Bola studená jesenná sobota. Bola som sama doma a do ničoho sa mi nechcelo. Keď sa začal ozývať hlad, urobila som si výlet do chladničky. Jej obsah ma nepotešil. Napadlo mi, že si objednám pizzu. O pol hodinky zvonil zvonček. Nakukla som cez okno a všimla som si pekného roznášača, ako netrpezlivo prestupuje z nohy na nohu. Rozbehla som sa do kúpeľne, ale keď som sa zbadala, priala som si, aby tento obchod prebehol podsúvaním popod dvere. Nenamaľovaná, neosprchovaná, v chodbe absolútny bordel a moje vlasy pripomínali skôr kôpku sena v kuríne.

Zvonček znova zazvonil, a tak som vybehla z kúpeľne, schmatla peňaženku a dobehla k dverám.

„Príjemný deň, prajem,“ usmial sa krásavec. Mohol byť v mojom veku a pri jeho úsmeve sa mi podlamovali kolená

. „Dobrý,“ odzdravila som. Cítila som, ako sa mi červeň vlieva do líc.

„To je ale kosa, čo?“ nadhodil príjemne.

„Hej, hej. Ale aspoň sa veziete v aute, tak vám je dobre,“ pousmiala som sa. Pohľadom zablúdil k motorke s označením Lietajúca pizza.

„Aha. Tak potom to asi nie je až také príjemné,“ zasmiala som sa.

„Nie,“ žmurkol. „Bude to 5,30 €.“

„Páči.“ Vytiahla som 5-eurovku a k tomu euro, vtisla som mu to do ruky a chcela som si vziať pizzu, ale rukou uhol tak, aby som ju nedočiahla.

„A vy čo tak doma? Odpočívate? Upratujete?“ stále sa usmieval a ja som trošku privrela dvere, lebo som mala pocit, že naráža na neporiadok za mnou.

„Včera som prišla z Bratislavy, tak si užívam voľno.“

„Aha, štúdium či práca?“

„Študujem ekonomiku.“

„Vážne? Ja tiež študujem, ale cez víkend si takto privyrábam.“

A tak sme sa dali do reči. Prišli sme na to, že študujeme na tej istej škole, len na rozličných fakultách.Vykľul sa z neho príjemný džentlmen. Rozprávali sme sa asi 20 minút, keď ho už začali súriť z práce. Dívala som sa za ním. Až keď som zavrela dvere, napadlo mi, že jediné, čo viem, je, že sa volá Adam a pracuje pre Lietajúcu pizzu. O týždeň v sobotu som ostala doma a uvažovala, či tam zavolať znova.

No čo ak to bral on nezáväzne, čo ak som sa mu vôbec nepáčila? Vtom zazvonil zvonček. Nakukla som cez dvere a opäť tam stál v uniforme aj s pizzou.

„Dobrý deň, býva tu tá krásna študentka ekonomiky, ktorá mi nedala číslo?“ usmial sa a podával mi pizzu. „Na účet podniku,“ uistil ma.

A tak sme sa začali stretávať aj v Bratislave, aj u nás doma. Náš vzťah sa začal prehlbovať a my sme zistili, že sme pre seba ako stvorení. Dnes už máme obaja po štúdiu a stihli sme si povedať svoje „áno“. Najnovšie sa tešíme nášmu malému synčekovi Martinkovi. Pizzu domov zásadne objednáva už iba Adam – bojí sa, že by som si ju zase objednala s nejakou podobnou „prílohou“ ako pred rokmi.

Skutočný príbeh čitateľky: Ako som si „objednala“ manžela

Výber pre vás

Skutočný príbeh čitateľky: Ako som si „objednala“ manžela

Súvisiace články

Šokujúce! Milenka môjho muža mi zmenila život k lepšiemu

Láska na druhý pokus: Zažila príbeh ako od Rosamundy Pilcher

Láska nie je navždy: Ako som od seba odohnal manželku

Výber pre vás