Zuzka, keď si odišla pred troma rokmi do New Yorku na študijný jazykový pobyt, v tom dačo muselo byť! Lebo žena neodchádza od chlapa učiť sa angličtinu, keď je doma všetko o. k.

Zuzana: ... ( smiech) Trošička. Vždy som síce túžila vycestovať na dlhší čas… Ale priznávam, že vtedy tam bol aj ten dôvod.

Juraj: Ale to mi povedala až potom, keď sa vrátila. (úsmev)

Zuzana: No nemali sme najšťastnejšie obdobie. Potrebovala som si utriasť veci, urobiť si v hlave poriadok. Nebolo to zo dňa na deň. Povedala som si, že buď nás ten New York zblíži, alebo definitívne rozdelí. A on nám obom strašne veľa dal, preto som si nechala vytetovať jabĺčko na zápästie. Aby som nikdy nezabudla.

Ešte pred pár mesiacmi ste mali hlavu v smútku, lebo o prvé dieťatko ste prišli. A za taký krátky čas sa všetko na dobré obrátilo...

Zuzana: Nebolo to ľahké a neželám to nikomu. Tak pre ženu, ako aj pre partnera je to hrozné. No keď sa to dostalo na verejnosť, odrazu množstvo žien v mojom okolí priznalo, že prežili to isté. Boli sme s Jurajom veľmi prekvapení, koľko párov v našom okolí má podobnú skúsenosť.

Juraj: Je úžasné, ako majú ľudia k sebe blízko v takýchto momentoch. Že majú potrebu vyjadriť svoju empatiu. A nemyslím tým len, že vyjadria ľútosť, ale že dokážu prezradiť tajomstvo, ktoré ich spája.

Je šťastie, že vás to nerozdelilo, ale, naopak, zomklo. Lebo niekedy sa to stáva, že žena a muž smútia inak, sami pre seba.

Juraj: Keď sa to stalo, ja som sa v prvom rade snažil minimalizovať akékoľvek mediálne zložky, aby bol čo najmenší tlak. Nás to, pravdupovediac, ešte viac zblížilo. A tiež sme mali šťastie, pretože krajšie obdobie preklenulo to smutné veľmi rýchlo.

Zuzana: Tie ženy mi vtedy poradili, nečakaj, no pritom mnohí lekári vravia, že sa má čakať. Telo je vraj stále v takom materskom „móde“ a môže sa to podariť veľmi rýchlo. Možno tie páry, ktoré sa rozchádzajú, potom nevydržia to bezdetné obdobie, ktoré trvá pridlho. Nám to vyšlo prirodzene. Neplánovali sme, netlačili sme, žili sme si ďalej.

Zuzana a Juraj: Nie. (smiech)

Povedzte mi teraz niečo o hraní. Musí to byť emočne vyčerpávajúca práca hrať niekoho iného, nie? Dokážete potom prísť domov a prepnúť sa do úloh Juraj a Zuzana?

Zuzana: Dá sa prepnúť, ale Juraj a Zuzana môžu byť ešte stále ovplyvnení tou postavou... Podľa toho, aká je.

Juraj: Ja sa snažím úplne racionálne a automaticky odstrihnúť. Keď si dávam dole kostým a obliekam si svoje súkromné veci, už som to ja. Je to tanec na tenkom ľade, lebo je to práca s psychikou. Ale človek by z nej mal mať radosť. Mal by to robiť vážne, ale nebrať vážne. Vtedy ho to neničí.

A ako dokážete zahrať niečo, čo ste si v živote neprežili, necítili, neodtrpeli...?

Zuzana: Dobrý herec si musí vedieť všetko predstaviť a toto nás učili aj na škole. Predstavivosť je základ vo veciach, ktoré si nemala možnosť zažiť.

Ty to máš ľahké, Juraj, ty hráš len fešáka zamilovaného do <person class="celebrity" person_id="1014">Pociskovej</person>.

Zuzana: No, ale aj to si musí vedieť predstaviť, že je zamilovaný do <person class="celebrity" person_id="1014">Pociskovej</person>! (smiech)

Uhm, to musí byť strašne ťažké. :-)

Zuzana: Keď si noviny vyfabulovali tú historku, že Juraj s Nelou randia, jedna pani redaktorka mi volala s takou radosťou! Asi si myslela, že jej budem plakať do telefónu, a ja som sa rozosmiala. Poznám Nelu roky, viem, aký je človek, a mám ju rada. Tiež poznám Juraja, takže ma to pobavilo.

Juraj: (smiech) Ja som nikdy nehral týchto romantikov, obchádzalo ma to. Až teraz som si ten pohár vypil do dna. Ja totiž neviem romantického hrdinu ani definovať. Pretože každý človek je občas nežný, zamilovaný. Ale, samozrejme, má aj negatívne vlastnosti. Tak, ako vie byť nežný, tak vie byť krutý aj zlý… Inak mu to neverím.

Ako ťažko alebo ľahko sa hrá: Plač.

Juraj: Ťažko. Musí na to byť vybudovaná situácia. Všetky takéto emočné prejavy sú výsledkom myslenia. Teraz mám v Kafkovom Zámku scénu, kde sa mám rozplakať. Buď to ide, alebo to nejde, a keď nejde, je to len ilustrácia toho, ako to vyzerá, keď sa to prirodzene podarí. Tých dní, keď si herec dokáže úprimne povedať, že dnes som hral veľmi dobre, nie je veľa. Najmä v divadle to ovplyvňuje toľko faktorov... Ten deň samotný, diváci, kolegovia. A zrazu to nie je „to“. Ale keď sa všetko stretne, všetky zložky sú sústredené iba na ten jeden cieľ, je to čarovný pocit, ktorý zmaže všetko.

Zuzana: Tak ten je ešte ťažší. Úprimne sa zasmiať je strašne ťažké.

Juraj: My sme mali na škole jednu úlohu, asi 70-krát sa zasmiať na jednom vtipe. Už desiatykrát to nie je vtipné, ale ako herec sa musíš vedieť na ňom zasmiať prirodzene aj sedemdesiaty raz.

Zuzana: Ten sa dá. Čo je dosť smutné, lebo veď hnev je jedna z najhorších emócií.

Juraj: Človek má v sebe vždy nutkanie proti niečomu bojovať.

Posledná otázka. Na oplátku za to, že sa vás nespýtam, kedy bude svadba, mi povedzte, ktoré tri mená sú v úzkom výbere.

Zuzana + Juraj: Nie, to nemôžeme... Ani naši to nevedia. (smiech)

Zuzana Kanócz o kríze s Lojom: Prečo sa takmer rozišli?

Výber pre vás

Zuzana Kanócz o kríze s Lojom: Prečo sa takmer rozišli?

Súvisiace články

Tehotenské bruško Kate: Takto rástlo kráľovské bábätko!

Pomejeho tehuľka žiari: A čo to hniezdo na hlave?

Zuzana Kanócz o láske k Lojovi: Trápilo ma, že je mladší!

Výber pre vás