Eva (59): Odvliekol ju predo mnou ako baránka

Stretla som ju v našom mestečku v Starej Ľubovni v obchodnom centre. Boli sme kolegyne, no veľmi dlho sme sa nevideli. Pri pokladni sa ma spýtala, či by som ju s nákupom neodviezla autom na sídlisko, kde bývala.

Cestou sa posťažovala na svoje nohy, ktoré ju už neposlúchali ako kedysi a na slabé srdce. Okrem toho mi však rozpovedala časť svojho života, ktorú som nepoznala, lebo som ju po prestupe do iného zamestnania stratila z dohľadu. Rozviedla sa s Jožom, ktorého som poznala. Liezol jej na nervy. „Bol taký... taký mních.“ Potom sa znova vydala. Hoci to nepovedala priamo, z jej rečí som vycítila, že ju muž drží nakrátko.

Keď sme zastali pred panelákom, kde bývala, vychádzal z vchodu. Možno bola náhoda, že práve niesol smeti do kontajnera, no keď nad tým spätne premýšľam, asi ju čakal. Chcela som jej pomôcť odniesť tašky, keď nás jej muž spozoroval, ihneď sa prirútil k nám.

„Marta! Kde sa celý deň flákaš? S ktorým milencom si zas bola?“ kričal z celého hrdla. „Veď som bola len v práci a na nákupe, však, Evka?“ obrátila sa na mňa dožadujúc sa potvrdenia svojich slov. Chcela som do napätej atmosféry vniesť trochu odľahčený tón, a tak som povedala: „Samozrejme, že sa neflákame! Ale kým sa za nami chlapi otáčajú, je to dobré. Cítime sa mladšie, a to je prevencia proti vráskam. Však, Marta... “ To som povedať nemala.

Martin muž k nej priskočil a takú jej zavesil na líce, až to plesklo. „Ty k...a!“ kričal. „Ja viem, že to robíš, odkedy som si ťa zobral za manželku. A vždy si nájdeš chumajku do trojky, čo ide s vami! Spoločníčky!“ Martin muž sa obrátil na mňa, zlostne si ma premeral a dodal: „Practe sa! A druhý raz sa mojej manželke radšej vyhnite, dobre?“

Chcela som niečo povedať, ale už sa nedalo. Muž schytil nákup a Martu za krk a vliekol ju k vchodu do paneláku. Pokorne ho nasledovala ako baránok, ktorého ženú pod nôž. Mne nevenovala ani pol slova, ani pohľad...

Ak neposkytneme pomoc, zúčastňujeme sa týrania!

Čo mám urobiť, ak vidím, že v mojom okolí dochádza k násiliu?

Akákoľvek pomoc je dôležitá! Môžete sa s danou osobou porozprávať, vyhľadať a dať kontakt na organizácie poskytujúce pomoc, napríklad SOS linky, azylové domy, krízové centrá, úrady práce, sociálnych vecí a rodiny... alebo byť „bezpečným bodom“ pri úteku.

Môžem zájsť do centra aj v prípade, ak tam obeť ísť odmieta?

Samozrejme, na SOS linke alebo pri osobnom stretnutí poskytne pracovník aj pomáhajúcej osobe informácie, ako postupovať v prípade páchaného násilia. Často za klientku volá rodinný príbuzný (mama, krstná mama, sestra), ale aj dobrá priateľka alebo susedka.

Treba to nahlásiť na polícii?

Áno, v prípadoch násilia je potrebné kontaktovať políciu, keďže má chrániť každého človeka. Dôležité je, že polícia má právo vykázať násilníka zo spoločného obydlia na 10 dní a týraná žena má čas na zmenu vo svojom živote podaním trestného oznámenia, riešením bývania, prípadne zverením detí do starostlivosti a podaním žiadosti o rozvod. Ak človek vníma násilie vo svojom okolí a neposkytne pomoc, stáva sa súčasťou týrania danej osoby. Toto si mnohí neuvedomujú. Na to tiež netreba zabúdať.

Máme strach, že sa násilie obráti proti nám

Aký postoj máme zaujať, ak vo svojom okolí vidíme násilie?

Jednou z prvých a najdôležitejších vecí, ktoré môžeme urobiť, je pomenovať násilie, ktorého sme svedkom, popísať jasne a zrozumiteľne násilné prejavy, správanie, konkrétnu situáciu, ktorú vnímame ako násilnú, označiť konkrétnych účastníkov násilnej situácie. Naozaj dôležité je pomenovať ho verejne a nahlas. Kontaktovať políciu a centrá pomoci môže situácii výrazne pomôcť.

Prečo často nereagujeme, keď v okolí vnímame násilie na žene?

Na násilie v okolí nereagujeme zväčša preto, lebo na takéto situácie nie sme pripravení. Nemáme bežnú skúsenosť s násilím, a ak áno – zväčša negatívnu, plnú úzkosti. Týmto situáciám nás rodičia učia vyhýbať sa, inštinkty nám velia doslova utiecť, „slušná“ výchova nám radí nemiešať sa do cudzích sporov, hľadáme ospravedlňujúce vysvetlenia, prečo sa agresor správa násilne. Je za tým náš prirodzený strach z násilia, konfliktu, kriku, strach z bolesti, z toho, že sa násilie obráti proti nám. Zo strachu, že nebudeme dostatočne silní čeliť násiliu psychicky ani fyzicky.

Dá sa na žene spozorovať, že je obeťou tyrana?

Obeťami násilia vo vzťahoch a rodinách nie sú len ženy, ale i muži, deti, starí ľudia, hendikepovaní... Keďže obete násilia sa za svoju situáciu hanbia a často sa cítia spoluzodpovedné, stávajú sa majstrami v hraní rolí a kamuflovaní. Medzi identifikačné znaky patria skutočnosti – obete sa dostávajú postupne do väčšej sociálnej izolácie, bez partnera sa v spoločnosti pohybujú len výnimočne, strácajú iskru a spontánnosť, častejšie majú rôzne zdravotné ťažkosti, preferujú odevy zahaľujúce celé telo aj končatiny, teda žiadne vyzývavé kúsky. Pri ospravedlňovaní partnerovho správania podávajú veľa nepodstatných podrobností.

Ako je možné, že chlap, ktorý doma týra ženu, pôsobí na verejnosti ako pozorný partner?

Navonok môže tyranský partner pôsobiť ako milujúci a pozorný – je to jeho maska, krytie, no je v tom veľké napätie, obrovská sila vynaložená na sebaovládanie a prezentáciu svojho verejného obrazu, takže niekedy stačí počkať na mierne vyhrotenú situáciu a agresor sa prezradí. Alebo sa môžeme ponoriť do situácie hlbšie – nájsť si čas na trpezlivé pozorovanie, nechať sa viesť intuíciou a empatiou.

Zaviezla som domov kamarátku, keď sa vyrútil jej muž! Scéna ako z psychofilmu! S kým to žije?

Výber pre vás

Zaviezla som domov kamarátku, keď sa vyrútil jej muž! Scéna ako z psychofilmu! S kým to žije?

Súvisiace články

Bartošová o domácom násilí: Bol to skrat!

Jedna výchovná: Čo hrozí rodičom za fyzické násilie na deťoch?

Bartošová o domácom násilí: Bol to skrat!

Jedna výchovná: Čo hrozí rodičom za fyzické násilie na deťoch?

Milka sa cítila ako menejcenná: Peniaze nám takmer zabili vzťah! Bez jeho vedomia som nemohla minúť ani cent

Milka sa cítila ako menejcenná: Peniaze nám takmer zabili vzťah! Bez jeho vedomia som nemohla minúť ani cent

Výber pre vás