Randenie bolo vždy spojené so stiahnutým žalúdkom a s obavami. Keď som randila v osemdesiatych rokoch ako pubertiačka, sedela som doma hodiny a čakala na telefón od NEHO. A keď som ho náhodou prepásla, prepadala som čistému zúfalstvu, mala som pocit, že môj život už nemá cenu.

Je to až neskutočné, teraz o tri desaťročia neskôr, tvrdo pracujem na tom, aby som sa vyhla rovnakým chybám. Ale aj moderné randenie má svoje nečakané riziká.

Dúfala som, že to už nikdy nebudem musieť absolvovať. Bola som vydatá za úžasného muža, ktorého som milovala, a vyzeralo to ako šťastný happy end z nejakej rozprávky.

Nebolo súčasťou plánu, aby som sa v päťdesiatke opäť ocitla v hre. Cítila som sa divne, zahanbene, mimo. Ale keďže som nechcela zostať sama, premohla som sa.

Pred niekoľkými mesiacmi som mala flirt s niekým omnoho mladším. Moji priatelia sa zjavne potešili a dychtivo sa zaujímali o detaily. „Robíš dobre,“ tvrdili, „zaslúžiš si trochu zábavy. Ale ako sa preboha pred ním odvážiš vyzliecť donaha? My by sme to neurobili pred niekým mladším ani za milión eur!“

Nemala som tušenia, ako to mám urobiť. Celý život som sa zaoberala mojimi podľa mňa až priženskými krivkam a v tomto veku pribudli ku komplexom aj prehlbujúce sa vrásky. Ale ten nečakaný flirt bol taký vzrušujúci, že som si nakoniec povedala, že sa tým nebudem jednoducho zaoberať. Ak sa mu páčim, tak taká, aká naozaj som!

Rozviedla som sa v roku 2009 a bola som stále veľmi zraniteľná, keď som sa po pár mesiacoch po rozvode rozhodla, že musím začať s niekým chodiť, aby som sa zo samoty úplne nezbláznila. V dvadsiatke to bolo také ľahké: stretnutia a rande, ktoré nevyšli, boli rýchlo zabudnuté. Zlomené srdce bolelo, ale neliečilo sa až tak ťažko ako teraz. A sú tu aj traja ďalší ľudia, na ktorých musím brať ohľad – traja najdôležitejší ľudia v mojom živote, moje deti vo veku 12, 14 a 16 rokov. Som neskutočne opatrná v tom, čo im poviem, skrývam pred nimi slzy aj smútok, ako najlepšie viem, keď mi náhodou ujde slzička, chcú ma až neuveriteľne chrániť.

Cítim sa taká neskúsená a nesmelá v hľadaní partnera v strednom veku. Moje vydaté kamarádky mi hovorievajú, že mi závidia vzrušenie a nový vietor v mojom živote. Ale verte mi, že ja by som dala omnoho radšej prednosť stereotypu manželskej spálne.

Povedala som si, že na žiadnom rande nebudem zo začiatku priveľa hovoriť o mojich deťoch, mali by sme sa predsa s dotyčným najprv spoznať, vedieť, akí sme, čo máme radi a čo nie. Bola som na večeri s mužom, ktorý si zjavne túto zásadu nepovedal. Mal jedinú dcéru a hovoril výhradne iba o nej už od momentu, keď sme si sadli k stolu. Bol vlastne milý a hovoril o nej veľmi pekne, ale doma som si potom uvedomila, že zatiaľ čo ja by som mohla napísať jej biografiu, on ani netuší, či ja nejaké deti mám. Za tri hodiny sa ma neopýtal jedinú otázku okrem vety: „Myslím, že sme mali rulandské šedé, nie?“ To vlastne ani nemôžeme považovať za otázku. Zaujímal sa len o seba.

S iným mužom sme boli spolu na párty. Bol milý a kládol mi aj množstvo otázok. Po hodine sa odvážil: „A kedy si mala naposledy sex?“ Tejto témy sa už potom nepustil celý večer a otázky sa stupňovali – určite si to viete predstaviť. Keď ma po dvoch hodinách známosti informoval o svojich (divných) sexuálnych preferenciách, ušla som domov.

Otázka, kto bude platiť, patrí tiež k nástrahám takýchto schôdzok. Som pripravená za seba zaplatiť, ale ak niekto trvá na tom, že zaplatí on, cítim sa príjemne, je to také gavalierske správanie. Samozrejme nečakám, že ma nejaký milionár pozve na večeru za tisíc eur. Ale nemám rada ani držgrošov, ktorí si za celý večer objednajú len minerálku a keď potom ideme spolu do kina, tak sa ma spýtajú, či im nemám požičať na lístok.

Zoznámila som sa s plejádou mužov, ktorí podľa mňa nemajú čas ani spať – trvajú na tom, že celé dni surfujú, plavia sa na jachte, bicyklujú, lezú na skaly – a to aj napriek tomu, že v svojom zoznamovacom inzeráte som napísala, že túžim po niekom, kto má rád, rovnako ako ja, sobotné leňošenie s knihou na gauči.

Myslím si, že je omnoho lepšie pomaly a spolu zostarnúť s niekým, koho ste stretli v mladosti, ako zoznámiť sa a začať žiť s niekým, kto už je starý a berie vás ako neplatenú pomocníčku v domácnosti kombinovanú so zdravotnou sestrou.

Uvedomila som si, že sa nesmiem príliš upínať na to, aby som našla TOHO SPRÁVNEHO, že musím nechať udalosti plynúť. Byť single totiž znamená aj byť samostatná, nezávislá, mať súkromie – a to sú príliš vzácne privilégiá, ktorých sa netreba vzdať, ak nenatrafíte na toho naozaj správneho.

Randenie je stále o troche šťastia a správneho načasovania. Rozhodla som sa, že nebudem príliš tlačiť na pílu a nechám veciam voľný priebeh.

Pravda o randení v päťdesiatke: Aké je hľadať chlapa v tomto veku? Klaudia o tom vie svoje! Čo zažila?

Výber pre vás

Pravda o randení v päťdesiatke: Aké je hľadať chlapa v tomto veku? Klaudia o tom vie svoje! Čo zažila?

Súvisiace články

30 dôvodov, prečo by chlapi mali milovať staršie ženy: Páni, čítajte! Vo vlastnom záujme

Testovali sme zoznamky na vlastnej koži: Po akých ženách túžia slovenskí muži? Tomu ani nebudete veriť!

Ani vo sne by jej to nenapadlo: Dostala darček od manžela 11 rokov predtým, ako sa zoznámili

Renáta si svadbou splnila sen: Keby tušila, čo ju s mužom čaká, nikdy by to neurobila!

Výber pre vás