Musíme s nimi vychádzať, komunikovať, striedať si deti a niekedy aj žiť. A že to občas býva drina priamo nadľudská, o tom možno viete svoje aj vy. Doba je taká, že kam sa pohneme, tam narážame na rozvedených mužov. Môžu to byť naši otcovia alebo synovia, ale úplne najčastejšie sú to naši bývalí, súčasní, prípadne potenciálni partneri. A taký rozvedený chlap, to je trochu ako obed s prekvapením. Nikdy celkom presne neviete, čo k nemu dostanete a čo je v ňom všetko namiešané. To si potom až priamo pri čine vyberáte opatrne z taniera alebo znechutene rovno spomedzi zubov.

Svoje náklady si do života po rozvode nesieme aj my – to bez debaty. No nie vždy rátame s tým, že aj muži sú po rozvode zlomení, zmätení, sklamaní a zatrpknutí. Že aj oni zažívajú pocit veľkej životnej prehry a zlyhania. A že rozpad rodiny často znášajú oveľa horšie ako ich bývalé partnerky. Áno, muži. Nie všetci, ale mnohí. Aj takí, čo mali vždy najradšej svoj svätý pokoj a pivo vychladené tak akurát. Aj tí, čo popri svojej zákonitej žene považovali za svoje – príležitostne i dlhodobo – aj iné ženy. A dokonca to vyzerá tak, že pre dnešných mužov sú rodina a domov oveľa cennejšie než pre mnohé ženy a že sa ich vôbec nevzdávajú ľahko a radi. „Keď sa žena zamiluje alebo nájde si iný perspektívny vzťah a v tom pôvodnom nie je spokojná, dokáže rodinu rozbiť, opustiť a rozviesť sa veľmi rýchlo,“ hovorí na rovinu nie najpríjemnejšiu pravdu psychologička Ľubica Sládeková. „Zatiaľ čo muž ostáva s rodinou, aj keď má s niekým pomer. Radšej bude čakať a viesť dva paralelné životy tak dlho, ako sa len dá.“ Muž má skrátka tú svoju istotu, zázemie, isto aj pohodlíčko, ale tiež status otca usporiadanej rodiny rád. Jedného pekného dňa však „spadne klec“, manželke alebo milenke dôjde trpezlivosť, a tak jedna či druhá, prípadne obe, v neuvedomenej, ale veľmi efektívnej spolupráci naštartujú kolesá osudu a príjemnému životu plnému istôt a pôžitkov je zrazu amen. Nie div, že takto zaskočený a o pevný prístav ošklbaný chudáčisko chlap potom prská na všetky strany, vydiera, ponižuje, naťahuje sa o majetky a výživné, licituje o náklonnosť detí a špehuje súkromný život svojej ex, hoci sám mal už dávno vyležané miestečko v celkom inej posteli. Česť výnimkám, samozrejme, ale o tých bude reč neskôr. „Muži si obraz rodiny vytvárajú oveľa rigidnejšie, než ako sa to pripisuje ženám, a jej rozpad znášajú veľmi zle,“ hovorí psychologička. „Rozvod je všeobecne veľmi stresová a záťažová situácia, ktorá prináša pocity viny, sebaľútosti, neistoty z budúcnosti, znížené sebavedomie a smútok nad zlyhaním.“ Platí to rovnako pre ženy i mužov, no najmä pre tých, ktorí boli partnerom opustení alebo k rozvodu nejakým spôsobom dotlačení. Tí potom vyvádzajú vcelku psie kusy a vyrovnávajú sa s tým každý po svojom.

Ak môžeme na tom, že obligátne „až kým nás smrť nerozdelí“ už stratilo svoju váhu, hľadať aj pozitívne veci, tak je to jednoznačne fakt, že hoci muži po rozvode prestávajú byť manželmi, neprestávajú byť otcami. „Spoločensky je dnes rodičovská a otcovská rola veľmi oceňovaná a našťastie sa už nestáva tak ako kedysi bežne, že by so zánikom manželstva zanikal aj záujem otcov o svoje deti,“ potvrdzuje psychologička. Práve naopak. V mnohých mužoch sa otcovský pud rozvodom vybičuje na maximum. Tak napríklad Milan, čo mal desať rokov decká najradšej upratané kdesi na dvore alebo zatvorené v izbe, má pre ne zrazu takmer každý víkend pripravený nabitý program. Kvôli nim si kúpil bicykel, bráva ich na huby a hrá s nimi futbal, až ho kole v boku. Zlaticin ex si presadil striedavú starostlivosť, a hoci si pod tým predstavovala bohviečo, uznáva, že ich dcéra chodieva od otca každý druhý týždeň čistá, spokojná a pripravená do školy. A Tibor, ktorý s rodinou posledné tri roky de facto nežil a synovia mu po prvej hodine zriedkavých návštev doma liezli kompletne na nervy, si ich od rozvodu berie dvakrát do roka na celý mesiac, venuje sa im od rána do večera a berie ich na drahé vychytené dovolenky. Skvelé. Kým to naozaj robia z čistých pohnútok a kvôli deťom. Lebo motivácie majú v sebe často rôzne prímesi a veľké chlapské ego i rôzne prehistorické mindráky v tom hrajú svoju rolu. „Sú muži, ktorí sa po rozvode na deti až príliš fixujú a potrebujú dokázať sebe i okoliu, že sú dobrými rodičmi,“ hovorí Ľubica Sládeková. „Je to preto, že im veľmi dlho trvá odpútanie od rodiny a len ťažko si pripúšťajú, že tá rodina, istota a zázemie už nie sú. A tým prehnaným otcovským angažovaním si potvrdzujú svoju mužskú stabilitu, ktorú rozvodom stratili.“ Svoje deti potom zahŕňajú nekonečnou pozornosťou, darčekmi a všakovakými privilégiami. V každej situácii ich uprednostňujú pred novými partnerkami – tie pred nimi buď často zatajujú, alebo svoj vzťah k nim zľahčujú. „To je Marcelka, moja kamarátka z práce,“ hovorí Igor deťom o žene, s ktorou tri roky chodí a rok a pol žije pod jednou strechou. Marcelka škrípe zubami, lebo vždy, keď dorfčia Igorove deti, je z nej kuchárka, upratovačka a animátorka na plný úväzok, Igor sa jej ani nedotkne a ona prespáva potupne v pracovni, lebo 7-ročná Sára chce spávať s tatinom. Igorova ex Táňa sa potichu teší, veď Marcelka uháňala jej muža statočne tri roky, tak teda má, čo chcela. V konečnom dôsledku však takáto situácia nie je dobrá pre nikoho – ani pre deti, ktoré už dávno nie sú také malé a hlúpe, aby nepochopili, ako to celé je. Otcovu slabosť však veľmi rýchlo odčítajú a naučia sa ju zneužívať. Stávajú sa z nich malí manipulátori a do dospelosti a vlastných budúcich vzťahov si nesú veľmi nebezpečnú zručnosť a čudné vzorce. „Sebavedomí muži, ktorí priznajú deťom svoj nový vzťah a určia im v novom živote jednoznačné hranice – teda dajú im dostatok lásky, ale vedia ukázať aj rešpekt a lásku k novej partnerke – sú deťom oveľa lepším vzorom ako tí, ktorí svoje nové vzťahy zahmlievajú,“ hovorí psychologička. Pre deti je dôležité vidieť, že ich rodičia sú šťastní a úspešní v súkromnom živote a je lepšie, ak ich vídavajú spokojných vo svojich nových vzťahoch ako nešťastných spolu.

Rozdielne finančné zázemie bývalých manželov dokáže takisto život po rozvode poriadne znepríjemniť. Prejavovanie lásky a vykupovanie svedomia drahými darčekmi patrí do repertoára porozvodových ťahaníc o to, kto je lepší rodič, z čoho sú mamy živiteľky neraz zúfalé, lebo na tomto bojisku nemôžu nielen vyhrať, ale ani držať nastavené tempo a limity. Nedajte sa prevalcovať pocitom, že láska, každodenná opatera a ozajstný záujem neobstoja v porovnaní so značkovými teniskami a novým iPhonom. Keď nedokážete svojho bývalého presvedčiť, že okázalé dary a luxus, ktorý nepotrebujú, z vašich detí lepších ľudí neurobia, aspoň nepoľavujte v hodnotách a správaní, ktoré ste vo výchove nastavili vy. Ony časom pochopia, čo je dôležité. Asi nie hneď, ale raz určite. Ako Juro a Maťo, 16-ročné dvojičky jednej našej kamarátky. Po rozvode chlapci rýchlo zistili, že sa im v mnohom polepšilo. Od tatka dostávali nové BMX bicykle, dotykové mobily, drahé handry a v podstate všetko, na čo si spomenuli. Vianoce strávili na Mauríciu, jarné prázdniny na nových snoubordoch v Alpách, u otca sa mohli hrať na playstatione aj do polnoci a pozerať v telke takmer všetko, čo chceli. Mamu ľúbili, ale rozdeľovanie služieb na umývanie riadu, vysávanie a večierky o pol desiatej im voňali čoraz menej. A tak po otcovom návrhu usúdili, že im bude lepšie uňho. Exmanžel neskrýval víťazné nadšenie a kamoška sa skoro zrútila. Nebyť dobrej psychologičky, ktorá ju podržala a ubezpečila, že veci nie sú také čierne a beznádejné, ako ich teraz vidí. Len nech nezúfa, ostane s deťmi v kontakte a zaujíma sa o nich ako doteraz. Mala pravdu. „Exa“ po veľkom víťazstve prestala hra na štedrého otca baviť a chalani trávili veľa času sami. Keď im raz tatko naordinoval klasický večerný program – dve pizze v škatuli, štyri dévedéčka z požičovne – a zmizol si po svojom, naložili to do taxíka a išli za mamou. Na druhý deň ju pozvali do kina, o týždeň na kebab do mesta, na Vianoce dali prednosť chalupe na Orave pred Maldivami a do roka sa k mame vrátili. To bolo predvlani. Bývalý manžel, samozrejme zúril, stopol všetky príspevky a dary mimo súdom určeného výživného, ale časom sa veci utriasli a dnes funguje rozvedená rodina celkom slušne v mantineloch, ktoré vyhovujú každému.

Na začiatku sa to tak asi nezdá, ale niekedy môže byť rozvod pre oboch (alebo aspoň pre jedného) z aktérov veľkou šancou. Na nový začiatok, hrubú čiaru, bod nula, od ktorého sa budú veci diať a vyvíjať inak – hádam lepšie. A že poznáme prípady s happyendom ako z červenej knižnice, to odprisaháme na svoje dobré meno. Napríklad vyliečení alkoholici, ktorí až keď prišli o všetko, začali o to skutočne bojovať. Ako Rasťo, čo si natĺkol nos o samé dno a štyri roky po rozvode je z neho príjemný chlapík, ktorý nepije, má prácu, čo ho dobre živí, a znova býva s (ex)manželkou a dcérami. „Rozvod je niekedy jediný spôsob, ako skutočne dozrieť. Až vtedy si človek uvedomí, kto vlastne je a aký je. Niekomu pritom pomôže nový partner, iný je zas až po rozvode prvýkrát v živote odkázaný sám na seba a naučí sa prijať zodpovednosť za svoje konanie,“ uzatvára psychologička Ľubica Sládeková. Pocit, že stojíte len na vlastných nohách, na nikoho sa nespoliehate, ale sa ani nikomu nezodpovedáte, vám asi zo začiatku naháňa hrôzu a pripravuje vás o spánok. Keď sa v ňom udomácnite, môže to byť celkom fajn. Nedávno sa jedna kamarátka priznala, že až teraz, skoro dva roky po rozvode, si uvedomuje, v akom područí svojho muža žila. Síce ešte nie vždy dokáže zvládnuť každý pokus bývalého správať sa u nej ako doma, diktovať podmienky a byť o všetkom informovaný, ale už sa to učí. Kráľ je mŕtvy, nech žije kráľovná. Teraz si vládne každý sám, ako najlepšie vie.

Porozvodoví oteckovia: Lepšie na chvíľu ako vôbec!

Výber pre vás

Porozvodoví oteckovia: Lepšie na chvíľu ako vôbec!

Súvisiace články

Trápite sa po rozvode? Neplačte, váš ex trpí ešte viac!

Exmanžel chce, aby som zaňho splácala hypotéku!

Hádajú sa, trucujú, robia naschvál zle: Ako vyjsť s ex?

Výber pre vás