Rozvediete sa? Psychológovia, ktorí sa zaoberajú manželstvom, dokážu rýchlo a spoľahlivo rozpoznať, ktoré speje do záhuby a ktoré šťastne vydrží. Stačí počúvať, ako zúčastnení ospravedlňujú svoje a partnerove chyby.

Adriana sa zobudila so zmiešanými pocitmi. Dnes má narodeniny. Nejasá, že je zase o rok staršia, ale oslavy, darčeky a blahoželania miluje. Prispala si, deti sú v škole v prírode, dnes ráno sa môže starať len o seba. Zapne smartfón, vidí kopec nových správ, neprijatý hovor, neprečítané maily aj odkazy na Facebooku. Kamaráti, známi a kolegovia ju už od rána zasypávajú milými želaniami. Usmieva sa. Neprijatý hovor je od mamy, ktorá jej na narodeniny volá vždy presne o 7,45, keď ju porodila. Telefón zvoní. Volá jej muž. Vracia sa zo zahraničnej služobky, ide rovno do kancelárie, príde až večer, čo bude na večeru, má niečo po ceste nakúpiť? Adriana odpovedá úsečne, stále dúfa, že si spomenie. Nič. Dohovoria. V Adriane sa opäť miešajú pocity. Možno ju chce prekvapiť. Neprekvapí. Nespomenie si ani večer. Je ich manželstvo šťastné, alebo rýchlo speje k zániku? Skôr, ako na to odpovieme, skúste si samy položiť otázku, ako by ste zareagovali na Adrianinom mieste vy? Ponúkame dve možnosti na výber. Adriana mužovi napokon večer pripomenie, že zabudol na jej narodeniny. Že čakala darček, hocaký, aspoň kvety, a že jej je z toho smutno, že si na ňu nespomenul. Muž sa kajá, ospravedlňuje, veď ona vie, aký je v týchto veciach sklerotik, všetky mu musí pripomínať, ale sľubuje, že už si dá do počítača ten reminder a zajtra jej všetko vynahradí. Adriana chápe, vie, že má muža, čo necháva všetky darčeky a blahoželania na ňu, ale teší sa, že sa mu vždy môže zveriť so svojimi pocitmi, dokonca aj tými zlými. Zvyšné negatívne pocity hodí za hlavu. Iná Adriana môže zareagovať takto: Toto je posledný klinec do rakvy nášho manželstva! Dobre vie, ako si na narodeniny potrpím. Určite vedel, že ich dnes mám, veď keď prišiel domov, počul, ako mi ustavične niekto volá a esemeskuje, ešte aj praprastrýko z Ameriky, čo sa ozýva len raz za rok na moje narodky, a ani potom mi ani len nezablahoželal. Všetci ostatní ma majú radi, iba on si ma vôbec neváži, neoceňuje ma, nemiluje. Keby ma miloval, tak by nezabúdal a prichystal by niečo výnimočné! Ak by ste na podobnú situáciu zareagovali ako Adriana prvá, gratulujeme, pravdepodobne žijete v šťastnom manželstve. Ak ste zareagovali ako Adriana druhá, alebo ak na situácie podobného druhu takto reagujete vo väčšine prípadov, potom je už asi len otázka času, kedy si nebudete vedieť spomenúť, prečo ste sa s tým človekom vôbec dávali dokopy. Že už si nespomínate? Tak to už ste asi v rozvodovom konaní.

Pýtate sa, ako môže byť žena v šťastnom manželstve s mužom, čo si nespomenie ani na jej narodeniny? Nuž manželské šťastie nestojí na tom, aké chyby, zlé alebo dobré skutky ten druhý urobí, ale ako si ich jeden aj druhý partner vysvetlí, ako ich ospravedlní a potom si ich uloží do pamäti. Vrahom lásky nie sú nedorozumenia, konﬂikty, rozdiely v povahe, dokonca ani zúrivé výmeny názorov, ale sebaospravedlňovanie. Sebaospravedlňovanie môže byť kameňom úrazu každého vzťahu a my vám vysvetlíme prečo. Ospravedlniť si sám pre seba všetko, čo človek urobí, a ak to inak nejde, obviniť z toho, čo sa stalo, niekoho iného, je prirodzená ľudská vlastnosť. Vedci to zdôvodňujú pálčivou potrebou odstrániť vo svojej mysli pocit disonancie. Teda nesúzvuku, nesúladu dvoch rozličných vecí. Prvou je predstava o sebe ako o dobrom, slušnom, všímavom, múdrom človeku – pretože nikto si o sebe nemyslí, že je zlý, necitlivý a hlúpy, ani ten najväčší zloduch na svete. Nuž a táto predstava sa často dostáva do rozporu s tým, čo vykonáme, aké chyby, poklesky a prešľapy robíme. Keď si potom vysvetľujeme svoje správanie, naše sebaospravedlňovanie nám dovoľuje vidieť sa stále iba v dobrom svetle. Za dobré správanie si pripisujeme zásluhy, zlé vysvetľujeme nepriaznivými okolnosťami. Ak však hodnotíme správanie niekoho iného, môžeme to vidieť dvojako. Predstavte si klasickú situáciu s pokladníčkou v supermarkete. Je pomalá, často sa mýli, vy sa ponáhľate, začnete nahlas frﬂať, ona si to nenechá, skončí sa to strašnou hádkou a urážkami, pri ktorých by sa musel červenať aj dláždič. Nepochybne, ak si spätne vybavujete svoje správanie, prípadne o tom hovoríte dobrým priateľom, nebudete o sebe tvrdiť: ja som strašná mrcha na pokladníčky, nikdy si nedám ujsť príležitosť kopnúť si do nich a vynadať im. Skôr si poviete, že ste boli hladná a vtedy ste nervózna, že ste sa ponáhľali po deti do školy, variť večeru (okolnosti), preto ste vybuchli (inak predsa nie ste zlá). Pokladníčkino správanie však už môžete vysvetľovať dvojako. Tak ako to svoje, teda že ona za to tiež nemôže, posadia ich tam za tie pokladnice bez riadneho zaškolenia a nechajú napospas nervóznym zákazníkom (okolnosti). Ale môžete jej správanie interpretovať aj tak, že je to len a len jej vina, lebo je pomalá, hlúpa, a keď nevie komunikovať s ľuďmi, nech ide robiť za pás (ona je zlá). V prvom prípade ste sa na ňu pozerali rovnako ako na seba a ospravedlnili ste situáciu nepriaznivými okolnosťami, v druhom ste to celé hodili na ňu, hlupaňu. Ospravedlňovanie samých seba máme v sebe geneticky zakódované všetci, aj tá pokladníčka ho má, ochraňuje nás pred tým, aby sme si znechutením zo svojho správania, neharmonizujúcim s peknou predstavou o sebe, nestrelili hneď guľku do hlavy. Všetko by bolo v poriadku, žili by sme si vo svojom peknom sebaklame až do prirodzenej smrti, svet by bol znesiteľný, lenže do toho nám zrazu vstúpi niekto druhý. Partner. A to prináša každodenné situácie, kde na seba ustavične narážajú dve rôzne hodnotenia a dve rôzne ospravedlňovania. Odborníci tvrdia, že partneri v úspešnom manželstve si odpúšťajú navzájom rovnakým spôsobom, ako odpúšťajú sami sebe. Parafrázujúc Božie prikázanie: ospravedlňujú blížneho svojho ako seba samého. Prenesú sa cez chybné kroky druhého, lebo ich vnímajú ako dôsledok istej situácie, vonkajších okolností, a oceňujú sa vzájomne za láskyplné a uvážlivé veci, čo urobia. A sme pri tej dvojakej Adriane z úvodu – prvá ospravedlnila manžela tak, ako by ospravedlnila seba, keby ona na niečie narodeniny zabudla. Druhá Adriana vníma svojho muža už ako tú hlúpu a pomalú pokladníčku v hypermarkete.

Na začiatku vzťahu, keď sme zamilované, sa správame automaticky ako Adriana číslo jeden. Sme jedna duša, jedno telo, je to prirodzené. Láska nám nasadzuje ružové okuliare, cez ktoré vidíme ako pod zväčšovacím sklom len tie kladné vlastnosti a činy partnera a tie záporné sú nepodstatné miniatúry v diaľke. Ako sa teda stane, že sa niektoré dopracujeme až k Adriane číslo dva a k totálnej zmene optiky? Postupne, pomaly, malými krôčikmi, neriešením konﬂiktov, ktoré vyvolávajú rozpory. Šťastné páry o nich hovoria a riešia ich, ak sa nedajú odstrániť, naučia sa s nimi žiť. Naopak, nešťastní partneri sa čoraz viac pri nikam nevedúcich konﬂiktoch odcudzujú. Každý sa sústreďuje na to, čo robí zle ten druhý, a súčasne ospravedlňuje svoje vlastné spôsoby a prístupy k riešeniu vecí. Ich rozdiely sa polarizujú a jeden aj druhý je presvedčený, že má pravdu iba on. Napokon sa zabetónujú vo svojej pozícii tak, že už nie sú vôbec schopní vcítiť sa do duše toho druhého. Adriana jeden vie, že jej manžel je starostlivý a milujúci muž, iba je veľký zábudlivec, a tak sa naučí, že nemá rátať s prekvapeniami, a ak chce darčeky a gratulácie, zariadi všetko tak, aby si manžel určite spomenul. Keby nebol na služobke, videl by to červenou ﬁxkou poznačené v kalendári na chladničke. Adriana dva sa každý rok viac a viac utvrdzuje v tom, že jej manžel je necitlivý hulvát, nemiluje ju dostatočne, keď si už raz nevie zapamätať jeden jediný dátum. Nesúlad, disonanciu medzi tým, že ho miluje, a tým, že ju svojou nevšímavosťou doháňa do šialenstva, rieši tak, že hľadá ďalšie dôkazy jeho zlých vlastností a činov, ktoré ospravedlnia jej čoraz pesimistickejší a pohrdlivejší pohľad. On nielenže zabúda, lebo ju už dostatočne nemiluje, on zabúda naschvál, aby ju urazil! Všíma si a zveličuje len chyby, ktoré jej partner robí, a prehliada dobré vlastnosti, presne tie, kvôli ktorým sa do neho pôvodne zamilovala. Postupne prepisuje svoje spomienky, zatláča do úzadia alebo úplne zabúda na tie dobré, pripomína si len tie zlé. A jedného dňa si už nevie spomenúť, prečo sa vlastne s týmto človekom dala dokopy. Základný rozdiel medzi argumentáciou Adriany jeden a Adriany dva je v tom, že jedna zostala pri hodnotení toho, čo partner urobil, resp. v tomto prípade neurobil. Zabudol na jej narodeniny. Bodka. Adriana dva však hodnotí nie samotný skutok, ale partnera a to, aký je, kto je. Zabudol, lebo je necitlivý, nemilujúci. Chrapúň. Keď sa manželské hádky dostanú do štádia, že začnú útočiť na to, kto ten druhý je, na jeho podstatu, základné vlastnosti, keď útočia na jeho sebaobraz, je zle. On pociťuje silnú potrebu sa brániť, je zahnaný do kúta, a tak vracia útok ešte zúrivejším protiútokom. Už nejde o snahu problém riešiť, zmeniť niečo, ale len zraňovať. Urážanie vedie k zúrivosti, k ešte väčším snahám o sebaospravedlňovanie, k odmietaniu kompromisu a k najdeštruktívnejšej partnerskej emócii – k pohŕdaniu. Podľa psychológa Johna Gottmana, ktorý dlhodobo študoval správanie 700 párov, pohŕdanie, teda kritizovanie posilnené sarkastickými poznámkami, nadávkami a výsmechom, je jeden z najsilnejších signálov, že sa vzťah rúti voľným pádom do záhuby. Ako sa teda vyhnúť tomu, aby sme neskĺzli až do stavu, keď jedinou emóciou, ktorú si navzájom vedia partneri vyjadriť, je pohŕdanie? Ako vôbec zistíte, že ste na šikmej ploche, že strácate empatiu k partnerovi a dôležitejšie ako vzťah je pre vás obrániť vlastné územie? Keď začnete podozrivo často používať ospravedlňujúcu vetu: „Taká proste som!“ Keď prestanete prehliadať malé nepríjemnosti a tie veľké sa prestanete pokúšať spoločne riešiť. Lebo taká jednoducho ste a nemienite to riešiť ani prehliadať, rozhodne nie ste ochotná prehodnocovať svoje názory na svoje schopnosti a limity. Keď začnete veci robiť len po svojom, lebo taká proste ste. Nie, taká nie ste. Iba si tým ospravedlňujete neochotu učiť sa, meniť, byť pružná a zhovievavá. Iste, na druhej strane potrebujete rovnako ochotného partnera. Ale ste si istá, že ho ešte vidíte cez hmlu sebaospravedlňovania dobre?

Speje váš vzťah do záhuby? Čítajte a dozviete sa!

Výber pre vás

Speje váš vzťah do záhuby? Čítajte a dozviete sa!

Súvisiace články

Rozchod po rokoch manželstva: Ako ho ustáť a nezrútiť sa

7 mýtov o partnerstve: Neverte zaručeným pravdám!

O šťastie sa oplatí bojovať: Ako sme zachránili našu lásku

Výber pre vás