Žiarliť sa nedá len niekedy alebo len troška. Je to vyjadrenie, ktoré racionalitou pripomína azda už len vyhlásenie, že je niektorá „troška tehotná“. Výskumy dokazujú, že až tretina ľudstva preskákala, preskakuje alebo necháva voľne plynúť viac či menej intenzívne epizódy žiarlivosti. Viete, že vás miluje. A viete aj to, že je absolútne normálne, keď mu je príjemne aj s inými ľuďmi. A nemusí ísť len o ženy. Do súboja s vašimi nervami v priečinku s nelichotivým označením „žiarlivosť“ vstupujú deti, svokry, kamaráti.

Rozum hovorí jedno, ale navierajúca hrča v krku pri stretnutiach s istými ľuďmi nasvedčuje čomusi inému. Je to vec exkluzivity. Keď vás niekto alebo niečo o ten pocit u partnera oberá, je to ona, korienky zapúšťajúca prarodička úzkosti, ktorá pod pojmom žiarlivosť zoťala hlavu už nejednému vzťahu. A že za žiarlivosťou nemusí byť len strach, že sa s niekým vyspí, o tom by sme vám vedeli rozprávať! Tak hádam začnime.

Žiarlivosť je emócia. To len aby bolo jasno. A vieme, ako to s emóciami je. Udržiavať ich na uzde bez toho, aby to na nás a na okolie účinkovalo devastačne, je sizyfovská práca. Raz ten kameň, čo tlačíte do kopca, prekonáva terénne nerovnosti ľahko, inokedy to trocha škrípe, a keď poľavíte, zomelie vás a aj všetko, čo mu príde do cesty. Lenka sa dostala do trojuholníka na prvý pohľad zvláštneho, na druhý dosť bežného. Ona bývala na druhom, on na štvrtom.

Keď si prvýkrát usrkávali zo spoločnej kávy, vysvitlo, že mali jeden druhého v hľadáčiku dlhšie. „Buchli“ sa do seba a obaja nevideli nijakú prekážku. Až kým sa ona nepresťahovala k nemu na štvrté. V byte s ním bývala aj jeho skoro dospelá dcéra. Lenka realisticky nedúfala, že ako „skoromacocha“ zožne úrodu v podobe priateľstva z jej strany, čo sa ani nestalo... Ak však čakáte extrém, tiež márne. Ich vzťah bol slušný.

„Dobrý, dovi, ja umyjem riad, teta, vy ste varili.“ Lenže, lenže... Lenka sa pravidelne začala ocitať ani nie na druhej, ale na sto tridsiatej piatej koľaji vo vzťahu s Tiborom zakaždým, keď bola v dosahu slečna, a začala to riešiť. Tibor ju chápal, no mal silný protiargument: „Je to moje dieťa, Leni, skús to, prosím, pochopiť.“ Lenka skúšala.

Márne však protirečila, že ona už dávno nie je dieťa a chápe, čo všetko znamená vzťah dvoch dospelých ľudí. Vždy, keď spala doma ONA, Tibor Lenke „taktne“ preniesol periny zo spoločnej spálne na rozkladací gauč v obývačke. Lenka pochopila, že v jeho živote NAVŽDY bude iba jedna žena, a ona to nie je. Najprv skapal sex, potom pes a potom aj vzťah. Ťažko sa priznáva, že jej sľubne sa vyvíjajúci vzťah má na svedomí žiarlivosť. A nedostatok exkluzivity. Malicherné? Nie, nie. Také pravdivé!

Anička, dušička, nekašli!

Keby ste sa pustili stavať pomník každému vzťahu, ktorý pochovala svokra (či už budúca, alebo právoplatná), nestačilo by vám celé Slávičie údolie. Pamätáte sa na to o tej exkluzivite? Najhoršie na trileri Svokra zabijak je fakt, že je to opäť raz človek, ktorého nemožno zo života partnera vygumovať. Veď mama je len jedna, naveky amen. Hoci vás každé stretnutie s ňou (a sprostredkovane aj stretnutie syna s ňou) rozpaľuje dobiela.

Nika bojuje statočne, no vie, že jej dochádzajú sily. Stačí, že v nákupnom centre cíti na inej žene svokrin parfum a je jej zle. S manželom stavajú dom. Stavba sa akosi naťahuje, trvá to už tri roky a Nika je nútená aj s deťmi bývať v jeho rodičovskom dome. Prvá pena okolo úst sa jej robí hneď ráno, keď kŕmi mladšie a svokra z druhej strany domu huláka: Papá? Papá? A Nika ako papagáj kričí nazad, že papá. Lebo keď nekričí, je, citujeme: „Drzá ako opica a nemá ani toľko slušnosti, aby odpovedala, keď sa jej niekto pýta.“

Denne znáša svokrine ponižovanie a muž, ktorý je striedavo v práci a na stavbe, jej stále opakuje, aby si ju nevšímala. Po tom, čo sa Nika rozhodla opätovať paľbu a oplatila svokre rovnakou mincou (tiež jej dala do drzých opíc), sa s ňou muž už týždeň nerozpráva. Nezapadá vám to pod pojem žiarlivosť? Malo by. Vedzte, že vaša žiarlivosť – alebo pocit nedostatočne prioritnej pozície v živote jediného muža – je to, čo máte so svokrou spoločné! Ona ho porodila, vypiplala, má teda, kým bude živá, naňho prednostné právo. Či vám to, ako si ho uzurpuje, vonia, alebo nie, ste v tom, ako život ukazuje, sama. A ťažko sa dá zakúriť si polenami, ktoré vám matka vášho zákonitého hádže pod nohy.

Kamaráti sú ako vlčia svorka. Panuje tam istá hierarchia. Každý má pozíciu spečatenú rokmi spoločných zážitkov a vytvorený obraz v očiach kamarátov, čoho je (aj ten váš) schopný. Oni ho poznali v tom inkriminovanom čase PRED vami (ekvivalentné je možno už len pred Kristom, lebo aj ten prišiel a zmenil, čo sa dalo). A vám sa zdá, že ignorujú fakt, že možno naozaj dospel a že veci sa zmenili. Pre nich je to stále ten Peter, ktorý sa počas trojdňovej chaty stihol vyspať so štyrmi spolužiačkami. Poznajú ho ako toho, ktorý v zasneženom Jezersku odpílil v noci strýkovi strechu z trabanta, na ktorej sa potom svorne opití sánkovali.

Poznajú toho Petra, ktorého ste vy nemali šancu (a nechceli) zažiť. Do „kamarádenšaftov“ neradno zasahovať. Myšlienkami, slovami ani skutkami. Ak ste sa na rovnako nemilosrdnom grile popálili aj vy, vitajte v skupine tých, ktoré si povlečú titul stíhačky. A že sa máloktorej podarilo vyviaznuť, o tom píše príbehy sám život. Keď sa to aj náhodou podarí, neplatí tu „víťaz berie všetko“, ale „víťaz je sám“. Michaela zapadla.

Aspoň mala ten pocit. Všetko bolo super, kým si nezačala otvárať ústa. Prehovorila Petra, aby s nimi nešiel na tú rybačku do Nórska. A tam sa to začalo. Čoraz zriedkavejšie ju brával do ich spoločnosti a vždy bol na to nejaký extra špeciálny dôvod. A čo bolo na príčine? Svorka, hierarchia. Jeden z jeho kamarátov Miše povedal: „Vieš, ja som ho poznal predtým. Máš naňho veľký vplyv. Nikdy by kvôli žene...“ A tak ďalej, viete si predstaviť. Áno, Miša by sa mala cítiť polichotená, veď aj chlap uznal, že má na svojho partnera vplyv. Ale ako sme spomínali, ťažko si človek užije pocit polichotenosti, keď sedí doma odutý a sám, zatiaľ čo oni klábosia pri ohníčku pod fjordom.

Hájiť si svoju pozíciu vo vzťahu je o. k. Aj vymedziť si hranice toho, čo ste a nie ste ochotné tolerovať. Žiarliť, hoci vám to zaužívaný význam tohto slova v súvislosti s najbližšími svojho partnera neevokuje, je o.k. Rozpisovať v bodoch, ako to nerobiť a kde sú hranice, nie je cesta, lebo každá z nás má tie svoje posunuté inde. Vy na mieste Lenky by ste možno dlhšie čakali, kým Tiborovi dôjde, že sa dá krásne skĺbiť láskyplný vzťah s dcérou a partnerkou.

A možno by ste pri prvom prenášaní perín privolali výťah, šupovali na druhé a viac sa do toho bytu nevrátili. Možno by ste negatívne správanie svokry prehliadali a žili si svoj život, utešovali sa myšlienkou, že je to dočasné. A možno by ste dali ruky v bok a spravili so svokrou poriadok aj za cenu rizika, že budete nocovať pred domom. A to s tými kamarátmi podobne. Len ako to spraviť, aby dobre bolo?

Je tu niečo, čo sme vám na začiatku nepovedali. Nech si vyhľadáte akúkoľvek definíciu žiarlivosti, po pár riadkoch sa dostanete k odseku, ktorý sa vám v prvom momente vôbec nebude páčiť. Aj vás, slušne povedané, naštartuje. Zo skúseností rodinných a vzťahových terapeutov a z psychologických testovaní a výskumov vyplýva:

„Žiarlivosť v akejkoľvek podobe je často dôsledkom nízkej mienky o sebe a neistoty. Ak sa samy dostatočne nemáte rady, bude pre vás veľmi ťažké uveriť a prijať, že vás niekto môže bezvýhradne ľúbiť.“

A že vás sa to netýka? Pravda o žiarlivosti, ktorú ste nechceli vedieť!

Výber pre vás

A že vás sa to netýka? Pravda o žiarlivosti, ktorú ste nechceli vedieť!

Súvisiace články

Nemôžem si pomôcť, strašne žiarlim: Ako zachrániť vzťah?

Už to neznesiem! Vytvára situácie, aby ma mohol trýzniť

Teambuildingové cunami: Ako sa od žiarlivosti nezblázniť?

Výber pre vás