„Rád by som povedal: Milujem ťa, Whitney,“ vyjadril sa Bobby Brown krátko po smrti svojej bývalej ženy speváčky Whitney Houston (†48). Jeho slová prišli neskoro, na lásku mal myslieť skôr, než fenomenálnu speváčku zatiahol do drogovej pasce. Whitney však nie je jediná, okolo nás je mnoho žien, ktoré manžel definitívne zničil. Keď zomrie hviezda na ústupe, pár fanúšikov si poplače, väčšina z nás si len vzdychne a niektoré budú dokonca pátrať v pamäti, odkiaľ tú kedysi peknú tvár vlastne poznajú. Jedna z najslávnejších amerických speváčok, hviezda filmu Osobný strážca, sa zaradila do dlhého radu slávnych, ktorí mali všetko a nezvládli to. Whitney sa posledných desať rokov stretávala s drogovou závislosťou, priznala, že nadmieru pije a zneužíva lieky na predpis. Zároveň ostala len ženou – ženou, ktorej cestu do pomyselného pekla pevnou rukou spolu s ňou dláždil jej manžel spevák Bobby Brown. Nie je prvá ani posledná. Do akej miery má kontroverzný spevák vinu na jej závislosti, nešťastí a bezmocnosti, médiá len špekulujú – vraj veľkú. Jej smrť († 11. 2. 2012) nás inšpirovala na napísanie tohto článku – nie o hviezdach, ale o obyčajných ženách, ktorým sa pre spolužitie s partnerom rozpadol ich vlastný život na prach.

Helena (43 rokov): „Bola som obyčajné dievča z dediny. Možno krásavica, ale chalani sa mi dlho vyhýbali. Sebavedomia som mala málo, navyše škola ma naozaj nebavila, a tak sa predo mnou rysovala budúcnosť predavačky v samoobsluhe alebo, keď budem mať šťastie, čašníčky v niektore z reštaurácií v okresnom meste. Po základnej škole som sa šla vyučiť a začala som sa meniť. Navonok som bola hviezda, ale vnútri stále nesebavedomé hlúpe dievča, ktoré sa hanbí za dom so záhradou, pach sliepok a králikov. Vyučila som sa a naozaj som nastúpila ako čašníčka vo veľmi noblesnej reštaurácii. Mala som známosť a hovorila som si, že teraz ma už čaká len osud mojej matky. Deti, záhrada, nuda, starnutie..."

Na začiatku sme sa milovali „Jedného dňa som však stretla JEHO. Bol pre mňa ako zjavenie z iného sveta. Starší, noblesný, perfektne oblečený, jednodenné strnisko, voňal. Okamžite medzi nami preskočila iskra. Keď som odnášala taniere z jeho stola, akoby náhodou sa ma dotkol rukou. Len som sa zachvela... Keby som tak vedela, že tá istá ruka ma mnohokrát udrie. Ukázalo sa, že Kamil je rozvedený, bezdetný, má 45 rokov. Rozišla som sa s priateľom a úplne som prepadla vášni s Kamilom. Bol pozorný, nežný, láskavý, ohľaduplný... a bohatý. Myslela som si, že žijem vo sne. O pol roka sme sa vzali a ja som otehotnela. Pre rizikové tehotenstvo som ostala doma a všetko sa začalo pomaly meniť. Kamil pozvoľna vyžadoval čím ďalej tým väčší servis a čoraz viac ma prerábal na svoj obraz. Začal vyžadovať nielen večere, ale teplé večere, nielen peknú bielizeň, ale super sexy bielizeň, nielen milovanie s vášňou, ale milovanie kedykoľvek a akokoľvek si spomenul, bez ohľadu na mňa. Kvôli nemu som bola na plastike pŕs a mám implantáty... Stále som si myslela, že je všetko v poriadku, a verila mu, že keď som celý deň doma, môžem mu predsa perfektne vyžehliť košele a pripraviť dokonalé potešenie či vo forme jedla, alebo i sexu. Navyše som ho stále milovala.

Bojím sa, čo bude ďalej „Prvú facku som dostala, keď som rozladila programy v televízii a on ich musel znovu ladiť. Povedal mi, že som neschopná, hlúpa, tlstá krava, potom mi kúpil kyticu ruží a dlho a krásne si ma uzmieroval. Mesiac bol pokoj. Potom mi dal znovu facku. Kvôli rozliatej polievke. To už som sa rozplakala. Keď sa nám narodila Kristínka, zdalo sa, že je všetko v poriadku. Potom to začalo všetko nanovo. Nie, nechodí domov opitý a nikdy mi neublížil viac než fackou, ale cítim sa, ako keby ma bil každý deň. Riadi celý môj život. Vyberá nielen spoločnú dovolenku, ale i moje šaty, bielizeň, objednáva ma ku kaderníčke. Beriem antidepresíva, rovnako sa bojím o seba, o Kristínku, o všetko. Bez Kamila nemám nič a nikoho, s rodičmi som sa pohádala už dávno, má v moci ma úplne zničiť. Neviem, ako ďalej... Teraz môžem len snívať o deťoch, záhrade, nude a starnutí..."

Názor psychologičky Nikoly Šmorancovej

Hlavný problém u Heleny vidím v tom, že si od začiatku nevážila sama seba, potrebovala uistenie od druhých, že za niečo stojí. Ľudia s týmto „nastavením“ často vyžarujú do okolia signál „Rob si so mnou, čo chceš, hlavne mi dávaj najavo, ako ma máš rád!“ Násilníci často vycítia tieto „obete“ a vybíjajú si na nich svoju zlosť a nespokojnosť, ktorú podvedome cítia sami k sebe. Je to začarovaný kruh. Keď už príde k násiliu, obeť má často pocit, že si ho zaslúži. Jediné, čo tu pomáha, je na nič nečakať a pri akomkoľvek agresívnom správaní vyhľadať pomoc (rodičia, priatelia, psychológ...). Nechať si všetko pre seba je najväčšia chyba.

Andrea (31 rokov): Andrea a jej muž Dalibor žili vždy od výplaty k výplate. Ona pracovala v továrni za pár korún, on síce podnikal ako drobný živnostník, ale domov veľa peňazí nenosil. Napriek tomu boli spokojní. Až dovtedy, kým u nich doma nezazvonil exekútor.

Prvý pád „Vôbec som nevedela, ako zle na tom sme. Je pravda, že posledné dva roky bol môj muž divný, ale ja som si myslela, že je proste len unavený a naštvaný, že sa mu v podnikaní nedarí tak, ako si predstavoval. Ku koncu už domov nenosil skoro žiadne peniaze. Všetko som ťahala ja. Bolo ťažké vyjsť a priznám sa, že sme sa preto neustále hádali. Tiež mi pripadalo, že Dalibor začal viac piť. Chodil do krčmy a kupoval si alkohol i domov. Nepáčilo sa mi to,“ opisuje ťažkú situáciu Andrea, ktorá netušila, že jej dno môže byť také hlboké.

Dlhy a závislosť „Raz u nás zazvonil človek, ktorý tvrdil, že môj muž neplatí sociálne poistenie a že nám ide zabaviť majetok. Nechápala som, o čom to hovorí. Bola som ako vo sne ešte vo chvíli, keď mi môj muž so slzami v očiach rozprával, že nemal na poplatky, tak skúšal šťastie na automatoch. Sem-tam vraj niečo vyhral, ale nakoniec bol vždy v mínuse. Začal si dokonca požičiavať. Všetko, čo zarobil, vraj nahádzal do hracích automatov,“ spomína sa svoju nočnú moru Andrea. S manželom sa dohodla, že si dohovoria splátkový kalendár, na automaty už nikdy nesiahne. Bola to jej podmienka, inak navrhovala rozvod.

Dvanásť rokov na neprežitie „Nič z toho neurobil. Po pol roku jeho dlh narástol ešte viac a nám zabavili byt. Musela som sa odsťahovať k mame a podala som žiadosť o rozvod. Lenže tým som sa dlhov nezbavila. Vznikli v manželstve a musím ich splácať i ja. Beriem 400 € a časť z toho platím a ešte dvanásť rokov budem platiť za šialenstvo svojho, teraz už bývalého, muža, ktorý ma dostal do dlhovej pasce. Je to síce na neprežitie, ale nič iné mi neostáva. Nebudem môcť vziať deti na dovolenku ani na kúpalisko, kúpiť si niečo na seba, o tom, že by som mala na kino alebo divadlo, ani nehovorím. Nenávidím ho za to,“ uzaviera drsne svoje rozprávanie.

Názor psychológa Petra Šmolku

Súdnosť je práve to, čo gamblerom spravidla chýba. Pokiaľ by som sa pre Dalibora snažil nájsť nejakú poľahčujúcu okolnosť, potom jedine to, aké ťažké býva (najmä pre mužov) zistenie, že nie sú schopní rodinu patrične zabezpečiť. Závislosť od automatov je pritom v mnohom ešte horšia než ktorákoľvek iná. Zdatnému jedincovi stačí doslova pár dní. Andrea urobila jednu osudovú chybu, keď mu uverila, že svoju závislosť zvládne. Jedine rozvod ju totiž mohol spoľahlivo ochrániť pred spolupodieľaním sa na jeho ďalších a ďalších dlhoch.

Spovede trpiacich žien: Môj muž je moje prekliatie

Výber pre vás

Spovede trpiacich žien: Môj muž je moje prekliatie

Súvisiace články

Muži nemusia vedieť všetko: 5 viet, ktoré radšej nevyslovte

Choroby z lásky: Tak to sme, milý môj, prehnali

Výber pre vás