Ktorá z nás nemá komplikovaný vzťah s matkou, nech ide rovno aj s ňou do neba prihlásiť sa za svätice.

Vzťah s matkou je plný protichodných napätí a pocitov. Milujeme ich a nenávidíme, obdivujeme ich aj obviňujeme, že nás dusili svojou opičou láskou a starostlivosťou, že sa príliš obetovali mužovi, rodine, deťom. Alebo, naopak, obetovali sa málo. Akokoľvek to bolo, nezmazateľne sa podpísali na našich životoch a my im to dokážeme odpustiť, len keď skutočne dospejeme.

Skúsme poriadnejšie pátrať v rodokmeni, čo všetko vlastne v tej dezoxyribonukleovej kyseline máme namiešané a čo by sa nám hodilo do nášho života.

Príkladom nesprávnej práce s vlastným rodokmeňom je architektka Romana. Žena, ktorá nepoznala svojho otca, deda ani pradeda, pretože všetky ženy, kam až jej vedomosti siahajú, boli, ako sa kedysi hovorilo, prespanky. Romana roky žila v zahraničí v čudnom bezdetnom manželstve s depresívnym partnerom a do svojej tridsiatky strávila nejedno posedenie u terapeuta, zamýšľajúc sa nad svojou nekompletnosťou. Cítila sa menejcenná, že v jej živote mužský element nebol vôbec prítomný. Podľa jej amerického terapeuta bol „unrecognized“.

Skôr ako stihla úplne zblbnúť, stretla našťastie certifi kovanú bosorku, ktorá jej psychotrápeniu urobila rýchly koniec. Pochválila jej „pankhartský“ pôvod a vysvetlila, že ženy v jej línii museli byť silné amazonky, nepochybujúce o vlastnej schopnosti použiť semä sociálne vyššie postaveného alfasamca a vychovať z neho pokračovanie seba. Bosorka Romane poradila, nech netlačí na pílu a nech sa teší z toho, že tie samostatné a životaschopné ženy nehodili „bastarda“ do potoka, ale vychovali ho samy, alebo s pomocou a ochotou iného muža. Renáta sa onedlho rozviedla, vrátila sa na Slovensko, v rodnej obci s novým mužom si buduje dom a teší sa, ako na steny povešia fotky tých svojich hrdinských praamazoniek.

Majiteľka psieho hotela Šarlota mala v rode samé silné ženy. Hovorí, že ona sama bola vždy skôr tá tichá „panenka v koutě“, ale dnes, poznajúc svoj rod, si uvedomuje, že aj z kúta sa dá mocne poťahovať špagátikmi. Nikdy by to nahlas nepripustila, ale to vedomie oslobodzuje. Šarlota minulý rok uskutočnila výdatný genealogický výskum po matrikách a archívoch nielen vo svojej, ale aj v manželovej rodine.

V obchode so skroteným prasaťom!Pátrali spolu po fotkách, príbehoch a zabudnutých prvorodených nemanželských deťoch. „Dozvedela som sa, že svokrova mama bola bylinkárka a mala skrotené prasa, s ktorým bez hanby chodila po dedine na nákupy! Takže môj muž zbytočne frfle na všetky zvery, ktoré okolo seba máme, on si našiel ženu podobnú svojej babičke,“ hovorí psičkárka Šarlota a dolieva si čaj z vlastnoručne natrhaných a nasušených byliniek. Šarlota preto každému vrelo odporúča spraviť si rodostrom a zájsť s ním za babičkou, mamou, tetou aj svokrou.

Dozviete sa veci, ktoré vás rozosmejú aj posilnia a možno vám pomôžu ľahšie zvládnuť súčasné problémy. Pretože niektoré, tie základné veci, sa v podstate nemenia, menia sa len kulisy a alternácie, ale lásky, nenávisti, prekliatia, deti, narodené či nenarodené, vzťahové problémy, sebarealizácia, kostlivci v skrini a majetkové problémy, to všetko je v podstate stále rovnaké.

Tak povedala Šarlota a mohol by to byť záver, ale o ten skutočný sa postarala kamarátka, ktorá na moju výzvu, aby si spomenula na nejakú inšpiratívnu ženu svojho rodu, otrávene odpovedala, že si na žiadnu takú nevie spomenúť, že obskakuje svojho muža trpiaceho strašidelnou chorobou s názvom chrípka a že jediné, čo v nej drieme, je asi tá gazdinka, ktorá kedysi úspešne absolvovala dievčenský kurz v Živene.

Lenže ráno mi od nej prišiel mail s týmto znením: „Moja prababka Alžbeta išla so svojím mužom do Ameriky. Pätnásť mužov z ich dediny pracovalo v bani, ona im viedla domácnosť. Vrátili sa loďou aj s dvojmesačným Janíčkom, za zarobené peniaze kúpili pozemky a krčmu s obchodom. Janíčka dali ‚do gymnázia’, lebo Alžbeta bola pokroková žena. Myslím, že by bola hodná môjho pátrania po detailoch.“

Tak. A toto je už skoro koniec, iba spisovateľka Saša ešte dodala mravné ponaučenie ako pointu: „Niekedy sa stačí pozrieť na pár generácií dozadu a uvedomiť si, že my sme tie víťazné spermie a vajíčka z tých silných obdivuhodných ľudí. Hneď sa človek cíti menej unavený a ničotný!“

Naše gény majú silnú moc: Muži si berú svoje babičky!

Výber pre vás

Naše gény majú silnú moc: Muži si berú svoje babičky!

Súvisiace články

Tajná svadba Agáty Hanychovej s Prachařom: Netušila to ani jej mama!

Trpká spoveď dcéry Pyšnej princeznej: Mama na mňa kašle!

Svokry Batulková a Žilková sa nevideli 10 rokov! Stretnú sa?

Výber pre vás