Pôsobil na mňa ako dobrý, milý chlapec, ktorý si praje to, čo ja. Lenže to tak nebolo. Prvý rok bol krásny. Narodil sa nám syn Stanislav a ja som svojho partnera milovala čím ďalej tým viac. Po narodení bol úžasný. Pomáhal mi s malým, ako vedel.

Sen sa rozplynul asi po pol roku, keď prišla prvá hádka a s ňou aj prvé facky. Najprv ma vyfackal a potom vysvetľoval, že mu nebudem odvrávať, že on je hlava rodiny a mojou povinnosťou je ho počúvať. Cítila som sa ponížená a stále dookola som premýšľala, čo som vlastne urobila. Prestala som to riešiť, keď na ďalší deň bol zase milý ako predtým a ospravedlňoval sa mi za včerajšok i sľuboval, že sa to už nestane. Ja som mu to, samozrejme, uverila. O našej hádke som nikomu nepovedala. Nechcela som, aby niekto vedel, že ma muž zbil. Tak som sa tvárila, že sa nič nestalo... Ale ako prichádzali ďalšie útoky, stal sa z toho stereotyp. Najprv facky, potom ospravedlnenie. Stále dookola. Trvalo to asi rok a pol.

Keď som už náš vzťah chcela ukončiť a odísť od neho, skočilo nám do toho prekvapenie. Bola som znovu tehotná. Sadla som si s manželom a začala mu všetko vysvetľovať. Dúfala som, že ma pochopí, ale o tom, že som tehotná, nechcel ani počuť. Tvrdil, že to nie je jeho. Tvrdil, že chodím za inými mužmi a zodpovednosť chcem hodiť na neho. Tak som začala premýšľať aj o interrupcii. Asi týždeň sme spolu nehovorili, ale potom sa znovu začal ospravedlňovať a tvrdiť, že na dieťatko sa veľmi teší. Dieťatko som si nechala. Narodil sa nám druhý chlapček. A zase sa to začínalo tak krásne, starostlivosť, veľká láska, ale ja som už vedela, že to nie je navždy.

Najviac ma zasiahla hádka, ktorá vyústila až k tomu, že som musela volať políciu. Nebola to obyčajná scéna, na aké som bola zvyknutá. Priateľ na mňa vytiahol nôž a držal mi ho pod krkom, a aby toho nebolo málo, tak mi vzal staršieho syna a odišiel s ním niekam... A pretože som nemala deti iba vo svojej starostlivosti, polícia ani súdy nemohli nič urobiť. Poprosila som o pomoc ľudí zo sociálnej právnej ochrany detí a začala som celú situáciu riešiť.

Trvalo mi týždeň, než som syna dostala späť. Tých sedem dní bolo pre mňa ako večnosť. Cítila som sa taká bezmocná! Na syna to malo a má stále zlý vplyv. Kedykoľvek vidí nejakú hádku, má strach a rozplače sa. Vo všetkom mi pomohla moja mama. Odsťahovala som sa k nej, nejaký čas som u nej bývala a vo všetkom mi pomáhala. Od mamy som sa neskôr odsťahovala do azylového domu, kde bývam doteraz. Nemala som o ňom dobré predstavy, ale nakoniec som bola milo prekvapená. Svoju situáciu riešim so sociálnymi pracovníkmi a s niekoľkými klientkami som sa aj spriatelila. Niektoré mamičky majú za sebou rovnaký teror ako ja, a tak si aj pomáhame.

Ženám v podobnej situácii by som poradila: Vezmite nohy na plecia a rýchlo preč! Len čo dostanete od partnera jednu facku, dostanete aj ďalšie. A nech je žena akákoľvek, nezaslúži si, aby ju partner bil. Nikdy! Do budúcnosti mám už iba jedno prianie. Aby som svoje deti mohla zabezpečiť a mala som sa s nimi skvelo.

Renátin sen o láske sa rýchlo rozplynul: Manžel urobil niečo, z čoho sa jej zrútil celý svet

Výber pre vás

Renátin sen o láske sa rýchlo rozplynul: Manžel urobil niečo, z čoho sa jej zrútil celý svet

Súvisiace články

Neslušný návrh jej zničil život: Jediné slovo bude ľutovať až do smrti!

Trpký príbeh čitateľky: Z vysnívanej svadobnej cesty sa stala nočná mora

Lívia zažila trpké sklamanie: Milovaný muž jej urobil niečo, z čoho sa roky nespamätala!

Skutočný príbeh nešťastnej vnučky: Babka jej rozdelila rodičov, ale to najhoršie ešte len prišlo!

Výber pre vás