Mám 36 rokov a dlhoročného priateľa, s ktorým mám dve malé deti. Jasné, že som vždy túžila po tom, aby sme sa vzali a náš vzťah oficiálne spečatili, ale nejak sme si na to nevedeli nájsť čas. Najprv prišlo jedno dieťa, o dva roky ďalšie a už sme sa viezli v takom zabehnutom vlaku, že sme nič nestíhali. Marek vedel, že mi na svadbe záleží, ale nejak s tým pokľaknutím a zásadnou otázkou stále otáľal. Až raz...

Mali sme hektické ráno. Starší, 3-ročný Viktor, mal svoj malý záchvat zlosti, lebo sa nechcel obliekať do škôlky a malá Laura bola celá precikaná, tak som ju išla umývať a nevedela som, čo skôr. Keď som vbehla šprintom s jedným dieťaťom na rukách a s druhým zaveseným na nohe do kuchyne, stál tam Marek so širokým úsmevom. Ukázal mi tabuľu, na ktorú si píšeme odkazy, a tam stálo: „Vezmeš si ma?“ Na stole ležal prsteň.

Niektorá by bola možno na mojom mieste dojatá a šťastím bez seba, ale mňa to ranilo. Takto som si to veru nepredstavovala, veď on to úplne odflákol! Požiadanie o ruku, s ktorým si nedal žiadnu námahu. Ja som tam stála strapatá, sotva som si stihla umyť zuby s dvoma vreštiacimi deťmi a on sa ani neunúval kľaknúť si a navliecť mi ten prsteň. Keby si vybral nejaké romantické miesto, kde sme zvykli randiť, keby sme pri tom boli aspoň sami, keby to spravil večer na záhrade pri pohári vína, ale takto? Naozaj to pre mňa nemusí byť Eiffelovka, ani Niagarské vodopády či helikoptéra, ale aspoň trochu nápadu a romantiky, prosím!

Stála som tam bezradná a so slzami v očiach, ale neboli to slzy dojatia. Povedala som mu, že si ani nemohol vybrať horší čas a miesto ako ráno v kuchyni, a že keď to so mnou myslí vážne, nech to zopakuje ešte raz a inak. Naozaj chcem tak veľa?

Soňa roky čakala, kým ju partner požiada o ruku: Keď to spravil, ona ho odmietla! Pochopíte ten dôvod?

Výber pre vás