Dosť! V Lenkinej hlave sa ten výkrik ozval tak jasne, až zastala. Dnes jej šéf oznámil, že projekt, na ktorom nechala päť rokov života, sa ruší. Konečne robila to, čo ju bavilo, v čom sa našla, a jediný škrt v plánovacej tabuľ ke jej zhmotnený sen zničil. Skôr ako bude schopná začať rozmýšľať nad tým, čo s načatým životom, potrebovala sa opiť, vykričať to, vyskákať, cítiť na sebe žiadostivé pohľady mužov. Najmä však potrebovala blízku a chápavú dušu, ktorá bude počúvať, podávať tekutiny, suché vreckovky, v najhoršom podrží hlavu nad misou a včas ju odvedie domov. A tak zavolala Alici, s ktorou to spolu ťahali od školských lavíc. Alica vždy vedela, čo je správne a čo treba robiť. Zachraňovala celý svet, bola ochotná sa aj pobiť, keď sa diala krivda, je jedno, či Lene, alebo africkým sirotám. V poslednom čase sa síce spolu viac hádali, ako zabávali, ale to Lena pripisovala tomu, že Alica nemá poriadnu robotu a aj doma sa jej to nejako sype. Celé mesiace počúvala Alicine náreky a snažila sa ignorovať jedovaté poznámky smerom k jej práci. Verila, že to je prechodné, že Alica sa zase vzchopí a potom úspech dopraje aj Lene. V mene ich dlhoročného priateľstva to predsa musí chvíľu vydržať, kamarátky sa neopúšťajú, keď sú v „sračkách“.

Lenže už v bare sa ten večer začal vyvíjať zle. Alica hneď vytiahla svoje problémy a prestala až vtedy, keď si k nim prisadli chalani z Leninej roboty a nadávali na zrušenie jej projektu. Alica napla všetok svoj povestný sexep íl a strhla pozornosť na seba. Čím bola Lena zronenejšia, tým viac Alica žiarila. Keď sa konečne vypotácali z baru, Alica so spokojným úsmevom skonštatovala, že ten Lenin projekt bol aj tak celý nanič a mala by sa konečne poobzerať po robote, na ktorú bude jej talent stačiť. Lena si naplno uvedomila hroznú pravdu: najlepšia kamarátka sa teší z jej neúspechu, a to tak veľmi, že sa to ani nesnaží zakryť. Dosť!

Žiaľ, život nie je film, kde stačí strih a sme v peknej budúcnosti bez toxickej priateľ ky Alice. Chvíľa, keď si Lena povedala dosť, bola len začiatkom konca – ťažkého a trpkého, plného výčitiek, vyťahovaní starých krívd a špiny. Ukončiť dlhoročné priateľstvo je proces, ktorý môže byť ťažší a bolestivejší ako rozvod.

Toxická priateľ ka nie je žiadna výnimočná mýtická bytosť z pekla a čiernobielych románov. Podľa minuloročného prieskumu magazínu today.com sa s takou osobou aspoň raz za život stretlo až 87 percent žien. Aj 75 percent mužov má svojich toxických priateľov, ale tých si teraz nebudeme všímať, pretože budeme potrebovať všetky sily na špeciálne ženské jedy. Toxická priateľ ka je výraz prevzatý z amerického psychopopu. Doslovný preklad jedovatá, otrávená či otravná by mohol byť trocha zavádzajúci, preto ostaneme pri toxicite a zadefi nujeme si ju ako správanie, keď sa pri takej priateľ ke cítime nie bezpečne, ale ohrozene, nie uvoľnene, ale stiesnene, po stretnutí s ňou sa necítime lepšie, ale horšie, nie príjemne a oddýchnuto, ale naopak, unavene a vyšťavene.

Niekde sa musela stať chyba, veď priateľov si predsa nevyberáme preto, aby nás o sily oberali, ale aby sme pri nich pookriali do ďalšieho boja so zlým svetom. Kde sa ten jed v nich berie? Nuž, pravda je taká, že v nich tá látka stále bola, pretože základný charakter sa nám veľmi nemení, len sme si ju nevšímali, nepripisovali jej na začiatku význam. Negativizmus, prílišná kritickosť, zhadzovanie, sebectvo, panovačnosť, žiarlivosť, neschopnosť dodržať slovo, udržať tajomstvo, vierolomnosť, rokmi sa tieto vlastnosti mohli nenápadne rozvinúť z občasných drobností do dominantnej črty. Celú mladosť v nich mohli neobjavené driemať a až pod vplyvom rôznych okolností, udalostí, či dokonca ochorení, úrazu, náhle vystúpili do popredia. Z priateľstva žien, kde jedna je vždy tá krajšia a obletovanejšia a tá druhá zmierená so svojím osudom neviditeľnej bútľavej vŕby, môže len obyčajné starnutie prvej a dozrievanie do krásy druhej, ktoré zrazu vymení ich vonkajšie pozície, narobiť riadnu paseku.

Niekedy sa zmena udeje v nás samotných a to, čo nám dovtedy na priateľ ke vôbec neprekážalo, alebo nás dokonca istým spôsobom priťahovalo, dopĺňalo, nás začne iritovať a ničiť. Prekladateľ ka Silvia bola vždy žriedlom pozitívneho myslenia, každý k nej chodil pookriať, načerpať optimizmus. Potom sa vydala, pribudlo hyperaktívne dieťa, rekonštrukcia bytu, besný pes, chorá babička a Silvia mala čo robiť, aby jej tá pozitívna energia stačila pre vlastnú potrebu.

Lenže jej negativistická kamarátka to nepochopila. „Ona vidí všetko čiernočierne a mňa štve už len to, že sa niekedy nechám jej negativizmom strhnúť,” vysvetľuje Silvia, prečo ju stretnutie s priateľ kou stojí veľmi veľa energie. „Boli a sú obdobia, keď sa vyhováram na rozličné veci, prečo sa s ňou nemôžem stretnúť, aj keď pravý dôvod je ten, že na ňu nie som energeticky disponovaná. Ona je slobodná, nemá žiadne záväzky, často sa neozve celé týždne, a keď sa ozve, vyčíta mi, že som ju neprišla pozrieť. Niekedy mám pocit, že to nie je priateľstvo, ale manželstvo, som vinná za všetko, čo sa jej kedy stalo, aspoň ona to tak prezentuje. Skúšala som ju načas zo života vytesniť, ale vždy sa vráti a mne jej je ľúto, tak nikdy nezabuchnem dvere natrvalo,“ dodáva Silvia smutne.

Najčastejšou taktikou toxických kamarátok je urobiť z ich osobného problému váš problém. Ak chcete dať svojmu priateľstvu šancu na záchranu, naučte sa frázy, ktoré vrátia problém na ich stranu ihriska. Ak na všetky vaše dobré rady, napríklad na jej problémy v práci, odpovedá to sa nedá, vyjadrite účasť a vráťte loptičku: „Ach, to je frustrujúce, čo s tým plánuješ spraviť?“ Ak vašu otázku ignoruje a ďalej vás do svojich problémov zaťahuje, dookola to opakujte, kým nepochopí, že nikto iný okrem nej tú vec nevyrieši. Ak máte priateľ ku, ktorá vám zas rada otĺka o hlavu, čo všetko robíte úplne zle, neprotirečte, ale vyjadrite vlastné pocity: „Mrzí ma, že to vidíš takto.“ A zmeňte tému.

Americká psychologička Irene S. Levine, ktorá o priateľstve napísala niekoľ ko kníh a vedie i poradenský blog, odporúča v prípade, že ide o vlastnosti, ktoré sa časom či zmenou životnej situácie môžu zase zmierniť, robiť to, čo prekladateľ ka Silvia – vymýšľať si biele, nevinné, lži. Teda urobiť sa menej dostupnou, vyhovoriť sa na povinnosti, nedostatok času, volať ju na také akcie, o ktoré nemá záujem. Pomôcť môže aj stretávanie sa na neutrálnej pôde, tam, kde sa jej toxické vlastnosti tak neprejavujú. Ak vás zhadzuje pred mužmi, stretávajte sa s ňou len osamote alebo v ženskej spoločnosti. Ak začne byť odporná len pod vplyvom alkoholu, nepite s ňou. Ak nevie udržať tajomstvo, nehovorte jej ho. Ak si požičiava peniaze a nevracia ich, nenoste so sebou hotovosť.

Ak nič nepomáha, psychologička má naporúdzi protokol slušného rozchodu. V prvom rade nabáda ešte si to poriadne rozmyslieť. Ak raz rozbijete priateľstvo, už nikdy ho nezlepíte dokopy v pôvodnej sile a blízkosti. Musíte si byť naozaj isté, že ste zvážili všetky pre a proti a ste si vedomé, že to môže znamenať naozaj defi nitívny koniec. Nikdy sa nerozchádzajte v hneve a afekte, počkajte, kým vychladnete. Do úvahy musíte brať aj skutočnosť, že aj vaši spoloční priatelia budú váš rozchod znášať ťažko, nebudú vedieť, koho pozývať, ako o tej druhej v jej neprítomnosti hovoriť, v najhoršom prípade môžete prísť aj o ich priateľstvo. Ak ste presvedčená, že sa vzťah naozaj nedá zachrániť, konajte bez bázne a hany a vytrvajte. Ak by ste v polovici začali hádzať spiatočku, druhá strana to už nemusí akceptovať, s tým sa treba zmieriť. Neubližujte zbytočne, nebuďte tvrdá, kritická a otvorená viac, ako je potrebné, nezabúdajte, že toto je človek, ktorý vám dlhé roky veril a vy jemu.

Za to, že pred jej toxickým negativizmom nezabuchli všetky kamarátky dvere, je dnes vďačná aj učiteľ ka Zina. „Moja dlhoročná kamarátka, s ktorou som nebola niekoľko rokov, mi v mojom ťažkom období povedala, že ma takúto nonstop naštvanú nepozná a či s tým nechcem niečo robiť,“ spomína Zina. „A hneď mi navrhla aj konkrétne riešenie. Poslúchla som ju a dnes mi je lepšie. Ale je pravda aj to, že iná kamarátka, s ktorou som bola v kontakte častejšie, mi stále hovorila, čo a ako ‚zle’ robím. Tie jej ‚rady’ som nedokázala akceptovať, naopak, vytáčali ma.“ Zinin príbeh dokazuje, že často nám pomôže skôr pohľad nezainteresovanej osoby ako najbližšia priateľ ka. Preto by sme nemali byť prekvapené ani roztrpčené, ak kamarátka naše dobre mienené rady neprijíma. A nemali by sme si robiť výčitky, že jej nevieme samy pomôcť.

Sú prípady, keď je v záujme vlastnej integrity uniknúť čo najďalej. „Ja utekám pred všetkými ľuďmi, ktorí žijú v príkrom rozpore s vlastnou realitou,“ hovorí novinárka Radka. „A je úplne jedno, či je to nešťastné manželstvo, zamrznutá puberta alebo zostarnuté hipisáctvo. Proste si pestujú svoj alternatívny vesmír, v ktorom žijú a ktorý nemá s realitou nič spoločné. S takouto osobou sa ani nedá vychádzať, pretože jej realita je dosť premenlivá a nikdy nevieš, čo aktuálne platí a čo nie. Ak sa tú jej aktuálnu pravdu pokúsiš spochybniť, tak vlastne útočíš na jej osobu, jej vlastnú podstatu a ona sa, samozrejme, zubami-nechtami bráni. Inak by si musela priznať problém, a to pre ňu nie je prijateľné, takže ty z toho vyjdeš ako najväčší nepriateľ.““

Radka si uvedomuje, že každá z nás žije vo svojej malej konformnej bubline, ktorá nám robí život znesiteľnejším. Problém nastáva vtedy, ak nad tým stratíme nadhľad, nepriznáme si problém a obviňujeme zo všetkého všetkých: neschopného manžela, bezcitného milenca, nemožného šéfa, zlé kamarátky, len nie seba. Ak sme na druhej strane, často sa snažíme toxické správanie priateľ ky ospravedlňovať, zachraňovať a naprávať ju, máme pocit, že sme jediné na svete, ktoré to musia či môžu urobiť. Lenže jediné správanie, ktoré môžeme mať pod kontrolou a je v našej moci ho meniť, je to naše. Kamarátka nemôže nahradiť terapeuta a ak sa o to pokúša, môže sa v alternatívnych svetoch tej druhej úplne stratiť. Radšej by sa mala pokúsiť kamarátku k odborníkovi nasmerovať, ale aj to je proces veľmi ťažký a zdĺhavý.

Hranica medzi normálnym a toxickým správaním je často veľmi tenká. Ak osem z desiatich žien má vo svojej blízkosti nejakú toxickú kamarátku, je jasné, že ktorákoľvek z nás sa poľahky môže dostať do situácie, keď sa stane pre najbližšiu priateľ ku neznesiteľnou. Napokon, dokazuje to aj spomínaný prípad dočasne permanentne naštvanej učiteľ ky Ziny. Ako teda spoznáte, že ste sa stali pre priateľ ku mierne jedovatou, a čoho sa máte vystríhať, keď ju nechcete úplne otráviť?

V prvom rade si strážte svoje duševné zdravie a radšej sa nechajte vysmiať od psychiatra, že ho zbytočne otravujete, ako stratiť priateľ ku. Priateľstvo musí byť recipročný vzťah. Obe musíte dávať aj dostávať lásku a pozornosť, podporu, pomoc a radu, čas aj materiálne veci. Strážte si najmä zdravú komunikáciu, ktorou je dialóg, nie monológ. Ak má vaša kamarátka čoraz stručnejšie reakcie, reaguje len slovami aha, uhm, vážne, hm a pri vašom výleve ťuká do mobilu, ruší a odkladá stretnutia, ide s vami radšej do kina či na veľ kú spoločnú akciu, ako by si len vo dvojici sadla na kávu alebo pohár vína, treba sa zamyslieť nielen nad ňou, ale najmä nad sebou. Otvoriť sa jemným signálom, pretože ak je to fakt dobrá kamarátka, určite ich vysiela, treba sa len znova lepšie naladiť.

Toxická kamarátka: Kde sa v nej vzal ten jed?

Výber pre vás

Toxická kamarátka: Kde sa v nej vzal ten jed?

Súvisiace články

Skutočný príbeh: Naj kamarátka mi odlákala muža

Zradila ma kamarátka, odsunula ma z našej partie

Kto ti to povie, keď nie ja? Sorry, som len úprimná!

Výber pre vás