Za rovnako dlhý čas, ale južným smerom, sa okúpete v Jadranskom mori a keď sa vydáte na východ, váš cieľ môže byť najstaršie mesto Ptuj. Dobrodošli v Sloveniji alebo vitajte v Slovinsku.

Jedna z najmenších európskych metropol Ľubľana sa pýši niekoľkými prívlastkami – čistá, plná kultúry a zelená. A práve pre tretiu charakteristiku získala ocenenie Európske hlavné zelené mesto 2016. Tento titul udeľuje odborná porota tým mestám, ktoré môžu byť z ekologického hľadiska príkladom pre všetky ostatné.

Na Prešerenovom námestí, teda tam, kde sa stretávajú starí a mladí, domáci aj turisti, ženy, muži i celé rodiny, je čulý ruch. Atmosféru jari a slnečného dňa dotvárajú muzikanti. Taliansky pár vytiahla rezká hudba do tanca, skupina ázijských turistov im hádže drobné do čapice a Francúzi posedávajú na schodoch pred františkánskym kostolom s červenou fasádou. Unikátom tohto miesta sú tri mosty, ktoré vedú k tržnici. Tam je každý piatok takzvaná otvorená kuchyňa. To znamená, že každý majiteľ reštaurácie si prenajme stánok a varia samé dobroty za pár eur pre všetkých, ktorí majú chuť. Skutočne to tam žije. Ľudia ochutnávajú balkánsku, mexickú, taliansku i slovinskú kuchyňu. Domáci farmári zas ponúkajú svoje výrobky.

Milovníci mäsa by mali ochutnať kranjskú klobásu. Mnohí si ju dávajú ako hlavný obedný chod s chrenom a domácim chlebom. V kurze je aj nasolená bravčová noha usušená vetrom, takzvaný pršut. Nič nepokazíte ani syrovým tanierom. Pre alpskú časť je typický syr Mohant, bližšie k pobrežiu sú to tvrdé syry ako Nanoški a Tolminc. Ideálny je k nim pohár vína. Na biele sa špecializuje napríklad rodina Ščureková. Dvadsaťhektárové vinice obrába otec so svojimi piatimi synmi. Ročne vyprodukujú osemdesiattisíc fliaš vína. Najobľúbenejšie je Rebula. Slovinci majú veľmi radi sladké. Najznámejšou maškrtou je potica. Ide o kysnutú bábovku plnenú orechovou, makovou alebo medovou plnkou. Takže dober tek alebo dobrú chuť.

S plným žalúdkom je najlepšie sa vyvaliť niekam do trávy alebo posedieť si na lavičke popri rieke Ľubľanica. Nezaháľam a šliapem poriadne do kopca. Idem si pozrieť stredoveký hrad. Lenivejší sa môžu vyviezť lanovkou. Pevnosť kedysi slúžila nielen ako sídlo dôležitých vládcov a šľachticov, ale neskôr bola aj väzením. Návštevníkov láka nádherný výhľad z hradnej veže na mesto a okolité kopce. Druhou alternatívou vidieť Ľubľanu z vtáčej perspektívy je Nebotičnik alebo kedysi najvyššia budova v meste. Z výšky 70 metrov máte metropolu ako na dlani.

Po dvoch dňoch mením hlavné mesto za prírodu a vydávam sa do Triglavského národného parku. Cieľom je najväčšie jazero Bohinj. Mnohí sem prichádzajú len na jeden deň. Bola by však škoda tento alpský kút prejsť takpovediac z rýchlika, keď sa tu môžete aj ubytovať. Kto ho chce prejsť skutočne celé, smelo do toho. Príjemným vychádzkovým tempom jedenásť kilometrov dlhé pobrežie zvládam za štyri hodiny. Keď vám bude počasie priať, uvidíte aj najvyšší kopec Triglav. Najväčším lákadlom Bohinjského jazera je vodopád Savica. Z parkoviska je to ešte približne pol hodinky lesnou cestičkou, na ktorej sú vybudované schody. Spočiatku poctivo rátam. Zastavujem sa pri čísle 500 a ďalej sa mi už nechce. Sústredím sa totiž na neutíchajúci hluk vody. Ani sa nenazdám a už sa dívam na takmer osemdesiatmetrový vodopád.

Len päťdesiat kilometrov od hlavného mesta je jediná jaskyňa na svete, ktorá má dvojkoľajnú železnicu. V jaskyni Postojna môžete absolvovať trojkilometrovú trasu v elektrickom vláčiku a dva kilometre pešo. Fotenie je pod zemou prísne zakázané. Pri rýchlosti, ktorou sa vláčik pohybuje, takmer nemožné. Tempo je akurát na to, aby ste si pohodlne obzreli všetky prírodné krásy, ktoré visia zo stropov a zdobia steny jaskyne.

Najväčšou pýchou je päťmetrový biely stalagmit, takzvaný briliant. Tento podzemný priestor má aj svojich stálych obyvateľov. Jaskyniarov vodných a jaskynných mlokov môžete vidieť v akváriu pred záverom zhruba hodinu a pol trvajúcej prehliadky. Postojnu jaskyňu za vyše dvesto rokov fungovania navštívilo približne 35 miliónov turistov. Pridajte sa k nim aj vy.

Láka ma to aj k moru, a preto cestu po Slovinsku končím práve na pobreží. V mestečku Piran sa cítim ako v stredovekom múzeu pod holým nebom. Historickými uličkami znie slovinčina a taliančina. Nielen preto ho domáci volajú slovinské Benátky. Hlavným dôvodom je architektúra, ktorá sa nesie práve v benátskom štýle. Kľukatými uličkami sa dostanete až k mestským hradbám.

Neobíďte ani najvyššiu stavbu Kostol sv. Juraja. Najdôležitejším prístavom Slovinska je Koper, vzdialený od Piranu len dvadsaťpäť kilometrov. Z pôvodných dvanástich mestských brán sa zachovala len jedna – Muda. Dominantou tretieho najväčšieho mesta je Pretoriánsky palác, kde dnes sídli magistrát.

Čisté, plné kultúry a zelené: 1 + 5 dobrých dôvodov, prečo sa oplatí navštíviť Slovinsko

Výber pre vás

Čisté, plné kultúry a zelené: 1 + 5 dobrých dôvodov, prečo sa oplatí navštíviť Slovinsko

Súvisiace články

Skrytý pôvab výšiny Turracher Hohe: Hľadáte oddych alebo adrenalín? Tu si všetci prídu na svoje!

Toto mesto priťahuje pútnikov aj neveriacich: Chcete vidieť Turínske plátno? Teraz máte šancu!

Máte radi miesta, ktoré sú zmesou histórie, sladkého potešenia a prírody? Tak sem určite vyrazte!

Famózne jedlo, pohoda a tá atmosféra! Na Toskánsko nikdy nezabudnete: Aké tajomstvá ukrýva?

Výber pre vás

Čisté, plné kultúry a zelené: 1 + 5 dobrých dôvodov, prečo sa oplatí navštíviť Slovinsko