Medzi používateľmi kondómov na celom svete je neuveriteľne vysoký počet ľudí, ktorí ich používajú nesprávne. Medzi najčastejšie chyby patria nesprávne alebo neskoré nasadenie a potom skoré odstránenie. Práve nesprávne nasadenie spôsobuje pretrhnutie či skĺznutie kondómu. A buďme úprimné, pri ejakulácii je to jedna z najhorších vecí, aká sa môže stať. Kým ženy sú väčšinou zodpovedné za to, že zabudnú vytlačiť vzduch zo špičky kondómu, čo môže viesť k jeho prasknutiu, muži najčastejšie nepridržia kondóm na konci a pri vyťahovaní penisu z pošvy, keď hrozí jeho zošmyknutie. Ultra jemné kondómy zvyknú mužské ručičky pri manipulácii takisto pretrhnúť. Aj napriek všetkému sa však pri dnešných kondómoch vyskytuje maximálne 1 percento prípadov zlyhania.

Prvé, ehm, „kondómy“ vraj vystopovali už v starovekom Egypte. Čo sa týka Európy, jaskynné výjavy z Combarelles vo Francúzsku poskytli dôkazy o ich existencii približne z roku 100. Kondómové chuťovky sa vyvíjali a približne v 16. storočí sa ustálili na najobľúbenejších: plátenné prezervatívy, koža, naolejovaný papier, zvieracie črievka a rybie vzduchové mechúre. (Ešte stále sa vám zdá, že dnešné kondómy znižujú citlivosť?) Celkovo však išlo o zábavku bohatých vrstiev, oddaným prívržencom ochrany bol aj Casanova. Históriu kondómov revolučne zmenil objav vulkanizácie gumy (1843, vďaka, Goodyear, vďaka, Hancock) a hlavne objav tekutého latexu (1930). Pôvod slova kondóm býva spájaný s lekárom Dr. Condomom (možno Quondamom): Bol to vraj osobný lekár anglického kráľa Karola II., pre ktorého „kondómy“ svedomito vyrábal. To, že mal kráľ napokon minimálne 15 nemanželských detí, je asi dôsledok jeho nesprávneho alebo nepravidelného používania. Vidíme to na variant b).

Je to ako s kvalitnými topánkami, autami, lyžami či hodinkami. Na začiatku je prvotriedny materiál. Čiže prírodná latexová guma, ktorá sa testuje priamo na plantáži a potom ešte v továrni. Nasleduje zložitý proces predvulkanizovania latexu, ktorým sa potom potiahnu sklenené formy, a proces sa končí v peci, kde sa guma vulkanizuje a ukončí rad chemických reakcií. Medzitým ďalšie testy a kontroly, stiahnutie z foriem, opláchnutie a uskladnenie na 2 dni, aby kondómy „dozreli“. Nasleduje elektronický test prípadných mikroskopických nedokonalostí, dierok atď. Zalisovanie, balenie, kontrola tesnosti, záverečná sprísnená kontrola kvality... Uf. Spermia nemá šancu. Mimochodom, ak by čo len jediný kondóm neprešiel ktorýmkoľvek z testov, celá šarža (čo môže byť až 432 000 kondómov!) by bola priamo v továrni zničená. Zdroj: DUREX.

Aj ženské, aj tekuté, aj také, aj onaké

Všelijaké cesty si kondómy razili za uplynulé roky. Tak napríklad ženský znel pred takmer dvadsiatimi rokmi veľmi nádejne a revolučne, ale používa ho mizivé percento žien. Je to také mäkké, asi 17-centimetrové puzdierko, ktoré pokryje vnútro vagíny a môže sa „naštelovať“ aj niekoľko hodín pred stykom, ale dosť šuští, vyžaduje lubrikant, zručnosť a je pomerne drahý. Zato molekulárny kondóm vyzerá o dosť lákavejšie! Gélový výmysel sa aplikuje na penis a mení sa na tuhú bariéru po vyvrcholení muža. Keďže ejakulát je zásaditý, spolu s gélom rýchlo zreaguje a zabráni spermiám, aby sa dostali do „jamy levovej“. Niečo podobné vymysleli Američania vo forme spreja, ktorý sa nastrieka na penis a po zaschnutí má plniť žiadanú funkciu. Oba vynálezy sa intenzívne testujú, no, pravdupovediac, znejú tak odpudzujúco chemicky, že každý pár si ich použitie asi dvakrát rozmyslí.

Všetko o kondómoch: Na čo si musíte dávať pozor!

Výber pre vás

Všetko o kondómoch: Na čo si musíte dávať pozor!

Súvisiace články

Záleží na veľkosti? Dámy prezradili celú pravdu!

17 mýtov a povier o kondómoch: Tomu neuveríte!

Výber pre vás