Najprv si písala s viacerými mužmi, ale do užšieho výberu jednoznačne postúpil len Tomáš. Bol rozhľadený, vtipný a úspešný v práci. Po desiatkach správ a niekoľkých telefonátoch sa stretli. Mariana z neho bola nadšená. Pôsobil na ňu ako stelesnenie jej snov o mužovi.

Cez týždeň býval v prenajatom byte v Bratislave, každý druhý víkend chodieval domov k rodičom na východ Slovenska – aspoň tak to tvrdil. Po práci mali na seba dosť času. Prechádzali sa, chodili do kina, vymetali bary, milovali sa. Mariana bola zaľúbená ako pubertiačka a zdalo sa, že ani Tomáš bez nej nevie vydržať. Zahŕňal ju komplimentmi, darčekmi a nehou.

V jeden večer, po pár pohároch vína, to však z neho vypadlo: „Marianka, musím ti niečo povedať,“ odmlčal sa hľadel kamsi do podlahy. „Som ženatý...“ Mariana si najprv myslela, že nevhodne žartuje. No bohužiaľ, nežartoval. Chytil ju za ruky a svätosväte jej tvrdil, že so ženou už dlhší čas nežije. Ona vraj býva v Michalovciach a žije si tam svoj život a on si žije zase svoj tu. Deti nemajú. Chce sa rozvádzať a blá, blá, blá... Mariane vraj nepovedal pravdu hneď na začiatku preto, lebo sa bál, že ju to odradí.

Ona sa cítila, ako keby jej dal niekto práve facku. Ako jej mohol tak dlho klamať? Ako mu môže naďalej dôverovať, keď pred ňou zamlčal niečo tak dôležité? Môže mu vôbec veriť? Veď čo ak tá chuderka v Michalovciach nemá ani zdanie, čo stvára jej muž v Bratislave? Z toho stretnutia odišla zlomená a sklamaná. Tomáš sa všemožne snaží ju kontaktovať, ale ona nereaguje, hoci jej srdce krváca. Potrebuje čas, aby to spracovala a rozhodla sa, ako ďalej.

Mariana je zničená: Pol roka randila s mužom, do ktorého sa po uši zaľúbila, no potom z neho vyšlo, že...

Výber pre vás