Áno, my sme zvyknutí počas adventu kupovať imelo a vianočné hviezdy, no v Taliansku sa zdobia muškáty, ktoré tam považujú za vianočné kvety.

Už starí Rimania oslavovali slávnosti zimného slnovratu a svoje domovy si skrášľovali vavrínovými vetvičkami. Severské národy zasa borovicovými konármi odháňali zlých duchov. No pravý vianočný stromček prvý raz postavili v Brémach v roku 1570. Vysokú jedľu vyzdobili jablkami, pečivom a papierovými kvetmi. Slováci stromček dlho nechceli, pretože bol neslovanský. V Prahe ho mali v roku 1812, v Bratislave takmer o 100 rokov neskôr a žiarovky na prvom smreku pred Mestským divadlom rozbili prakmi.

Stille Nacht napísal kňaz Joseph Mohr pôvodne ako báseň. Zhudobnil ju učiteľ a organista kostola sv. Mikuláša v rakúskej dedinke Obersdorf neďaleko Salzburgu Franz Gruber. A keďže 24. decembra 1818 kožené vaky na organe v kostole prehrýzli myši, zaznela prvý raz len v sprievode gitary. Dnes ju spievajú ľudia na celom svete v 300 jazykoch.

Nad Betlehemom vraj nepreletela kométa, ale podľa českého astronóma Jiřího Grygara sa odohral zvláštny astronomický úkaz uhlového zblíženia planét Jupiter a Saturn. Kométu k výjavu narodenia Ježiška namaľoval taliansky maliar Giotto di Bondone, ktorý sa inšpiroval Halleyho kométou, ale s Betlehemom nemá nič spoločné.

Slovo Vianoce pochádza z nemeckého Weihnachten, čo v doslovnom preklade znamená svätá noc. Weih je odvodené od weihen, teda zasväcovať a Nacht je noc.

Psychológovia tvrdia, že vianočné sviatky sú psychicky extrémne náročné a čím ďalej tým viac ľudí počas nich prežíva depresie. No zároveň je podľa štatistík na Štedrý večer najmenej samovrážd. Zato po Novom roku ich je najviac.

Hádam nikto si nevie predstaviť dnešné Vianoce bez obľúbenej Popolušky s Libušou Šafránkovou. Ale rozhodne to nie je česká rozprávka. Podľa niektorých prameňov vznikol príbeh o Popoluške pred viac ako tisíc rokmi v Číne a postupne si ho obľúbili na celom svete.

Naši predkovia dodržiavali tradíciu, že na štedrovečernom stole muselo byť deväť chodov. Ale nepredstavujte si obrovské hodovanie – zvlášť tí chudobnejší považovali za chod už aj jediný oriešok.

Historici to údajne vedia už dávno a súhlasia s nimi aj astrológovia. Kristus sa zrejme narodil niekedy v septembri roku 7 pred naším letopočtom. Sú to síce iba odhady, ale vyzerá to tak, že od nášho 24. decembra má narodenie Ježiša dosť ďaleko.

Najstaršie záznamy o vianočných trhoch pochádzajú z roku 1434 a sú z Drážďan. V tomto roku tam teda oslavujú 581. narodeniny.

Aj keď sa snažíme o atmosféru a dodržiavame aj nejaké tie zvyky, veľa dnes robia darčeky. Ale v minulosti to tak nebolo! Darčeky sa dávali na Mikuláša, na Nový rok dostalo služobníctvo nejaké zachované šatstvo a niečo dobré pod zub, ale darčeky sú výmyslom začiatku 20. storočia.

Zvyk zapáliť sviečku prebrali kresťania od pohanov, ktorí verili, že svetlo sviečky posilní oslabnuté Slnko. Neskôr sa sviečky stali symbolom solidarity. V dobe narodenia Ježiša Krista bola sviečka v okne údajne odkazom, že Jozef a Mária sú v dome vítaní. Takisto v časoch náboženskej perzekúcie takto veriaci pozývali do svojich domov kňaza, aby slúžil omšu.

Najskôr si ľudia robili v decembri až do Štedrého dňa na stenu kriedou čiary. Prvý tlačený adventný kalendár (Mníchovský Vianočný kalendár) nemal otváracie okienka. Vytvoril ho nemecký tlačiar Later Lang v roku 1908. V roku 1921 ho vylepšil aj malými okienkami na otváranie. Okienka naplnili čokoládou až v roku 1958.

Za prvý betlehem z roku 1223 vďačíme svätému Františkovi z Assisi, zakladateľovi františkánskej rehole v Taliansku. Chcel zobraziť príchod Ježiška na svet v súlade s Evanjeliom podľa Lukáša. Vybral si jaskyňu a miestni ľudia mu pomohli s ostatným: gazdovia tam dali živé zvieratká, miestni hrali Máriu a Jozefa, na slamu položili živé bábätko a 24. decembra pozval sv. František ľudí, aby sa prišli pozrieť.

Vymyslel ho mladý kňaz okolo roku 1830, ktorý sa v Hamburgu staral o siroty v útulku. Deti sa nevedeli dočkať Vianoc a stále sa na ne vypytovali. Aby mal pokoj, po obvode kolesa z voza dal 19 menších červených sviečok a štyri veľké biele a začiatkom decembra deťom povedal, aby každý deň počas týždňa zapálili jednu sviečku červenú a v nedeľu bielu. Takto sa počítali dni do Vianoc.

15 vianočných zaujímavostí, ktoré vás prekvapia: Tak toto ste určite nevedeli!

Výber pre vás