Stačí tak málo. Nosíte dieťa v šatke. Máte pani na opatrovanie. Nedáte dcére prepichnúť uši. Vymýšľate s očkovaním. Vaše dieťa nemá režim. Ak naozaj chcete dopriať svojmu potomkovi detstvo so všetkým, čo k nemu patrí (piesok, preliezačky a bitky o lopatky), máme zopár rád.

Obliekajte sa tak, aby ste zapadli. Nehovorte, čo si naozaj myslíte, a neukazujte, že o niečom viete troška viac. Potlačte chuť prejaviť názor a nacvičte si kôpku vágnych odpovedí. Hm. Veru. Tak to už v živote chodí.

Spolužiačka si vás na veľkej „prechádzacej“ prestávke vzala za lakeť a strašne nenápadne povedala: „Neobzeraj sa, ale Jožo na teba stále čumí.“ Vám a Jožovi sa stretli pohľady. V skutočnosti o vás Jožo dovtedy ani nechyroval. Prvý pohľad bol náhodný, druhý a tretí už nie. O dva dni sa náhodou, sám nevie prečo, bicykloval pred vaším domom. Na tretí deň ste mali frajera. Z ničoho vzniklo niečo. A vraj z istých vecí bič neupletieš. Slová a klebety sú mocné!

O čom bývala reč, keď sa vaša rodina večer stretla nad špenátom s vajcom a rekapitulovali sa udalosti dňa? Riešili ste samy seba alebo skôr kolegov, učiteľ ky zo školy, susedkin outfi t? Prečo sa pýtame? Lebo si myslíme, že fakt nie je nevyhnutné odovzdávať pokazené gény nevinným deťom.

Alebo veselo odovzdávajte, len sa potom nečudujte, že dieťa povie v zariadení všetko, čo videlo a počulo. Že maminka spáva bez pyžamka. Že včera ochutnalo penu z piva, akurát nespomenie, že to bolo nealkoholické. No a to tričko (s nápisom Sexy Bitch), ktoré ste mali, pani vychovávateľ ka, včera na sebe, keď ocko prišiel po mňa, sa mu veľmi páčilo.

Čistých duší máme medzi sebou málo, tak si ich vážme a nesmejme sa im, že si stoja na kábli. Medzi nami sú totiž aj také dámy, ktoré klebetiť nevedia. „Ku mne sa to nejako nedostáva,“ hovorí Anka a krčí plecami. Nevyvinuli sa jej anténky. „Tak asi pred dvoma rokmi jedna moja známa zrazu pribrala zopár kíl. Keďže bola predtým kosť a koža, len som si pomyslela, ako dobre konečne vyzerá.

Včera sme spolu boli na nečakanej káve a dozvedela som sa, že to vtedy nebolo z injekcií vitamínu B, ale z antidepresív. Jej muž bol tri mesiace na protialkoholickom. Šepkalo si o tom celé mesto, len moje antény sa ani nezachveli.“ Aj moja mama je taká Anka. Keď jej poviete, že tá a tá nie je vydatá a ani nikdy nebude, lebo je proste inak orientovaná, povie, že to sa jej ani nechce veriť, že také čosi existuje, ide zaliať kávu a vec jej vybavená.

Zastáva sa ohováraných a hovorieva „ale, ale, dievčence“, keď sa príliš rozšupneme. A tej, ktorá najviac kritizuje cirkevné dianie, sa spýta, kedyže to bola naposledy v kostolíku, keď je taká zorientovaná. Pošle nás pozametať si vlastné virtuálne prahy, zapchá nám ústa koláčom a sme vybavené.

Keď zvestujeme novinky, ide nám podvedome aj o pocit „všetky oči na mňa“, prestíž povedať isté veci ako prvá. Reakcia toho, komu sme správou práve vybili poistky, je nám odmenou. Ak však ide o správy veľmi, veľmi, veľmi dobré (a tiež tie najhoršie), niekedy je lepšie ustúpiť o krok dozadu, zapojiť všetok takt, nechať veci, nech sa stanú bez nás, a mlčať. Napríklad? Ležíte v pôrodnici. V ľavej ruke desaťminútové dieťa a do druhej vám manžel podáva telefón, aby ste svojej mame osobne oznámili, že sa stala babkou.

„Áno, áno, už to viem,“ vraví celá dojatá a dodáva meno tej, ktorá nevydržala pretlak a predbehla vás doslova o prsia. Čo na tom, že táto chvíľa vám patrila a deväť mesiacov ste si predstavovali, aké to asi bude. No čo, niekto vám odhryzol zo slávy, lebo mu ani nenapadlo, že by vám na nejakých zvláštnych efektoch mohlo záležať. Buďme praktické a hlavne, že je zdravé, nie? Veď hej. Prečo teda neviete celé roky zabudnúť na svoju ukradnutú wau minútku?

„Na ulici som narazil do známej, ktorú som nevidel päť rokov. Ja som sa potešil len tak normálne, no jej reakcia vyzerala priam filmovo. Lebo pred rokmi počula, že som zomrel a nechal po sebe vdovu a dve deti.“

„Zatiaľ čo som v Rakúsku doopatrovávala babičky a deduškov, doma sa povrávalo, že tancujem v bare pri tyči. Len preto, že som si dovolila kúpiť sídliskový byt pre svoju mamu.“ „Rodičia sa rozviedli a my sme sa s mamou presťahovali do jej rodnej dediny k babke. Po čase sa k nám donieslo, že náš otec si zarába v Amerike opravovaním Dvojičiek.“

Čím nástojčivejšie vás kamarátka bude žiadať, aby ste sa „neprekecli“, tým viac vás bude svrbieť jazyk. Ozaj dobrú priateľku spoznáte tak, že jej nikdy nemusíte hovoriť, aby sa neprekecla. Pochopí to automaticky.

Pirane na materskej: Stačí tak málo, a ste hyenami odpísané!

Výber pre vás

Pirane na materskej: Stačí tak málo, a ste hyenami odpísané!

Súvisiace články

Dvojnásobná zrada: Naj kamoška mi zbalila frajera

Toxická kamarátka: Kde sa v nej vzal ten jed?

Pozor na expriateľky: Aj po rokoch z nich vedia byť mrchy!

Výber pre vás