Americký študentský život nevyzerá celkom ako High School Musical. Často sa točí okolo exkluzívnych študentských klubov s limitovanou účasťou a veľkým vplyvom.

Sororities a Fraternities. Sesterstvá a bratstvá označené gréckymi písmenami ovládajú študentský parlament i spoločenský život po skončení prednášok. Napríklad Alpha Kappa Kappa alebo Sigma Phi. O členstvo v týchto kluboch sa každoročne rozpútava bitka a záujemcov neodradia ani nebezpečné prijímacie rituály. Ak o nich vedia.

Deviateho septembra 2002 sa 22-ročná Kristin High a 24-ročná Kenitha Saafirová utopili na Dockweilerskej pláži v meste Playa del Rey. Obe mali zviazané ruky, zaviazané oči, oblečené hrubé teplákové súpravy a obuté ťažké tenisky. Už týždeň nespali, lebo boli v prijímacom procese do Alpha Kappa Alpha. Na pláži s nimi bolo niekoľko budúcich sestier a dozeralo na ich skúšku odvahy. Tá však nedopadla dobre. Silné vlny a príboj vyčerpanú Kristin a Kenithu premohli. Na tmavej pláži sa stratili a voda ich zmietla do oceánu. Sesterstvo Alpha Kappa Alpha po tejto tragédii stratilo nielen dve budúce členky, ale aj priazeň verejnosti a v súdnom konaní môže prísť o sto miliónov dolárov. Túto sumu totiž požadujú rodiny obetí od organizácie Alpha Kappa Alpha, ktorá je podľa nich za smrť mladých žien zodpovedná. „Rituál odvahy“, krycie meno pre šikan, sa im nešťastnou náhodou vymkol z rúk.

„My šikan nepodporujeme,“ dozvedela sa pre zmenu od sestier zo Sigma Gamma Rho na Rutgersovej Univerzite v New Jersey adeptka na prijatie Kelsey. Černošské sesterstvo bolo založené v roku 1922. Malo bohatú históriu charitatívnej práce a to Kelsey presvedčilo, aby sa doň prihlásila. Nebola si však istá jednou vecou. Všetkými poverami o nepríjemných prijímacích rituáloch. „Šikanovanie sa v žiadnej forme netoleruje a členky Sigma Gamma Rho, ktoré budú pristihnuté pri šikanovaní inej členky, budú ihneď a neodvolateľne zo sesterstva vylúčené. Šikan je akákoľvek aktivita, ktorá spôsobuje psychické alebo fyzické zranenia, strápnenie na verejnosti, obťažovanie alebo vysmievanie,“ píše sa na oficiálnej stránke Sigma Gamma Rho. Kelsey teda zostala pokojná.

Prešla obvyklým výberovým kolom a v polovici januára sa nasťahovala spolu s ostatnými adeptkami do bytu vyčleneného špeciálne na tento účel. Potom prišiel 18. január 2010. Kelsey a jej sedem kamarátok posedávali v byte a podvečer sa objavilo šesť sestier Sigma Gamma Rho. Všetky mali v rukách malé drevené pádla, asi tridsať centimetrov dlhé a pätnásť centimetrov široké. „Každý úder podporí tvoju lásku a dôveru k tvojim budúcim sestrám,“ povedali Kelsey sestry a prikázali všetkým ôsmim adeptkám omotať lopáriky stuhami vo farbách sesterstva – modrou a zlatou. „Na zem,“ prikázali im. Začala sa bitka.

Počas siedmich nocí členky Sigma Gamma Rho bili po zadku a chrbte nádejné adeptky členstva v sesterstve. Jedna to po pár dňoch vzdala a odsťahovala sa. Iná si každý večer omývala krvavé rany vo vani. Kelsey dostala celkovo 201 úderov. Dvadsiateho piateho januára si už nemohla sadnúť. Pozadie mala pokryté krvou a modrinami. Poprosila teda svoju sesternicu, aby ju odviezla do nemocnice a celý prípad nahlásila polícii a vedeniu univerzity. Univerzita miestnu pobočku Sigma Gamma Rho ihneď zatvorila a polícia zatkla šesť dievčat vo veku 20 a 21 rokov. Hoci ich neskôr na kauciu prepustili, všetkým šiestim hrozí rok a pol natvrdo.

<strong>Pasovanie za dospeláčku</strong>

Smrť dvoch mladých žien ani bitky nie sú prvým ani posledným prípadom prísne zakázaných praktík univerzitných sesterstiev, ktoré sa však o to viac v tichosti vykonávajú. Od roku 1970 pribúda najmenej jedna smrť ročne. Súvisí s prijímacími rituálmi pri vstupe do univerzitných sesterstiev. Tisícky mladých uchádzačiek – čerstvých maturantiek – podstupujú ponižujúce aktivity, aby si zabezpečili účasť v exkluzívnom klube krásnych a múdrych vysokoškoláčok. Od „nevinných“ vecí ako polievanie studenou vodou, obhadzovanie jedlom či čistenie záchoda vlastnou zubnou kefkou až po pitie hektolitrov alkoholu, konzumovanie zhnitého jedla a robia sa aj orientačné testy, kde zmätené dievča vysadia na neznámom tmavom mieste a ono má nájsť cestu späť.

Vyše polovice súčasných amerických vysokoškoláčok priznalo, že ich pri vstupe do sesterstva šikanovali. No len päť percent to nahlásilo polícii. Niektoré rituály sa končia úrazmi na tele, niektoré len na duši. A pritom prestížne spolky na amerických univerzitách majú dlhú, pozitívnu históriu. Prvý, Phi Beta Kappa, vznikol v 18. storočí ako exkluzívna organizácia mladých mužov, ktorá fungovala podobne ako slobodomurárske lóže. Podľa jej vzoru začali vznikať literárne spoločnosti, ktoré združovali na univerzitných kampusoch mladých ľudí so spoločnou záľubou v knihách a rozširovaní vedomostí. Z úcty k helénskej kultúre sa označovali gréckymi písmenami. Zakladali knižnice a vyvinuli si vlastný systém fungovania. Takmer sto rokov však boli výlučne pre mužov. Prvé sesterstvo vzniklo až v roku 1867 a do konca 19. storočia už existovali všetky významné sesterstvá, o ktoré je dnes taká bitka. Hoci základný účel rozširovania vedomostí už dlho nie je aktuálny, povesť exkluzivity a výnimočnosti študentským spolkom zostala.

Dnes je hlavnou prioritou sesterstiev bohatý spoločenský život. Sestry organizujú neformálne párty s bratmi z pridruženej organizácie, maškarné plesy. Chodia na skupinové rande, zabávajú sa na formálnych tanečných zábavách a báloch, oblečené v nádherných róbach. Ale nevyhýbajú sa ani obyčajným „rozbíjačkám“ s litrami alkoholu. Niektoré z týchto spoločenských udalostí sú povinné, iné dobrovoľné. Väčšina (dosť vysokých) členských príspevkov ide na organizáciu spoločenského života, prenájom miestností, jedlo a pitie a mladé ženy zo svojich peňazí chcú vyťažiť čo najviac. Kedysi sa dokonca sesterstvá pokladali za celkom úspešnú dohadzovaciu kanceláriu, kde sa mladé, pekné a bohaté dievčatá zoznamovali s mladými, peknými a bohatými mužmi a zakladali si zväzky na celý život. Všetko má svoju cenu a ak chcete využívať výhody gréckych písmen, musíte sa skutočne snažiť. Prijímací proces do sesterstva je totiž veľmi komplikovaný a z tisícov dievčat, ktoré sa doň hlásia, majú šancu len desiatky. O čo teda ide? Čerstvá maturantka alebo vysokoškoláčka si vyberie sesterstvá, ktoré sa jej páčia, a ich zoznam pošle do národnej kancelárie združujúcej sesterstvá – National Panhellenic Council (NPC).

Sesterstvá si tiež vyberú kandidátky, o ktoré majú záujem, a svoj zoznam tiež zašlú do NPC. O týždeň dostane kandidátka pozvánku, podľa toho, s kým sa v preferenciách zhodla. Začína sa druhé kolo prijímacieho procesu, tentoraz aj s otázkami. Pri prehliadke priestorov sesterstiev sa potenciálne budúce sestry pýtajú na život, záľuby, náboženstvo alebo sexuálne preferencie kandidátky. Nič nie je tabu, vrátane finančných pomerov. Sestry si totiž musia byť isté a získať tie najlepšie, najkrajšie a najtalentovanejšie kandidátky, aby zvýšili študijný priemer či prestíž svojho domu. Inak povedané, dostanete sa sem, len ak máte čo ponúknuť. Na záver dvojtýždňového maratónu rozhovorov a návštev sestry zostavia pomerne skresaný list svojich favoritiek a tým zašlú „bid“ – pozvánku do sesterstva. Ak sa ju mladá žena rozhodne akceptovať, stane sa „pledge“, novou členkou v zácviku. Nasťahuje sa do vyčlenenej časti domu a začína sa jej sesterské „vzdelávanie“. Musí sa naučiť podrobnú históriu organizácie, mená zakladajúcich členiek a významných absolventiek. V  niektorých sesterstvách si nové členky musia vryť do pamäti mená a tváre všetkých svojich sestier, aby ich vždy vedeli na chodbe spoznať a pozdraviť menom. „Pledges“ majú presne určený program dňa. Mieša sa v ňom štúdium, stretnutia s ostatnými sestrami a povinné spoločenské akcie. Hoci je to zakázané, nové členky často slúžia svojim sestrám ako osobné asistentky. Upratujú im izby a nosia oblečenie do čistiarne. Práve v tejto fáze prijímacieho procesu majú dokázať, ako veľmi túžia byť regulárnymi členkami. A potom nasledujú prijímacie rituály a skúšky odvahy, o ktorých sa nehovorí. „Väčšina pravidiel Alpha Phi je tajných. Tie verejné si prečítate aj na internete. Keď som sa stala novou členkou, musela som všade nosiť svoj odznak. Do fitka, na prednášky, do práce... Keby ma bez neho pristihla niektorá z mojich sestier, hneď by ma vylúčili. Musela som sa naspamäť naučiť zakladateľky sesterstva a grécku abecedu a na požiadanie ich hocikedy a hocikde odrecitovať, hoci aj o tretej v noci alebo uprostred párty. Najdôležitejšie pravidlo bolo nesiahať na priateľov, expriateľov ani potenciálnych priateľov svojich sestier,“ hovorí Laura, tridsaťročná detská psychologička a začínajúca spisovateľka zo San Francisca, ktorá sa do sesterstva dostala úplne náhodou.

Na strednej škole sa stala kapitánkou tímu roztlieskavačiek. Keď sa o tom dopočula organizácia Alpha Phi, v jeden večer jej pokreslili auto písmenami sesterstva a Lauru doslova uniesli z izby. Priviezli ju do sesterského domu, kde ju obkolesili a hovorili jej, ako veľmi ju majú rady a že chcú, aby bola jednou z nich. Laura pod nátlakom prihlášku podpísala, no jej pobyt so sestrami sa skončil presne po roku. „Odišla som z osobných dôvodov. Moja mama zomrela a ja som zrazu zistila, že moje sestry, ktoré by mali stáť pri mne, sa na mňa vykašľali. Začali mi vyčítať, že sa nezúčastňujem na stretnutiach a žúroch, len celý čas plačem v izbe. Ani jedna z nich neprišla na pohreb. Ich slová o priateľstve boli len klamstvá a ja som ich zrazu uvidela v skutočnom svetle.“

Účasť v sesterstve alebo bratstve je hlavne vec kontaktov. Prezidenti, senátori, sudcovia, veľká väčšina z nich kedysi na hrudi nosila niekoľko gréckych písmen. Sieť žien, ktoré prejdú kampusovým domom, sa ťahá doširoka a je pevná. Absolventky nosiace odznak sa spoznajú vždy a všade. Tajným potrasením ruky a heslom sa uzatvárajú pracovné a obchodné zmluvy. Keď sa bývalá sestra rozhoduje, koho prijme do svojej firmy alebo komu dá ako členka prestížnej nadácie grant, po dobrý nápad nemusí ísť ďaleko. Možno si pamätáte scénu z filmu Pravá blondínka, keď hlavná hrdinka Elle zistila, že kongresmanka Libby Hauser je členkou Delta Nu rovnako ako ona. Okamžité priateľstvo! Do sesterstiev patrili aj speváčky Carrie Underwood a Sheryl Crow, herečky Lucy Liu, Jennifer Garner, moderátorky Katie Couric alebo Nancy Grace či módna návrhárka Betsey Johnson.

„Veľa ľudí berie členstvo v sesterstve dosť vážne. Je to pre nich dôležitý záväzok na celý život, najmä na juhu USA. Niektorí rodičia si najímajú konzultantky, ktoré pomôžu ich dcéram dostať sa do tej správnej organizácie,“ hovorí Alexandra Robbins, autorka knihy Pledged – Tajný život sesterstiev. Počas zbierania materiálu do knihy navštívila niekoľko desiatok organizácií po celých Spojených štátoch a rok sledovala nové členky troch rozličných sesterstiev. Vypočula si desiatky príbehov a pozná všetky triky, ktoré uchádzačky skúšajú. „Mladé ženy sa dokonca prihlasujú na malé školy mimo štátu, kde je pobočka ich sesterstva menšia alebo menej prestížna ako na veľkých univerzitách. Keď dosiahnu svoje vytúžené grécke písmená, po roku prestúpia na školu, na ktorej skutočne chcú študovať. Pobočka na novej škole ich musí akceptovať. A tak majú oboje – dobrú školu i dobré sesterstvo,“ hovorí Robbinsová. Grécke organizácie však nie sú výlučne spolkami plytkých Barbie blondín, ktoré strávia celý deň manikúrou a prípravou na večerný žúr. V stovke mladých žien sa určite stretnú aspoň dve spriaznené duše s rovnakými záľubami a hodnotami. Získavajú sebadôveru a budujú si celoživotné priateľstvo.

Americká televízna šou Sorority Life, ktorá sledovala niekoľko žien počas výberového procesu sesterstva Sigma Alpha Epsilon Pi, priniesla obrázky plné nahých tiel, vulgarizmov, zákerného ohovárania, pretekov v pití alkoholu a zákulisných bojov o moc. Univerzitné sestry sú väčšinou zobrazované hlavne ako pekné dievčatá s vyžehlenými vlasmi, značkovými kabelkami a ockovou kreditnou kartou. Tak kde je pravda? „Na moje veľké prekvapenie som zistila, že veľa mýtov je opodstatnených a sestry na univerzitách sú pravdepodobne tajným snom každého muža. Polonahé bitky s vankúšmi? Spoločné pozeranie porna? Vzájomné porovnávanie veľkosti pŕs? Niektoré sesterstvá dokonca majú „nahé párty“, kde sa po pár drinkoch všetky mladé ženy vyzlečú a užívajú si vzájomnú prítomnosť a až potom vpustia dnu mužských návštevníkov,“ odhaľuje Alexandra Robbins. Zároveň uvádza, že „zaručené“ fámy o sexuálnej promiskuite, poruchách prijímania potravy, násilí, drogách, alkoholizme, šikane, tajných pravidlách a rasizme na univerzitných sesterstvách sú všetky... pravdivé. „V sesterstvách stále vládne rasizmus. Dvadsaťšesť sesterstiev je bielych, štyri sú čierne a len pár z nich sa označuje ako multikultúrne. A také by mali byť všetky. Raz som sa jednej mladej ženy na liberálnej univerzite známej svojím antirasistickým postojom spýtala, či je jej sesterstvo rôznorodé. Och, samozrejme, odpovedala vážne. Máme blondínky, červenovlásky, niekoľko brunetiek a dokonca aj jednu Španielku.“

<strong>Poruchy prijímania potravy sú také rozšírené, že niektoré sesterstvá pravidelne po večeri usporadúvajú preteky vo vracaní.</strong>

Súťaž kto zje menej, menej často alebo strávi viac hodín v posilňovni sa ľahko zmení na posadnutosť, keď sa porovnávate nie s jednou alebo dvoma kamarátkami, ale so sto krásnymi a štíhlymi laňami s dlhými vlasmi a bielymi zubmi, pri ktorých si pripadáte ako škaredé káčatko. A návod na to, ako sa stať labuťou, je pritom celkom jednoduchý. Stačí robiť to, čo ony. A keď to znamená nejesť, nuž...

„Poruchy prijímania potravy sú také rozšírené, že niektoré sesterstvá dokonca pravidelne po večeri usporadúvajú preteky vo vracaní. Všetky dievčatá, s ktorými som sa pri písaní svojej knihy stretla, mali nejaké problémy s jedlom. Je to dôsledok problémov s nízkym sebavedomím. Keďže rovnako staré dievčatá žijú v jednom dome, snažia sa zapadnúť, prekonať jedna druhú a zároveň na verejnosti reprezentovať určitý obraz sesterstva,“ rozpráva o svojich skúsenostiach spisovateľka. Všetky členky sesterstva sa, samozrejme, učia, chodia do knižnice, pracujú ako dobrovoľníčky, chodia do kostola alebo doučujú deti v štátnych školách. Keď si však predstavíte dom, ktorý obýva stovka žien vo veku 18 až 24 rokov, s minimálnym množstvom kúpeľní a súkromia, dostanete okamžitý návod na intrigy, ohováranie, súťaženie a porovnávanie sa. A dobré vlastnosti sa v televízii alebo v novinách až tak nepredávajú. Takže dievčatá sa dostanú na titulku vtedy, keď si jedna z nich ublíži, a nie vtedy, keď vyzbierajú peniaze pre domov dôchodcov.

„Podľa mňa môžu byť sesterstvá oveľa viac ako len spolok žúrujúcich dvadsiatničiek. Milióny mladých žien sa snažia byť súčasťou niečoho, tak prečo z toho nevyťažiť?“ myslí si Robbins. Sesterstvá pôvodne vznikli ako kluby mladých vzdelaných žien so záujmom o filozofiu či politiku a možno je načase, aby sa vrátili k svojim koreňom. Len či to šialenstvo nezašlo už priďaleko na návrat? To je otázka, ktorú niet komu položiť.

Bitka, šikana a týranie dievčat na amerických školách

Výber pre vás