V jedno pondelkové ráno som sa ako obvykle vybrala do mesta vybaviť nejaké papierovačky. Počas šoférovania som neďaleko predo mnou zazrela policajnú hliadku. ,,Dúfam, že ma nezastavia,“ pomyslela som si.

Opak bol pravdou. Jeden z policajtov mi so vztýčenou rukou ukazoval, aby som zastavila. Ako sa ku mne blížil, cítila som, že sa mi začína rozpaľovať tvár. Ten policajt bol taký pekný a už na prvý pohľad mi bol sympatický. ,,Dobre ráno, pani vodička, dopravná polícia, poprosím vaše doklady,“ povedal. A ja som si pri tom pomyslela, že také neskutočne pekné oči som už dávno nevidela. ,,Všetko v poriadku, prajem vám príjemný zvyšok cesty,“ usmial sa. Poďakovala som sa a opätovala som mu úsmev. ,,Fúha, to je ale muž,“ vzdychla som si, keď už som pokračovala v jazde. V meste som vybavila všetko, čo bolo treba a išla som naspäť domov. A celou cestou som myslela na neho.

Pracovné dni ušli ako voda, až prišiel piatok, keď som mala v práci voľno. S kamarátkou sme sa preto vybrali do mesta. Cestou sme prechádzali okolo miesta, kde ma zastavil ten policajt, tak som jej vyrozprávala moju príhodu. Po nákupoch sme zašli na obed do reštaurácie. Počas toho, ako sme sa pri jedle rozprávali, som sa náhodou otočila a zbadala, že do reštaurácie vchádza on. Bol v civile a prišiel aj s kamarátom. ,,Aha, to je on, ten policajt,“ povedala som Alene.

Bola som zrazu akási nesvoja. Alena si ma doberala a o chvíľu mi povedala, že ma asi spoznal. Vraj stále nenápadne pozerá naším smerom. ,,Možno sa mu páčiš,“ dodala. ,,Ale kdeže,“ zahundrala som. Určite som mu len povedomá. Alena sa neveriacky usmievala. ,,Aha, už ide preč,“ povedala po chvíli. ,,A čo?“ odvrkla som. Keď sme dojedli, vybrali sme sa zaplatiť k pultu. ,,Účet máte zaplatený,“ oznámila nám čašníčka. ,,Ale my sme ešte neplatili,“ ohradili sme sa obidve. ,,Zaplatil za vás ten mladý muž, čo pred chvíľkou odišiel. A ešte ma poprosil, aby som vám dala toto...,“ podala mi malý papierik a na ňom napísane telefónne číslo a meno Adam. Pozerala som na ňu ako na nejaký prelud. Dostala som zo seba len ,,ďakujem“.

,,Vidíš, vravela som ti, že sa mu páčiš,“ ozvala sa hneď Alena a ešte dodala, vraj nech mi ani len nenapadne, že by som sa mu neozvala. ,,Už mu aj hneď idem písať,“ povedala som ironicky. ,,Veď si mi povedala, že sa ti páči,“ namietala. Mala pravdu, ale nechcela som byť taká hŕŕŕ. Vybrali sme sa teda domov. Keď som vystupovala z auta, musela som jej sľúbiť, že nad tým porozmýšľam. Celý deň som váhala, či mu mám alebo nemám napísať. Nakoniec som to už v ten deň nechala tak.

Nasledujúci deň som sa rozhodla, že sa mu predsa len ohlásim. Poďakovala som sa mu, že nám zaplatil obed a kávu a dodala, že azda niekedy budem mať možnosť mu to odplatiť. Ihneď odpísal, že mu to môžem vrátiť aj v ten večer. ,,Prečo nie,“ pomyslela som si. Bola som vtedy sama, tak som si povedala, že za jedno stretnutie nič nedám. Strávili sme spolu naozaj pekný večer. Tak sa to opakovalo ešte párkrát, až sa ma raz spýtal, či by sme to spolu neskúsili. Súhlasila som. Po dvoch rokoch chodenia sme sa vzali a dnes sa tešíme z našej mesačnej dcérky Ester.

Pondelky sú najmenej obľúbeným dňom v týždni. Človek má hneď od rána veľa starostí a vybavovačiek. Keď sa k tomu pridajú ešte drobné nepríjemnosti, hneď je celý deň nanič. No čo ak práve v takýto obyčajný deň stretnete lásku, ktorá rozžiari nielen jeden váš deň? Majte preto vždy na perách úsmev a užívajte si každý deň. Nikdy neviete, kto sa vám pripletie do cesty.

Petru zastavil na ceste policajt: Z toho, čo prišlo potom, sa dodnes nestihla spamätať

Výber pre vás

Petru zastavil na ceste policajt: Z toho, čo prišlo potom, sa dodnes nestihla spamätať

Súvisiace články

Petra si zničila manželstvo: Keď muž zistil, čo robí za jeho chrbtom, nemohol tomu uveriť!

Karin túžila po láske, ale tento muž ju neočaril: Až keď urobil odvážny krok, všetko sa zmenilo!

Príbeh zmäteného muža: Manželka mu dala dôležitú úlohu a tak to dopadlo!

Janka už nedúfala, že nájde svoju veľkú lásku: Neuveríte, čím ju osudový muž dostal!

Výber pre vás