On stále mlčí, najradšej zalezený vo svojej jaskyni, a keď príde na hádku, radšej utečie.

"Kúsok striebra z morky rebra, vypadá to ako zebra... To čo je za názov jedla?!“ Neveriacky krútila hlavou nad jedálnym lístkom Stela. „Hm!“ Zareagoval zúčastnene jej spolustolovník Šimon. Stela sa pohoršovala len naoko. V skutočnosti bola za ten uletený jedálny lístok neznámemu kuchárovi s básnickým črevom vďačná, že sa má so Šimonom o čom baviť. Zoznámili sa pred mesiacom. Za ten čas si spolu veľmi intenzívne vymieňali SMS-ky, maily a nežné dôvernosti. Vyzeralo to, že si skvelo rozumejú, a tak sa vybrali na predĺžený víkend do Tatier. Sami dvaja.

Chodili celé dni po horách, Stela rozprávala, Šimon mlčal. Po dvoch dňoch mala pocit, že už povedala úplne všetko. Spomenula hádam všetky knihy, ktoré v živote prečítala, filmy aj albumy, ktoré videla a počula, položila mu všetky otázky, aké sa dali položiť. On vždy pár slovami zareagoval a ďalej mlčal. Najdlhšie Stela vydržala nič nepovedať asi hodinu, ale cítila sa pritom hrozne. Po víkende sa s ním rozišla. Nevedela si predstaviť spolužitie s takou bútľavou vŕbou, hoci to bol asi najlepší, najslušnejší a najinteligentnejší muž, akého doteraz stretla.

On to nezvládol a dal sa preložiť do pobočky na opačnom konci zemegule. Píše jej odtiaľ neuveriteľne krásne a vtipné maily a ona má po každom z nich nutkanie dať to s ním znova dohromady. Ale keď jej občas v noci zavolá, opakuje sa tá situácia z Tatier. On mlčí, ona kladie otázku za otázkou, on úsporne odpovedá. Keď konečne po hodine skončia, má Stela pocit, že oddrela celodennú šichtu. Šimon je totálny introvert, ona extrovert. Protiklady by sa vraj mali priťahovať. Alebo je to len zažitý omyl?

Určite sa priťahujú, zvlášť v prvých fázach zamilovanosti. Lenže protiklady sa rovnako tak aj odpudzujú. Sú to opačné polarity. Preto je konflikt medzi nimi nie iba možný, ale priam nevyhnutný. Je to vlastne taký milenecký paradox: na jednej strane túžime po vzrušení, napätí, na druhej po telesnom i duševnom súlade. Podľa párových psychoterapeutov dostatočná odlišnosť partnerov v profesii, záujmoch, skúsenostiach, talentoch prináša do dlhodobého vzťahu životodarné napätie, pohyb a vývoj.

Na druhej strane súlad v hodnotách, spôsoboch prijímania lásky, sexuálnych potrebách a životnom štýle dáva vzťahu bezpečný základ. Medzi totálnym introvertom a totálnou extrovertkou, respektíve, naopak, medzi introvertkou a extrovertom to teda môže aj nemusí fungovať. Táto významná osobnostná črta sa totiž môže prejavovať v rôznych kombináciách s vnímaním, myslením, cítením, konaním, a to v rôznej intenzite. Ide len o to, či obe strany majú dostatok schopností a vôle niektoré problémy prekonať a z rozdielnosti svojich povahových čŕt čo najviac vyťažiť.

Manažérka Veronika je podobne ako Stela výrečná a spoločenská osoba. Jej partner Peter je ťažký introvert, fantastický v písomnej komunikácii, vo vyhľadávaní informácií na nete, ale telefón zoberie do ruky len v krajnej núdzi. Desí sa aj drobnej spoločenskej konverzácie a akcií, kde hrozí kontakt s príliš veľkým množstvom cudzích ľudí.

„Naučila som sa, že vopred mu musím oznamovať každú hromadnejšiu akciu a vždy mu opísať, na čo sa má pripraviť,“ vysvetľuje Veronika a uvádza príklad. „O dva týždne, v sobotu poobede, sme pozvaní na návštevu k Miške a Rudovi. Chcú nám poukazovať fotky zo svadobnej cesty a pokecať. Nič veľké, tak do desať ľudí a všetkých by si mal poznať. – To keď mu poviem, hneď je pokojnejší, psychicky sa na to za tie dva týždne pripraví.“

Horšie je to s veľkými akciami. To sa Peter okamžite pýta, na ako dlho to asi Veronika odhaduje. A tu vzniká problém. „Nikdy neviem, koho zaujímavého tam stretnem, s kým sa zakecám a na ako dlho. Najhoršie je, teda pre neho, keď sa to celé zvrhne na super zábavu, teda aspoň podľa mňa super. Čo mňa teší a napĺňa, jeho vyslovene ubíja, unavuje.

Očividne toľko podnetov naraz nezvláda. Odchod domov je preňho vyslobodením. Musíme robiť kompromisy. Občas ide domov sám, občas idem domov s ním, hoci ja by som ešte zostala.“ Práve takáto situácia ich vzťah na začiatku takmer rozbila. „Nedlho po tom, čo sme sa dali dokopy, sme išli na svadbu spoločnej kamarátky. Bola tam veľká partia aj jeho dobrých priateľov, Peter sa dosť dlho držal v ‚extrovertnom móde‘. Okolo druhej ráno sa ma pýta, či už pomaly nepôjdeme. Ja, že o. k., len ešte nevesta hodí kyticu, čo vyzerala ako brokolica, že to chcem vidieť a môžeme ísť. Lenže medzitým sa hrali super pesničky a nevesta nie a nie hádzať.

Odišiel, aby sa nezbláznil

Peter sa ma ešte asi dvakrát spýtal, či už nejdeme. Neuvedomovala som si, že medzitým prešla aj hodina a jemu už dochádzajú baterky. V istom momente zmizol, a keďže svadba bola mimo mesta a taxík by vyšiel veľmi draho, vydal sa pešo popri ceste domov. Myslela som si, že sa zbláznil. Až neskôr, keď som ho spoznala viac, som pochopila, že naopak. Odišiel práve preto, aby sa nezbláznil.“

Veronika spojením „dobiť baterky“ celkom intuitívne použila najlepšiu definíciu, ako sa introvert líši od extroverta. Čiže spôsobom, akým čerpá energiu. Introverti si dobíjajú baterky, keď sú sami. Extrovertom robí dobre spoločenský kontakt. Introverti sú priťahovaní do vnútorného sveta myslenia a cítenia, extroverti k vonkajšiemu životu ľudí a k činnostiam. Okrem toho sa tieto dva protipóly výrazne líšia v úrovni vonkajšej stimulácie, ktorú potrebujú, aby fungovali.

Žiť s introvertom je pre extroverta i ambiverta náročné. To však neznamená, že dvaja extroverti majú spolu štebotavý raj. Niečo o tom vie extrovertka Vladimíra. „Vždy som mala skôr tichých priateľov, ale jeden môj bývalý bol ešte extrovertnejší ako ja. Cítil sa dobre medzi ľuďmi len preto, že bol medzi ľuďmi, nech boli hocijakí, aj úplní primitívi. Mne rozhovory s nimi nič nedávali a vlastne ani jemu nie, len bol rád ‚v spoločnosti‘,“ vysvetľuje Vladimíra.

A ďalej opisuje ich spolužitie: „Pri hádke zásadne kričal, nepočúval ma. Nakoniec tresol dvermi, čo ma naštvalo vždy viac ako samotný predmet sporu. Naopak, keď sa dnes pohádam s mojím súčasným priateľom, ktorý je veľmi uzavretý a občas z neho naozaj musím páčiť, čo mu je a ako sa cíti, napokon sa z toho vždy vyrozprávame. Práve to, že z neho ťahám jeho pohľad na vec a vysvetľujem, ako inak vidím tu istú vec ja, pomáha. Vtedy si obaja uvedomíme, že ani jeden nechce tomu druhému vedome ublížiť. Len sa na rovnakú vec pozeráme inak, a z toho pramení ten konflikt. Keď tomu spoločne porozumieme, je vlastne po spore.“

Ak teda milujete introverta, vedzte, že málovravný samotár neznamená nudný. Že nie je asociál a to, že nemá rád davy a neznámych ľudí, neznamená, že nemiluje zopár ľudí jednotlivo a vás najviac, hoci vám to asi dáva málo najavo. Neťahajte ho príliš často na hromadné akcie a neočakávajte, že splní všetky vaše sociálne potreby. A bojujte férovo, nevie veľmi pohotovo argumentovať.

Ak, naopak, milujete extroverta, neberte všetko, čo povie, osobne. Keď sa hádate, vyžiadajte si čas na premyslenie. Nepovažujte jeho uvravenosť za povrchnú a zbytočnú. On má len potrebu zapĺňať ticho slovami. Buďte rady, že rozpráva aj za vás.

Tichá voda a lev salónov: Naozaj sa protiklady priťahujú, alebo je to veľký omyl?

Výber pre vás

Tichá voda a lev salónov: Naozaj sa protiklady priťahujú, alebo je to veľký omyl?

Súvisiace články

Muži radia ženám: S tým mojim sa nedá o ničom hovoriť!

Manžel je ťažký introvert: Čo s komplikovaným manželstvom?

Doháňame ich do šialenstva! Čo muži najviac nenávidia na ženách?

Výber pre vás