S Jurajom sme sa stretli ešte na gymnáziu. Chodili sme spolu do jednej triedy a hneď v prvý deň sme si padli do oka. Ubehlo však veľa-veľa dní, kým nazbieral odvahu a pozval ma na párty ku kamarátovi. Samozrejme, naši ma nepustili, ale on to nevzdal. Druhýkrát ma pozval na zmrzlinu, tam som išla s radosťou.

Na maturitu sme išli ruka v ruke, na vysokoškolské skúšky sme sa učili spolu. Boli sme do seba bláznivo zaľúbení a najmä veľmi zvedaví - na svoje duše, telá aj na svet. Svadbu sme si naplánovali na moje 23. narodeniny. Krásna spomienka.

Dlhé roky sme si pomáhali a ľúbili sa. Vychovali sme dve dcéry ktoré sú múdre, úspešné a my sme na ne nekonečne hrdí. Obe chodia na univerzitu. Konečne máme s Jurajom viac času na seba, keďže doteraz sme museli každý program prispôsobiť deťom alebo svojmu podnikaniu. Peniaze nám nechýbajú a môžeme mať všetko, čo si zaželáme.

Môj muž je veľmi dobrý človek, nikdy ma nesklamal. Kým súkromné životy mojich kamarátok boli vždy plné škandálov a sklamaní, ja som sa nemusela vyplakať na žiadnych pleciach, nemala som dôvod byť smutná či nešťastná. Svoje konflikty sme si s Jurajom vždy vyriešili doma. On je veľmi pokojný človek, takže nejaké hlasné hádky sa u nás nikdy nekonali, hoci ja som dosť temperamentná.

Neviem, kedy sa z nášho vzťahu vytratila. Nenápadne vyletela von oknom, asi niekedy medzi vymieňaním plienok a starostlivosťou o deti, alebo možno neskôr, keď sme sa pustili do podnikania a pracovali sme 20 hodín denne. Neviem. Zrazu som si uvedomila, že si bez Juraja síce neviem predstaviť svoj život, ale vášeň a túžba niekam zmizli.

Ak by som chcela byť úprimná, svojmu manželovi závidím. Takéto veci ho netrápia, teda aspoň si to myslím. Je spokojný, povedala by som, že aj šťastný. Má ma rád, tým som si istá a ešte stále vo mne vidí ženu, ku ktorej si pred rokmi kľakol a požiadal ju o ruku. Často hovorí, že som pekná. Nechodí s kamarátmi von a neflirtuje s inými ženami. Svoj voľný čas trávi v našej záhradke. Sloboda mu nechýba. Nemusím sa zaoberať tým, kam chodí každý večer, lebo keď nepracuje, je stále doma.

Bolí ma to a ťažko sa mi to priznáva, ale pravda je takáto: ja ho už neľúbim tak ako kedysi, alebo tak ako on mňa. Veľmi by som chcela vedieť, čo z môjho života chýba! Možno láska, áno, ale to sa tak ťažko priznáva... Cítim sa vinná už len pri myšlienke na svoju hriešnu túžbu...

Podviedla som svojho manžela. Stalo sa to pred 10 rokmi. V obchode, kde som pracovala, sa objavovalo množstvo ľudí. Na Michala som nedokázala zabudnúť, a keď tam prišiel druhýkrát, spoznala som ho, aj keď od nášho prvého stretnutia ubehlo niekoľko mesiacov.

Nebol to veľký fešák, ale ja som v ňom videla niečo veľmi príťažlivé. Mala som pocit, že ho dobre poznám, že mi je blízky. Neskôr priznal, že aj on cítil to isté, keď ma prvýkrát zbadal. Keby som verila na takéto veci, povedala by som, že sme sa poznali v minulom živote. Keď ku mne prvýkrát prišiel, nestalo sa nič zvláštne. Poprosil ma o pomoc, ja som ho obslúžila, on zaplatil a odišiel. Ale zanechal zvláštny pocit v mojom srdci. Možno sa mi pozeral do očí o pár sekúnd dlhšie, ako bolo vhodné. A keď mi podával drobné, na chvíľu sa nám dotkli dlane. Bol to elektrizujúci pocit, ale nič viac.

Keď prišiel druhýkrát, bolo mi jasné, že nás k sebe priťahuje akási zvláštna energia. Neskôr mi prezradil, že sa obchodu snažil vyhýbať, lebo cítil, že som "nebezpečná žena" a narúšam pokoj a harmóniu, v akej dovtedy žil. Ale potom sa predsa len opäť objavil. Začali sme sa rozprávať. Zvláštne, ale nikto vtedy v obchode nebol, hoci okolo 11-tej sa tam vždy mihalo najviac zákazníkov. A teraz nikto, len my dvaja.

Asi 20 minút sme sa rozprávali, neviem o čom, asi o počasí, ale isté je, že sme boli obaja šialene nervózni. Odvtedy za mnou Michal chodil každý deň po práci. Dlho som si tíšila svedomie tým, že na malom flirte nezáleží, sme len priatelia, nič viac. Ale raz, krátko pred Vianocami, za mnou prišiel pár minút po záverečnej. Zaklopal na stiahnuté rolety, a keď som ho pustila dnu, len tam bez slova stál, snehové vločky sa mu vpíjali do kabáta. Kým jemu bolo zima, moje líca horeli.

"Veselé Vianoce," povedal napokon a objal ma. Stáli sme tam v objatí niekoľko minút. A potom z nás opadli zábrany a podľahli sme túžbe. Necítila som žiadny strach, žiadne výčitky, iba čistú vášeň. Šialene sme po sebe túžili. Milovali sme sa na pulte, potraviny spadli na zem, niektoré fľaše sa rozbili a ich obsah sa vylial na dlážku, ale bolo mi to jedno. Chcela som ho len objímať a bozkávať.

A potom prišlo vytriezvenie. Hrozne som sa hanbila, a myslím, že aj on. Doma ho čakali tri deti a manželka. A mňa rodina, ešte k tomu tie blížiace sa Vianoce... Plakala som pod stromčekom. Neviem, či ma viac trápili výčitky svedomia, alebo skutočnosť, že tá "nehoda" sa už nesmie zopakovať.

Po sviatkoch ma opäť navštívil, ale nemohli sme sa rozprávať, lebo som v obchode nebola sama. O týždeň ma počkal na ulici, ale bolo jasné, že medzi nami už nič nebude. Odprevadil ma k autu a povedal, že na mňa nedokáže zabudnúť. Prvé, na čo ráno myslel, som bola ja a večer, keď zaspával, sníval o mojich bozkoch. Nepovedala som mu, že cítim to isté. Namiesto toho som ho poslala preč a prikázala mu, aby sa už nikdy nevracal.

Dlho mi hľadel do očí, v tých jeho som videla bolesť. A potom odišiel. Vrátila som sa domov a snažila sa ľúbiť svojho manžela viac než kedykoľvek predtým.

Raz, o niekoľko mesiacov neskôr, som Michala opäť stretla. Aj s celou jeho rodinou. Bolo to v cirkuse, kam sme po dlhom čase vyrazili s manželom a deťmi. Nerozprávali sme sa, ale počas celého predstavenia mi bolestivo tĺklo srdce. Cítila som na sebe jeho pohľad. Potila som sa a zároveň mi bolo chladno. Manžel sa ma spýtal, či som niečo nechytila od syna, ktorý týždeň predtým preležal v posteli s chrípkou.

Som si istá, že som sa rozhodla správne

Aféru s Michalom som musela ukončiť. Nemalo by zmysel viac sa do tejto situácie zamotať. Myslím si, že v mene lásky nemožno zničiť dve rodiny. A nedokázala by som mužovi neustále klamať. To by určite nezvládol ani Michal. Aj tak dodnes tŕpnem, aby moje tajomstvo nevyšlo najavo. Čo ak by sa so mnou Juraj rozviedol? Čo by som si počala? Sama a bez manžela? Nie, na to sa bojím čo i len pomyslieť...

Stále však nerozumiem tomu, prečo sa mi s Michalom stále sníva. A prečo v meste podvedome hľadám jeho oči, najmä počas smutných daždivých dní. Existuje niečo ako "ten pravý"? Alebo je to len ilúzia? Nepoznám správne odpovede...

Odvtedy ubehlo veľa rokov, ale ako som už povedala, s manželom žijeme šťastný život. Niekedy mám pocit, že som svojich démonov z minulosti porazila. Ale cítim aj to, že vo chvíli, keď som poslala Michala preč, sa moja duša uzatvorila. Vyhýbam sa ľuďom, hoci predtým som rada chodila do spoločnosti. Teraz si rada čítam. Všetko je akési pomalšie, som častejšie unavená. Hoci mám všetko, stále som akási smutná a zle naladená...

Splnila som si sny. Boli v mojom živote aj tragédie, ale vlastne som mala aj veľké šťastie a mala by som si to vážiť, ale z nejakého záhadného dôvodu to nedokážem a veľmi ma to trápi...

Júlia žije v strachu, že to raz praskne: Keby muž odhalil jej pikantné tajomstvo, hneď by sa rozviedol

Výber pre vás

Júlia žije v strachu, že to raz praskne: Keby muž odhalil jej pikantné tajomstvo, hneď by sa rozviedol

Súvisiace články

Eva je prekvapená z toho, čo urobila svojmu manželovi: Nechcela som byť neverná, ale podľahla som!

Príliš agresívni či pokojní? Rýchly TEST odhalí vašu skrytú tvár aj to, čo by ste mali čím skôr urobiť

Kamarátky jej závideli úžasného manžela: Keď odhalila jeho pravú tvár, zrútil sa jej celý svet

Výber pre vás