v správnych baroch, kam chodili idoly šoubiznisu, súdruhovia, neskôr podnikatelia, cudzinci, hľadali svoje šťastie...

Táto pani - hovorme jej napríklad Yvona - patrila v čase, keď som robila módu, k VIP klientkám, ktoré si moje modely kupovali. Dnes má päťdesiatjeden rokov, ktoré by jej nikto nehádal. Pestovaná pleť, face-liftingom zrejme vylepšená tvár. Štíhle telo a na ňom elegantné zvršky. Vysoké podpätky, dlhé vlasy a červené nechty u nej vnímam ako nostalgický pozostatok minulosti, kedy pánom vetrala peňaženky grandióznym spôsobom. S Yvonou sa občas náhodne stretneme. Uistíme sa, či na seba máme správny telefón ...

Zbořilová uhnala Gotta, ona inkasovala cudzincov

Yvonu som spoznala pred novembrom 89. Sedávala vo vinárni Venuše, v pražskej Jalte, Alcrone, kde sa stretávala s Martinou Zbořilovou, teraz Formanovou, tiež s Kačenkou Kornovou a ďalším krovím dievčat zo šoubiznisu, ktoré tu čakali na svoj idol. Muža, ktorý ich v spoločenskom rebríčku posunie vyššie. Dnes sa takýmto kráskam hovorí zlatokopky. Tie, ktoré na pána Božského nečakajú a radšej ho rovno skasírujú, sa vtedy aj dnes nazývali prostitútky. Ľudovo šlapky, ľahké dievčatá. Tou bola aj luxusná Yvona. Zaujímalo ma, ako bude definovať termín zlatokopka. Za tú sa predsa dnes označuje kdejaká pekná baba, party girl, usilovná hviezdička.

Chcela som od Yvony počuť, čo má podľa nej teoreticky spoločného zlatokopka so šľapkou. A čo sorta tzv. spoločníčok väčšinou ponúkaných eskort agentúrami? Večer a noc s nimi väčšinou stojí päť až desať tisíc českých korún. Cena za profesionálny sprievod na cestách, dovolenke potom stojí malé imanie, ku ktorému je nutné ešte pripočítať všetky prevádzkové náklady ...

Pani Yvona jazdila po svete ako spoločníčka už v čase, keď sme ešte tzv. boli za železnou oponou. Krátko pred novembrom si vzala jedného zo svojich pravidelných zahraničných klientov. Odišla s ním do jeho rodnej Argentíny, kde podnikal. Bol o dvadsať rokov starší a za pár rokov dostal v Buenos Aires infarkt. Našla ho ráno v ich krásnom dome. Na dlaždiciach v kúpeľni. Zomrel dosť mladý, idyla sa skončila a ona sa vrátila do Prahy. Kúpila si vilu na dobrej adrese. Žije v nej dodnes, pokračuje v biznise, ktorý robil jej muž. Obchoduje s umením a je interesantne bohatá. Nazývať ju dámou nie je prehnané - má na to vzhľad, vystupovanie, vzdelanie i spoločenské postavenie. Má kozmopolitný punc a hovorí tromi svetovými jazykmi.

Bývala som na internáte, večne som nemala ani korunu. Pochádzam z malého mesta, z chudobnej úradníckej rodiny. Chcela som sa vymaniť z tej ušpinenej priemernosti. Do ročníka chodilo atraktívne dievča. Vtedy som ju obdivovala. Bola úžasne oblečená z Tuzexu, mala malého fiata, byt na Smíchove. Po čase sme sa skamarátili. Povedala mi, že sa živí prostitúciou. Ponúkla mi podnájom. V byte s ňou bola ešte jedna jej kolegyňa. Ale bol veľký, každá sme mala svoju izbu. Netrvalo dlho a šla som tiež do toho.

V hoteloch, správnych podnikoch, kam chodili tí správni muži. V každej dobe, režimu existujú  tí správni muži.

Nie, my sme boli dohodnuté s barmanmi, šéfmi recepcie. Samozrejme za províziu. Ak ste dobrá, na úrovni a máte šťastie, vybudujete si stálu klientelu a už žiadne podniky ani nepotrebujete. Máte suitu zákazníkov, ktorá vám zaistí vlastné bývanie. Prijímate návštevy.

A potom? Za socializmu ste museli mať nejakú pečiatku zamestnávateľa, inak tu bol paragraf príživníctva.

Robila som v istom malostránskom starožitníctve.

Kedysi ste mi rozprávali, ako ste sa - tuším v Alcrone - stretávali s Martinou Zbořilovou, ktorá vtedy uháňala Karla Gotta. Tiež s Katarínou Kornovou a inými dievčatami, čo robili manekýnky v ÚBOK-u. Čakali na svoje idoly. Boli to, čomu sa teraz hovorí zlatokopky?

Za zlatokopku môžete označiť každú babu, ktorá sa chce z tej priemernosti včas vymaniť, mať sa dobre. A ak je trochu chytrá, urobí všetko preto, aby situácii nahrala. Chodí na miesta, kde sa dajú takí muži uloviť. Nevidím na tom nič zlé. Z tohto pohľadu tie dámy zlatokopkami boli. Martina Formanová o tom vtipne a sympaticky úprimne píše vo svojej knihe skladateľka voňavého prádla. Nech sa jej spoveď týka Gotta alebo Formana. Odporúčam prečítať. Niekde v antikvariáte ju určite budú mať.

Aký je rozdiel medzi zlatokopku a predajným dievčaťom?

Keď pôjdeme k podstate veci, tak oboje je biznis života, ktorý romantiku vytesní. Má dať, dal. A oboje je tvrdá drina. Lenže, kto z nás neprostituje? Myslené fakticky i obrazne. Vo všetkých sférach spoločnosti.

A dievča, ktoré sa nazýva spoločníčka?

Výraz spoločníčka je elegantné synonymum pre prostitútku, ktorá nešliape chodník, ani otrocky nesúloží v nevestinci, ktorému sa hovorí night klub.

A na všetko, so všetkým rešpektom k rozdielom medzi spomínanými levelmi, je nutné mať dobrý žalúdok ...

To iste. Musíte byť psychicky silná, musíte vedieť, prečo to robíte, prečo ste si túto cestu k vytýčenému cieľu vybrali. Byť nad vecou.

Je možno si zachovať nejakú sebaúctu, hrdosť?

To je nutné. Inak sa z vás stane hadra. Nie každá má na to stať sa gejšou, ktorá, veľmi zjednodušene povedané, povyšuje prostitúciu na umenie.

Čo je teda nutné, aby zlatokopka, spoločníčka či luxusná prostitútka uspela? Musí mať správne ženské inštinkty, byť veľmi dobrou psychologičkou, poznať anatómiu tela i mužský naturel. Musí sa starať o svoju psychickú i fyzickú formu. Byť vzdelaná, vedieť jazyky. Telo i mozog bez ilúzií použiť k cieľu, ktorý chce dosiahnuť.

Časopis Reflex priniesol na tému prostitúcie článok, v ktorom autor J.X. Doležal tvrdí, že v našej republike je denne k platenému sexu ochotných desať až dvanásť tisíc žien. Koľko z nich, podľa vás, ten cieľ, o ktorom hovoríme, dosiahne?

Minimum. Naozaj minimum. Mimochodom, ten článok som čítala. Je čitateľsky atraktívny, je dobré, že sa táto téma pripomína, ale snahy Vecí verejných o zdanenie prostitúcie, úsilie pražského magistrátu o jej legalizáciu, mi prídu trochu detinské.

Jeden z vašich klientov sa do vás zamiloval. Možno aj vy do neho. Vedel, čím sa živíte a napriek tomu si vás vzal. Vy ste cieľ dosiahli, ale potom sa to zvrtlo jeho infarktom ...

Tomu sa hovorí osud. Prežili sme spolu sedem krásnych rokov. Spoznala som s ním svet, naučil ma obchodovať s umením. Bol mimoriadne láskavý, tolerantný. Nemal predsudky. Rozumeli sme si, pred ním som nemusela nič predstierať. Nikdy, ani v hádke mi nepredhodil, čím som sa živila. Jeho smrť bola šok, ale mám tvrdú školu. Život musí ísť ďalej.

Prečo ste sa z Argentíny vrátili domov?

Nič ma tam nedržalo. Manžel už otca nemal, matka bývala u druhého syna ...

Áno, ale ja už som sa v ňom zapracovala ešte keď manžel žil.

Prečo nemáte deti? Trápi vás, že nie ste matkou?

Deti sme veľmi chceli, ale osud nám ich nedoprial. Možno bol muž neplodný, možno to bola daň za moju interrupciu v mladosti. Netuším. To, že nie som matkou, vytesňujem. Prečo sa trápiť tým, čo nezmením?

Žijete sama. To už sa žiadny iný muž, s ktorým by ste chceli byť, nenašiel?

Taký, ako bol môj manžel, nie. On nastavil vysokú latku.

Iste, ale nie ako spoločníka, gigola, ale ako učiteľa klavíra.

Vrátim sa k vášmu neuveriteľnému príbehu životnej lásky. Silne pripomína variantu filmové rozprávky typu Pretty Woman, pri ktorej sa vždy všetky ženy sveta roznežnia. Slzu vyronia... Len vaša story sa neskončila ako happy and ...

Keď som svojho manžela spoznala - a nepopieram, že bol mojím zákazníkom, pretty woman som nebola. On si ma nemusel obliecť, aby som bola spoločensky prijateľná. Ani ma nikto neučil, ako používať príbor, kliešte na slimáky. To už som vedela.

Ľutujete niekedy minulosť? Keby ste ju mohli vrátiť späť, urobíte to?

Nie, ani nie. Bola to dobre tvrdá škola života. Našťastie netrvala tak dlho, aby ma to zomlelo.

Komu nechýba? Navvyše vrátane peňazí, pracovného uspokojenia? To ja aspoň ja mám.

Spoveď luxusnej spoločníčky: Môj muž bol môj zákazník

Výber pre vás

Spoveď luxusnej spoločníčky: Môj muž bol môj zákazník

Súvisiace články

Prostitútka Kamila: Porno, sex v trojke a otročina

Spoveď prostitútky: Zažila som neuveriteľné orgie

Výber pre vás