Adriana sa zobudila na čudné zvuky. Na zemi vedľa fotela, v ktorom opitá zaspala uprostred neporiadku po divokej oslave narodenín, niekto ticho a urputne súložil. Keď rozohnala alkoholický opar v mysli, uvedomila si, že je to jej najlepší priateľ Rado s jej kolegyňou Zuzou. Adrianu ovládla šialená žiarlivosť. Priatelili sa s Radom už celé veky, spoločne riešili pracovné aj súkromné problémy. Vedeli o sebe navzájom úplne všetko, s kým sa vyspali, koho šťastne i nešťastne milovali. Vedeli aj to, že medzi nimi neexistuje žiadna sexuálna príťažlivosť. Teda, Adriana šípila, že Rado je do nej platonicky zamilovaný a stál by o partnerský vzťah s ňou, ale ona s ním nie. Bol to strašne dobrý, ochotný, inteligentný, vtipný, starostlivý a úplne, ale úplne asexuálny kamarát. Pre Zuzu dupľom. Tak čo to tam na zemi, do pekla, stvárajú? Zuza v tom mala jasno. Potrebovala zúfalo sex a keď nebol nikto lepší poruke, v kombinácii s množstvom vypitého alkoholu jej stačil hocikto, aj ten Adrianin nudný prívesok. Ráno sa rýchlo vyparila a v robote sa tvárila, že sa nič nestalo. Nie tak Adriana. Zmätenému Radovi, ktorý sa márne snažil vytriezvieť a spracovať, čo sa to v noci vlastne stalo, urobila strašnú scénu a vyhodila ho z chaty. Päťkilometrová prechádzka lesom mu urobí dobre! Rado hneď po víkende prišiel za Adrianou s kyticou ruží a dvojposchodovou bonboniérou. Ich udobrovanie sa skončilo prekvapivo, vyznaniami lásky a intímnosťami. Nie vášnivými ani živočíšnymi, skôr opatrnými a previnilými. Ako keby páchali niečo zakázané, incest či prinajmenšom zradu na svojom priateľstve. Začali spolu chodiť.

Vyzerá to na krásny happyend. Len ho sfilmovať do romantickej komédie plnej omylov, v ktorej po mnohých peripetiách s nevhodnými mužmi hlavnej hrdinke konečne spadli klapky z očí a ona si všimla, že ten pravý muž je už roky verne vedľa nej. Žiaľ, toto nebol šťastný koniec, ale nešťastný začiatok. Adriana s Radom sa niekoľkokrát rozišli a dali zase dokopy. Rado teraz randí s nejakou inou, Adriana sa s tým snaží vyrovnať u svojho psychoterapeuta. A obaja prišli o to najcennejšie, čo spolu mali, o výnimočné priateľstvo. Možno aj vy tvoríte podobný priateľský pár alebo taký poznáte vo svojom okolí. Muža a ženu, ktorí všade chodia spolu, výborne sa bavia, pomáhajú si, majú podobné záľuby, intelektuálne sa dopĺňajú, správajú sa k sebe dôverne ako dlhoroční manželia. Dokonca lepšie, lebo nikdy sa tak hnusne, ako to vedia len manželia, nepohádajú a nedoráňajú. Nevytočí ich nič, len otázky okolia, prečo sa nedajú konečne dokopy, keď im to spolu tak dobre ide. Prečo? Pretože do seba nie sú zamilovaní. Hlavnú úlohu v tom hrajú feromóny, ktoré sa starajú o kompatibilitu našich imunitných systémov v mene zdravia budúcich generácií. Jednoducho, keď nie sme kompatibilní, keď naša vzájomná chémia od začiatku nefunguje, tak nepreskočí žiadna iskra a nevyvolá v nás krásne pocity zamilovanosti, ktoré potrebujeme na to, aby sme prekonali zábrany, strach, sebectvo aj lenivosť a založili spolu rodinu. Nejde len o to skočiť spolu do postele a mať radosť zo vzájomného odovzdania tela, ale aj o odovzdanie mysle, o potrebu spoločnej intimity vo všetkých jej významoch. Ak chémia nefunguje na začiatku, nie je žiadna šanca, že začne fungovať po rokoch dôverného priateľstva. Myslenie či názory na partnera sa zmeniť dajú, ale chémia nikdy.

Ako také dôverné priateľstvo bez chémie medzi mužom a ženou môže vôbec vzniknúť? Účtovníčka Denisa tvrdí, že oni si s jej priateľom Zolom akosi zostali. Spoznali sa v spoločnej turistickej partii a nikdy sa nijako zvlášť nemuseli. Postupne sa všetci ostatní medzi sebou popárovali alebo dotiahli svojich nových partnerov. Z neviazanej turistickej partičky sa stala veľká rodinná pospolitosť s kopou detí, iba Denisa so Zolom tam ďalej chodili bez partnerov. A tak ich začali brať ako pár. Aj ich ubytovávali spoločne, lebo inak sa ani nedalo. „Časom sme si na to tak zvykli, že sme so Zolom začali chodiť vo dvojici aj na dovolenky,“ hovorí Denisa. „Nikdy sa ma nedotkol, nikdy neurobil žiadny náznak, že by niečo chcel, pokojne sme mohli spať nahí na jednej posteli. Mala som takú krušnú chvíľku, keď som prekročila tridsaťpäťku. Otehotnela mi už aj posledná slobodná kamarátka a ja som zase len skončila po neviemkoľkom búrlivom vzťahu sama. Vážne som uvažovala, že sa pripriem, že to skúsim. Že keď si tak dobre rozumieme, možno to bude fungovať aj v posteli, treba tomu dať šancu. Ale keď sme sedeli v lietadle vedľa seba a len náhodne sa nám dotkli nahé paže na spoločnom operadle, zježili sa mi chlpy a znechutene som sa od neho odtiahla.“ Celkom iný prípad opisuje filozofka Jana. „Medzi priateľmi mám len samých takých ľudí, ktorí mi spočiatku pripadali sexi, pôvabní, zaujímaví, niečím príťažliví. Dokonca som náchylná tvrdiť, že čerstvé, nové priateľstvo medzi ženou a mužom vzniká zo sublimovanej erotickej príťažlivosti. Niekedy je to príťažlivosť čisto mentálna ten človek je bystrý, sexi mu to myslí... Nemusí v tom byť nič fyzické. Ostane to na úrovni fantazmy a postupne sa to zmení na súrodenecké priateľstvo bez postranných myšlienok,“ zafilozofuje si lakonicky Jana a vzápätí živo dodáva: „Ak je tá príťažlivosť fyzická, tak ho prosto chcem. Hneď, celého. A basta!“

Jana zhodne s Denisou tvrdí, že predstava erotickej interakcie s dobrým priateľom jej príde nepatričná ako incest, už pri pomyslení na niečo také ju strasie. Prechod z priateľstva do vzťahu okrem pár špeciálnych výnimiek jednoducho nefunguje. Nie je to dobrý nápad, toto doma neskúšajte. Zvlášť ak nechcete prísť o dobré priateľstvo a skončiť ako Adriana u psychoterapeuta. No dobre, je jasné, že vás zaujímajú najmä tie výnimky, keď by to fungovať mohlo. Tie výnimky napospol predpokladajú jedno: že chémia a erotická príťažlivosť od začiatku fungujú, len boli niečím dočasne potláčané. Presne takúto skúsenosť má výtvarníčka Michaela. „Mám v sebe taký gombík, že slovo ženatý pre mňa znamená nechytať. Tým si vôbec nepripúšťam, že by som so ženatým mužom mohla niečo mať, najmä ak sú v tom ešte aj nejaké nevinné deti,“ vysvetľuje Michaela a dodáva: „So ženatými mužmi preto ani nemám strach sa priateliť, práve naopak. Skamarátim sa s nimi omnoho rýchlejšie, lebo sa nebojím, že im ide o vzťah so mnou. Sme len priatelia a dobre sa nám kecá. Lenže raz sa stalo, že jeden takýto môj dobrý kamarát sa rozviedol, a v tej chvíli ako keby spadol závoj, cez ktorý som ho dovtedy vnímala. Zrazu sa dostavili všetky tie klasické príznaky zamilovanosti, iskričky, motýle a také tie veci.“ Morálne zábrany môžu spôsobiť, že si nepripúšťame erotickú príťažlivosť priateľa, nie vždy to však vydrží až do chvíle, keď je pre nás skutočne aj voľný. „Uznávam, že ku kolegovi Andrejovi som pociťovala od prvej chvíle nadštandardnú sympatiu, aj keď bol zadaný,“ priznáva manažérka Vierka. „Poriadne to však zaiskrilo medzi nami až po roku. Dovtedy sme spolu chodili na obedy, výborne sa bavili. Povedala som mu všeličo, aj to, čo by som frajerovi nikdy nepovedala. Až keď sme sa ocitli pri táboráku na jednom tímbildingu, zažila som šok. Zobral do ruky gitaru, začal spievať a ja som na neho očarene hľadela ako na úplne nového človeka. Nepoznala som vôbec túto jeho stránku, dostal ma do kolien.“ Treba dodať, že ani Vierke jej vzťah s Andrejom nevydržal, aj keď sa kvôli nej rozviedol. Ona jednu z príčin vidí v tom, že o nej vedel príliš veľa z tých priateľských čias, keď sa mu so všetkým zdôverovala. Ako dobrý priateľ jej búrlivú minulosť s inými mužmi toleroval, ako partner začal žiarliť „ako pes“.

Zo všetkých tých príbehov žensko-mužského priateľstva, z ktorého by mohlo byť aj niečo viac, je zrejmé, že najčastejšie ide o nesymetrický vzťah. Keď jeden je zamilovaný a ten druhý nie, ale obom taký stav vyhovuje a dlhé roky ho pestujú. Tomu zamilovanému to vyhovuje preto, že nádej zomiera posledná a pod vplyvom romantických filmov dúfa, že jedného dňa ten druhý pochopí, kto je jeho opora a ideálny životný partner. Tomu nemilujúcemu preto, že takýto partner je pozorný, oddaný, pomôže, je vždy k dispozícii, aby bolo s kým ísť na žúrky, dovolenky aj plesy, ale pritom sa nemusí nijako citovo angažovať, sľubovať partnerskú vernosť, deliť sa o intimitu. Inak povedané, berie len výhody a pekné stránky partnerstva, pred tými škaredými môže kedykoľvek utiecť do svojho oddeleného života. Ak máte napriek všetkému stále pocit, že vaše priateľstvo je možné premeniť na partnerský vzťah, lebo medzi vami funguje chémia, len ten druhý je možno nesmelý, pohodlný, menej sa snaží a treba ho postrčiť, aby mu doklaplo, kde ho čaká šťastie, našli sme zopár rád psychológa Johna Nicholsona z portálu Psychology Today, ako opustiť zónu priateľstva a dostať sa do zóny partnerstva. Samozrejme, vždy treba rátať s rizikom, že nielenže nezískate milujúceho partnera, ale navyše aj navždy stratíte oddaného priateľa.

1. USTÚPTE O KROK Prestaňte sa toľko snažiť, držte sa späť, ukážte, že ste schopná aj úplne odísť. Ten, kto uniká, drží v rukách kormidlo vzťahu. 2. BUĎTE VZÁCNA Trávte viac času inde a s inými, dajte mu možnosť pocítiť, ako mu chýbate, aké je to túžiť po vás. Nech pocíti konkurenciu a žiarlivosť. Ľudia si cenia najviac to, čo môžu stratiť. A nezabúdajte, že pri tom môžete skutočne nájsť niekoho nového a veľmi zaujímavého! 3. ŽIADAJTE O LÁSKAVOSTI Ľudia majú radšej tých, pre ktorých niečo musia urobiť, ako tých, ktorí robia láskavosti im. Čím viac do vás investujú, tým si vás viac vážia. Prestaňte láskavosti robiť, začnite ich vyžadovať: aby vás niekam zaviezol, niečo opravil, zariadil. Aj to, aby vám podal kolu z chladničky, sa počíta! 4. ODMEŇUJTE Nezabudnite oceniť, ak sa správa tak, ako chcete. Pochvala ho podnieti, aby v tom pokračoval. Naopak, zlé správanie ani len nekomentujte, totálne ho ignorujte.

Priateľstvo medzi mužom a ženou: Láska všetko pokazí!

Výber pre vás

Priateľstvo medzi mužom a ženou: Láska všetko pokazí!

Súvisiace články

Kariéra alebo partner: Ako zvládnuť oboje a neprísť o nervy

Povedz mi, čo robíš, a ja ti poviem, ako miluješ!

Ivana Christová o svojich vzťahoch: Nebola som dosť opatrná

Výber pre vás