Trošku som sa bála jeho reakcie a aj toho, čo na to povedia rodičia. Predsa len, boli sme mladí, ja som bola druháčka na vysokej, Tomáš štvrták. Ale zobral to tak, ako sa na správneho chlapa patrí. Tešil sa a začali sme vybavovať svadbu. S naším drobcom nám pomáhali rodičia a ja som mohla študovať ďalej. Do konca školy som bola mama troch detí! A všetko sme zvládali. Darilo sa nám.

Deti boli zdravé, muž mal dobrú prácu. Ja som sa tiež zamestnala. Tomáš chodieval často na služobné cesty. Aj v ten piatok som ho netrpezlivo čakala. Už mal byť predsa doma. Kde je? Upokojovala som sa tým, že v piatok je horšia premávka. Zrazu niekto zazvonil. Keď som zbadala za dverami policajtov, vedela som, že je zle. Povedali mi, že manžel mal nehodu a žiaľ, musia mi oznámiť najhoršie. Až o chvíľu mi došlo, čo mi povedali.

V tom momente som si pomyslela, že to určite neprežijem. Ale človek vydrží veľa. A ja som musela žiť ďalej, aj pre moje deti. Čas utekal, mala som len niečo po tridsiatke, keď do môjho života vstúpil ďalší muž. Cestovala som k mame a pokazilo sa mi auto. Lenže široko-ďaleko nikoho nebolo. Po pol hodine vyčkávania sa v diaľke objavili svetlá. Šofér mi zastavil. Bol to sympatický chlapec a auto mi opravil. Prichytila som sa, ako si ho obzerám. Páčil sa mi. Za spojazdnenie môjho auta nič nechcel, tak som ho za odmenu pozvala na kávu. Pozvanie prijal. Odvtedy sme sa stretávali často.

Miro, tak sa volal, bol slobodný a odo mňa mladší o tri roky. Keď som si bola istá, že má rád nielen mňa, ale aj moje deti, začali sme spolu bývať. Onedlho do našej rodiny pribudol ďalší drobec, malý Mirko. Po narodení Mirka sme spečatili náš vzťah manželským sľubom. Deti rástli, ja som chodila do práce a manžel začal s kamarátom podnikať. Otvorili si malý penzión. Stálo to kopu času, námahy a peňazí. Ale, chvalabohu, penziónu sa začalo dariť.

Miro chodieval domov čoraz neskôr. Ako som sa dopočula, bola za tým mladá čašníčka. Raz som prišla do penziónu nečakane. Keď som ho videla, ako sa s čašníčkou bavia, smejú a tie pohľady a dotyky, vedela som, že to je pravda. Keď ma videl, zostal prekvapený, ale nič nazapieral. Priznal, že sa s Katkou majú radi. Neveru by som nikdy nedokázala odpustiť, a tak sme sa rozviedli. Zas som zostala na všetko sama.

S prichádzajúcimi rokmi začali na mňa prichádzať choroby. Rozhodla som sa, že vyskúšam kúpele. Na jednej procedúre sa so mnou pustil do reči Karol. Bol to vdovec s tromi deťmi. Karol mi bol sympatický. Pobyt v kúpeľoch sa rýchlo krátil, a keď sme sa lúčili, sľúbili sme si, že sa ešte určite stretneme. Hneď na druhý deň mi Karol telefonoval. Rozprávali sme sa skoro hodinu.

Čoskoro sme sa začali navštevovať. Keď som sa mala stretnúť s jeho deťmi, mala som trému. Predsa len, boli to dospelé deti, ako ma prijmú? No obľúbili si ma a ja ich tiež. Tento rok sa idem za Karola vydávať. Je to už tretíkrát a dúfam, že to tentoraz vydrží navždy.

Osudové stretnutie v zrelom veku: Nikdy by mi nenapadlo, že sa vydám aj tretíkrát!

Výber pre vás

Osudové stretnutie v zrelom veku: Nikdy by mi nenapadlo, že sa vydám aj tretíkrát!

Súvisiace články

Nenaplnená túžba po dieťati im rozbila vzťah: Potom sa stal malý zázrak!

Nikdy by mi nenapadlo, že na rande príde namiesto neho niekto iný

Šokujúci skutočný príbeh: Nikdy by mi nenapadlo, že láska sa môže skončiť tragicky

Výber pre vás