To, že dcérino vyvíjajúce sa telo nahlodáva bulímia, že synak hulí, až sa hory zelenajú, či to, že snúbenec v pracovnom čase ohrýza iné než kuracie stehná, ktoré ste mu s láskou balili na obed vy, sa môžete dozvedieť oveľa skôr ako dodnes prekvapený Peter. Žiadny citovo spľasnutý neandertálec – normálny inteligentný chalan, dokonca kus. To, že ho Darina opustila (a že to myslí vážne), zistil, až keď mieril ku chladničke, kde každú stredu a piatok zvykla nechať niečo pod zub,  kým chodila s babami zhadzovať na power jogu. Peter si do očí bijúci odkaz na dvierkach všimol, až keď zistil, že je chladnička prázdna. O tom, že Darina bola čo k čomu a sarkazmus ju neopúšťal ani v kritických situáciách, svedčí jej rozlúčkový darček: V zľave na internete kúpila Petrovi komplexné očné vyšetrenie a veľavravnú „zľavenku“ okorenenú komentárom „Toto ti zachráni budúci vzťah!“ pripla na chladničku. I Petrove oči, ktoré nevideli, ako Darina stráca trpezlivosť a záujem už takmer pol roka, skoro vypadli z jamôk.

Z príbehu plynie toto mravné ponaučenie: Čo si oči nevšimli, to raz (prípadne viackrát, závisí od závažnosti) zamrzí. Možno, že vo svojich vzťahoch pátrate s obratnosťou kontrarozviedky – v mailoch, vo vreckách, fotkách, ale nečudujte sa, keď nenájdete NIČ. Dôkladne zamaskované stopy sú priamo úmerné dĺžke nôh každej lži, ale vezmite jed na to, že zas až také krátke nohy nemá! Ale jedno sa oklamať nedá. To, nad čím nemáme vedomú kontrolu. Vypnite na chvíľu odposluch, zložte klapky z očí a poďte sa naučiť dekódovať neklamnú reč tela.

... pretvárku, lož a faloš. Namiesto šatôčky s buchtami dnes posielajú matere deti do sveta s týmto požehnaním – a majú pravdu. Na to, aby ste sa presekali pavučinami neprávd, ktoré od útleho veku podrážajú kolená, budete potrebovať pomoc. Ak chcete vedieť, kto vás naozaj rešpektuje, miluje alebo je k vám iba tak normálne čestný a cíti sa vo vašej spoločnosti NAOZAJ dobre, nepotrebujete krištáľovú guľu. Stačia vám oči a trpezlivosť. A boli  by ste prekvapené, čo všetko sa dozviete z obyčajných gest, postojov, pohybov a mimiky.

O tvári sa hovorí ako o zrkadle duše. Lenže klamať tvárou nás rodičia učia odmalička, v spravodlivej snahe uchrániť potomkov od  konfliktov. „Katuška, prečo sa vždy tak mračíš na strýka Joža?“ „Lebo smrdí!“ odpovie bez mihnutia oka Katuška (to, že strýko Jožo  smrdí, je, žiaľ, pravda). A čo urobí mamička? Poučí Katušku: „Katuška, strýko si pomyslí, že si nevychovaná.“ I Katuška si nadosmrti zapamätá, že nemá tvárou prejavovať odpor, lebo bude považovaná za nevychovanú. Iná situácia: „Paľko, na jedlo sa nehovorí fuj a za stolom sa nestrúhajú grimasy!“ A Paľko mal pravdu, keď sa odúval. Keby bola mamička poslúchla jeho okamžitú reakciu, nemuseli začať letné prázdniny na infekčnom namiesto na Hvare. A takýchto Paľkov a Katušky (rozumej klamárov) z nás robia skúsenosti. Vráťme sa však k tomu, prečo tvári neveriť a ČOMU sa vlastne veriť dá?

Pravda je jednoduchá, ale lož, tá dá zabrať! To, čo hovoríme, keď nie sme úprimní, totiž nášmu vlastnému limbickému systému nedá pokoj. Limbický systém je súčasťou mozgu, ktorého špecifickou funkciou je reagovať na okolitý svet reflexne, v reálnom čase a bez premýšľania – asi tak ako to dieťa v rozprávke Cisárove nové šaty. Kým naše ústa ochkajú nad novými topánkami kolegyne, limbický mozog rovnako, ako namierený prštek dieťaťa, drobnými signálmi hovorí: „Za tie by som nedala ani päť korún.“ Je to tak preto, lebo tento úprimný mozog sa nám stará o prežitie. Funguje teda na plné obrátky pre prípad potreby ustrnúť, utiecť alebo zaútočiť. A všetky neverbálne signály majú základné črty práve z týchto prahistorických obranných mechanizmov. Pri klamstve, neistote či nervozite začne okamžite produkovať stovky takmer nepatrných signálov, ktoré naznačujú intenzívny konflikt medzi tým, čo hovoríme, a tým, čo nám behá po rozume. A práve to naruší pevnú pôdu pod nohami aj toho najlepšieho podvodníka – alebo len „rádobykamarátky“!

Nasadiť „poker face“ nie je vôbec taká „brnkačka“, ako by sa mohlo zdať. Skúste sa uvoľniť  pri človeku, ktorý vás irituje! A práve známky nepohody, ktoré autenticky prejavuje telo – tie si treba všímať. Okrem toho, že sa naučíte efektívne vyhodnocovať úprimné a rozumom neriadené signály tela, stanete sa aj majsterkou v diplomacii, keď zistíte, ktorým prejavom by ste sa samy mali vyhýbať. Dosiahnutie maximálnej efektivity v pozorovaní neverbálnych signálov vám podľa bývalého experta s radov FBI Joa Navarra, autora svetového bestselleru Jak prokouknout druhé lidi, zaručí desatoro dobrého pozorovateľa – a, samozrejme, svedomitý tréning.

1. Pozorujte svedomito. Naučte sa nielen pozerať, ale aj vidieť! Štúdie dokázali, že ľudia síce vidia, ale svoje okolie nijako zvlášť nepozorujú. Vyhroteným prípadom bol test, keď pomedzi študentov chodil chlap prezlečený za gorilu, zatiaľ čo sa odohrávali iné aktivity. Hádajte, kto si ho všimol? Nikto!!! A všimnite si potom letmé neverbálne gesto či pohyb hlavou!

2. Pozorujte v súvislostiach. Pochopenie kontextu, v ktorom sa situácia odohráva, je kľúčom k dekódovaniu toho, čo neverbálny prejav znamená. Joe Navarro uvádza ako príklad pohovor do zamestnania – automatický stres. Samy na sebe však poznáte, že stres časom opadne. Keď však schováte ruky pod stôl pri otázke týkajúcej sa predošlej práce, je to signál nepokoja a ukrývania nelichotivej pravdy.

3. Rozpoznajte neverbálne správanie typické pre určitú osobu. Niektoré signály sú takmer rovnaké u väčšiny. Čím dlhšie niekoho poznáte, tým väčší prehľad získate o jeho zaužívaných modeloch správania v určitých situáciách. Hlavne stresových.

4. Všímajte si východiskový stav. Základom je vedieť, ako vyzerá a reaguje kolegyňa či objekt vášho záujmu, keď je v pohode. Keď Lucia doletí upachtená z pracovného stretnutia a pretrie si čelo – len si utiera pot! Vôbec to neznamená, že to s tým stretnutím si len vymyslela a ide z manikúry!

5. Pozorujte hromadné signály. Inak povedané, signály nasledujúce tesne za sebou. Keď sa váš frajer pri otázke o piatkovej pánskej jazde prihrbí a pri odpovedi sa k vám otočí len zboku a neodkryje karty (trup a nohy) a vzápätí si rukou pohladí krk, buďte si isté, že ho vaša zvedavosť rozrušila a následne použil na upokojenie pohladenie krku, čo je jasný signál adaptačného, upokojujúceho správania.

6. Sledujte náhle zmeny. Práve tie vám napovedia, ako na vášho fešného kolegu zapôsobila informácia o tom, že sa v novembri vydávate. Ak dovtedy nadšene líčil pokroky vo vašom spoločnom pracovnom zadaní a náhle prestal gestikulovať, stiahol pod stoličku nohy a ruky mu bezradne klesli na kolená, vedzte, že ste ho nemilo prekvapili. Jeho limbický systém prehodnotil jeho šance na rande a vyšlo mu nemilosrdné: „Game is over.“

7. Dekódujte falošné signály. Všimnite si napríklad len politikov v diskusných reláciách. Vo väčšine prípadov pridávajú svojim tvrdeniam na váhe tak, že zložia ruky do striešky. Nenechajte sa oklamať! Skoro každý, kto je mazaný kurzom neverbálnej komunikácie, toto gesto dobre ovláda a používa práve vtedy, keby nedal za to, čo hovorí, do ohňa ani vlas, nieto ešte ruku.

8. Rozoznať pohodu od nepohody? Polovica úspechu. Joe Navarro na základe dlhoročných skúseností odporúča použiť seba ako zrkadlo. Vieme, ako vyzeráme a správame sa, keď sme v pohode, rovnako dobre ovládame aj opak. Použite vlastnú skúsenosť ako odrazový mostík, keď chcete správne prečítať signály iných.

9. Správajte sa decentne!!! Jedno z posledných pravidiel, ale také dôležité! Nieže budete po dočítaní tohto článku bez škrupúľ zízať na ľudí ako na exotické pavúky v teráriu! Stavte sa, o čo chcete, že ich znervóznite natoľko, že váš Denník pozorovateľa bude plný nervákov a klamárov a nielen z Facebooku vám začnú priatelia pozvoľna ubúdať!

10. Naučte sa rozpoznať univerzálne neverbálne prejavy! To, že nervozita sa prejavuje tuhým spínaním rúk, dotýkaním sa nosa, zakrývaním úst pri hovorení – to isto viete. Dovolili sme si sústrediť sa na oblasť, o ktorej pravdovravnosti ste určite netušili. Že ktorá to je? Nech sa páči!

Pravdivosť signálov tela od nôh smerom k hlave klesá, takže čo sa týka úprimnosti, viac si prečítate v dolnej časti tela ako v hornej, keďže klamať tvárou či rukami nás už život naučil. Napadlo by vám, že práve nohy (!) sú najpoctivejšou časťou tela? Korene tohto faktu sú v evolúcii. Nohy sme odjakživa používali ako nástroj na obranu – či už išlo o útek, útok alebo ustrnutie.

Učte sa dekódovať dôveryhodnosť hovoriacich pri diskusných reláciách s vypnutým zvukom! Diskutérom v telke zízanie prekážať nebude. Do praxe svoje pozorovania pašujte nenápadne. Nikdy nerobte unáhlené závery – sústreďte sa skôr na pozitívne prejavy, aby ste potom neľutovali, že ste niekoho neprávom odsúdili. Prajeme veľa úspechov pri skvalitňovaní medziľudských vzťahov a výbere tých pravých priateľov!

Vidím, čo si myslíš! Rady, ako odhaliť prezlečnú lož

Výber pre vás

Vidím, čo si myslíš! Rady, ako odhaliť prezlečnú lož

Súvisiace články

Veľký test lásky: Je váš partner spoľahlivý?

Kto ti to povie, keď nie ja? Sorry, som len úprimná!

Je dobré hovoriť o sexe s bývalými? Pozor na detaily!

Výber pre vás