmto mi jeden splnil (túžila som po takých náušniciach, ale v najbližších mesiacoch by som si ich určite nekúpila, lebo peniažky treba na iné).“

„Pod vankúšom som si objavila slona. Veľkého ako päsť, z ebenového dreva nalakovaného na červeno a pokrytého drobnými žltými kvietkami. Slony totiž zbieram, vždy si nejakého donesiem z mojich ciest po svete. Na tejto ceste sme boli spoločne, aj sme nejaké slony hľadali v obchodíkoch, ale akoby do tejto časti sveta jednoducho sošky slonov nedorazili. Neviem, kedy a ako to urobil, ale zohnal ho a strčil mi ho pod vankúš aj s lístočkom, kde stálo ŽUZEM. To je taká naša ‚prúpovídka‘ z cesty po Francúzsku, kde nás to jedna pani učila správne vyslovovať, dokonca nás nútila, aby sme hovorili niečo ako ‚žuj zem‘.“

Čerstvá láska je čerstvá láska. Ďakujeme Lucii, priamej účastníčke tohto úžasného príbehu za postrehy z prvej ruky. „Ešte by som mohla dlho pokračovať!“ ubezpečuje nás a my jej veríme. „Tak aspoň na záver, môžem?“

Dobre, tak na záver. „Že nevadí, že nemám jeden mega top romantický zážitok, pretože tieto krásne malé aj všednodňové si užívam oveľa viac. A hovorila som, že v lete, keď bol prvýkrát u mňa a bolo horúco, že sa ledva dalo dýchať, tak na druhý deň prišiel s obrovskou škatuľou? A neboli v nej jeden a pol metra dlhé ruže, ale parádny ventilátor, ktorý hneď aj zmontoval a rozkrútil!“

„Ja si začínam myslieť, že toho môjho nejako rajcujú nehnuteľnosti, lebo oba zážitky sa viažu k nim,“ vraví Maťa. „Takto originálne som dostala kľúče od nášho prvého spoločného bytu. Otvoril ten zaprášený holobyt a v strede ničoho ma v jedinej dostupnej váze, teda vo veľkom bielom vedre, čakala kytica červených ruží a zväzok MOJICH kľúčov.

Neskôr, keď sme hľadali druhý, väčší byt, vybrala som vtedy podľa mňa úplne nereálny. O dva dni nato, pekná slnečná nedeľa to bola, mi chlap nariadil, nech sa oblečiem, a začal po dome zháňať kriedy! Odpratal ma na veľké opustené parkovisko, z vrecka vytiahol plánik TOHO bytu a kriedou sme si ho v reálnej veľ kosti nakreslili na betón. Aby sme vedeli. Prišlo mi strašne romantické prechádzať sa po niečom, v čo som ani nedúfala.“

To zase Aďa raz prišla po týždni domov a našla vymaľovaný byt! Hrdo sa hlásiacu ku kategórii nepoddajná romantička ju naraz schvátila radosť i paranoja: „Predstavila som si, čo sa tak asi muselo v našom byte odohrať, že sa rozhodol vymaľovať?! On tvrdí, že nič. Ja tvrdím, že nechcem vedieť.“ Janka mala po jednom pamätnom geste tiež zvláštne pocity, na jednej strane šťastie, na druhej... No však posúďte:

„Táto udalosť stála môjho chlapa veľa nervov a síl, no nedal na sebe nič znať. Až po rokoch mi povedal, že mal chuť rozmlátiť kuchynskú linku... Skrátka, keď sme sa nasťahovali do nášho bytu, on sám nakúpil a dovliekol celú kuchyňu a sám ju celú zložil aj so skrinkami zavesenými na stene.

Ja som ho síce obdivovala, híkala a ďakovala mu, no zároveň som niečo zašomrala, že nechápem, prečo sú tie kuchynské štandardy také, že pulty sú nízko a skrinky tiež, že človek sa potom hrbí a búcha si hlavu o poličky. Podotýkam, že kuchyňu naozaj zložil podľa návodu aj výškových štandardov! Chlap zaťal päste a v predstave, že by som mu asi od samého zúfalstva nič nenavarila, celú kuchyňu na druhý deň, keď som bola v robote, prerobil. Aj som sa tešila, aj mi to bolo hlúpe, aj mi to nevie dodnes zabudnúť... Bola to taká všehochuť.“

Keď chlap chce, vie. Keď to nie je celkom chlap s veľkým CH, ale tiež chce, je to také... Však viete. Mazľavé a trasľavé. Niekedy stačí šoková terapia v správnom čase na správnom mieste. Najmä ak ju vykoná niekto dostatočne dôrazný a mužný. „Predtým než som stretla môjho súčasného frajera, snažil sa taký jeden iný chalan,“ vraví Nikola. „Písal mi sms-ky, 20 denne, že by ma nosil na rukách, že keby som prišla domov, našla by som lupene ruží rozsypané až do postele, pomedzi to ešte nejaké básne... Kukala som na to celá udivená, že ma skoro ani nepozná a takéto trapošiny píše... No a potom prišiel môj terajší, strčil mi prsty do nosa a bolo. Žiadne kecy, pátos, zženštilosť, jednoducho nefalšovaný chlap.“

Alebo, ako hovorí Judita: „Mne úplne stačí, že každý deň bez opýtania umyje riad. Pretože vie, aké mám hrozne vysušené ruky.“ Alebo Zdenka: „Mne úplne stačí, že keď si urobím nákup, ktorý môže trvať ľubovoľne dlho, prídem domov, zdola mu cinknem a on VŽDY príde, aby ho vynosil.“

Alebo Renáta: „Mne úplne stačí, že napísal závet. Žijeme spolu, ale nie sme zobratí, tak keby niečo.“

Alebo Laura: „Mne úplne stačí, že zastaví auto v hocijakom poli a začne mi trhať kyticu! Dojíma ma to, stále!“

Tie, ktoré ich už máme, sme na deti vysadené a najviac mäkneme, ak nás chlap podchytí práve cez ne. „Môj frajer sa počas našej prvej spoločnej zimy podujal naučiť lyžovať moju dcéru. To je nepredstaviteľná drina. Štvorročné neskoordinované škvŕňa bez pudu sebazáchovy a on s ňou medzi nohami trpezlivo robil oblúčiky hádam päť hodín. Dvíhal ju na nohy, oprašoval od snehu, povzbudzoval, utieral slzy, neúnavne, trpezlivo. Druhýkrát som sa doňho zamilovala,“ spomína so zastretým pohľadom Lujza. „Ja som išla do kolien, keď môj nový frajer strávil víkend s mojou dcérou, lebo som musela ísť do práce, dokonca ju učesal!!!“ pridáva sa Katka. Celkovo nás mužská schopnosť precítiť ženské „záležitosti“ berie ako máločo. Vtedy si uvedomujeme, že sme pochopené, vypočuté a milované. Čo je viac?

„Zrútená, v hystérii, už meškajúc na dôležité podujatie, kde som mala byť krásna, som v poslednej chvíli zistila, že medzi mojimi desiatimi pármi čiernych lodičiek nie sú ani jedny SPRÁVNE čierne lodičky,“ horlivo pritakáva Mirka. „V tej chvíli zasiahol môj frajer, povedal: Počkaj, fujazdil do ZARY, kde mi sám vybral čierne saténové lodičky a priletel s nimi domov ako víchor.“ Ľubka má pre zmenu doma empatický chodiaci jackpot, ktorý presne chápe, čo to je, keď ženu zachváti chuť na niečo sladké. Šišky, dajme tomu. „V Amerike ubehol niekoľko míľ, aby mi o polnoci (!!!) doniesol šišky, od ktorých som patologicky závislá.“ Desať bodov z desiatich.

„Ale vrchol bol zážitok v Sýrii, keď mi, ešte ako študent, kúpil smaragdové náušnice, po ktorých som túžila. A potom sme jedli pár dní lacný kebab na polovicu, lebo sme nemali dosť peňazí na jedlo naše každodenné...“ Desať bodov je strop? Škoda. Lebo máme ešte jeden stobodový. „Mala som v hlave nádor, ktorý mi vyoperovali. Môj priateľ so mnou išiel na každé jedno vyšetrenie, kontrolu, odber, potom si ma priviezol domov a opatroval ma. Celú dezorientovanú a zakrvavenú ma aj umýval... To bolo fakt...“

Najkrajšie dôkazy lásky: Budete prekvapení, čoho je muž schopný, keď ženu naozaj miluje!

Výber pre vás

Najkrajšie dôkazy lásky: Budete prekvapení, čoho je muž schopný, keď ženu naozaj miluje!

Súvisiace články

Spoluautorka knižného hitu Tajomstvo o kríze vo vzťahoch: Princ na bielom koni neexistuje!

Osudové stretnutie v zrelom veku: Nikdy by mi nenapadlo, že sa vydám aj tretíkrát!

Trvalo dlho, kým si uvedomila pravdu: Jej vzťah bol dokonalý, ale niečo tu nesedelo

Výber pre vás