Po piatich rokoch môžu opäť zazrieť turínske plátno.

Tento rok uplynie už dvesto rokov od narodenia kňaza, zakladateľa radu saleziánov a rodáka z Turína Dona Bosca. To je hlavný dôvod, prečo je opätovne pre verejnosť sprístupnené turínske plátno. Tak si to želal sám pápež František.

Ku Katedrále sv. Jána Krstiteľa sa blížim popri Kráľovskom paláci. V kráľovských záhradách už stoja stovky ľudí. Všetci s jediným cieľom – čakajú na vstup do hlavnej baziliky, aby uvideli turínske plátno. Pridávam sa k nim aj s potvrdením o bezplatnej registrácii a presným časom, kedy môžem do chrámu vstúpiť. Ak by som to premeškala, mám smolu.

Všetko je do detailov premyslené. O jedenástej predpoludním sa otvárajú dvere a so skupinou ďalších desiatich ľudí vchádzam dnu. Máme pätnásť minút na to, aby sme si dobre obhliadli jednu z najvýznamnejších kresťanských relikvií, ktorú máme asi tri metre pred sebou. Na ľanovej plachte, v ktorej bolo údajne zabalené telo umučeného Ježiša Krista, vidieť krvavé odtlačky a škvrny. Talianka stojaca pri ňom prísne sleduje, či náhodou niekto nefotí. Niektorí sa modlia nahlas, iní potichu. Dojmy sú však hlboké.

Odborníci už roky vedú polemiky o tom, či je plátno skutočné alebo nie. Záhadu sa pokúšam rozlúsknuť v neďalekom múzeu. Práve tam sa dozvedám argumenty za aj proti pravosti. „Látka je utkaná krosnami jedličkovým stehom, ktorým sa tkalo jedine v Sýrii. Plátno tiež obsahuje stopy po indickej bavlne, ktorá sa kedysi používala len na Blízkom východe. Ďalší argument za hovorí, že v roku 1997 boli rozlúštené nápisy na plátne. V preklade znamenajú trest smrti, vykonaný, Ježiš Nazaretský. Na druhej strane ale neexistujú žiadne dobové ani historické dokumenty, ktoré by hovorili o vzniku plátna. Krvná skupina muža nesedí s tou, ktorá by sa v tom čase mohla vyskytovať v oblasti Palestíny,“ hovorí sprievodkyňa Lívia Čajová.

Ďalšou zastávkou je najvyššie miesto v meste. Stosedemdesiat metrov vysoká veža Mole Antonelliana je symbolom mesta. Nájdete ju vyobrazenú na každej pohľadnici, je znázornená na dvojcentových a dvojeurových talianskych minciach. Je z nej nádherný výhľad nielen na mesto, ale aj okolitú alpskú panorámu. Sídli tu tiež múzeum kinematografie. Na potulkách za históriou si teda môžete urobiť prestávku pri filme a rozšíriť svoje poznatky nielen o talianskych hercoch.

Centrum je plné barokových palácov a architektonicky prezdobených budov s arkádami. Našťastie, je slnečno. Ale ani v daždivom počasí sa nemusíte báť, že zmoknete. Namiesto dáždnika vás pred dažďom ochránia práve oblúky na stĺpoch a domoch. Počas potuliek hľadám najstaršiu a najznámejšiu kaviareň Al Bicerin. Práve odtiaľ pochádza miestna lahôdka – nápoj bicerin. Ide o zmes silného pressa, horúcej čokolády a šľahačky alebo speneného mlieka. Podáva sa v sklenených pohároch na stopke. Základom je nemiešať a vychutnávať si ho po jednotlivých vrstvách.

Talianske mesto nie je spojené len s bohatou históriou, ale pýši sa aj modernými výdobytkami. Je tu totiž jedno z najmladších metier na svete. Prvá jazda bola pred deviatimi rokmi, a to krátko pred otvorením zimných olympijských hier. Kto z domácich nejazdí metrom, vozí sa vo Fiate. Autá z lokálnej fabriky poznáme veľmi dobre aj u nás. Milovníci futbalu si môžu zakúpiť lístok na futbalový zápas a zažiť neopakovateľnú atmosféru na štadióne Juventusu. Viac ako futbalová lopta ma zaujímajú kvety. A tak je jasné, že pokračujem smerom do botanickej záhrady. Vyše sedemstotisíc kvetov, rastlín a stromov ju robí druhou najväčšou v krajine.

Potom sa už z mesta nadobro poberám preč. Mojou poslednou zastávkou je od Turína desať kilometrov vzdialená bazilika Superga. Je miestom posledného odpočinku talianskych kráľov. Panteón je na kopci vo výške 672 metrov nad morom, kam sa veziem zubačkou. Hrobky Savojskej dynastie, ktoré sú tu uložené, sú symbolom poďakovania za ochranu pred francúzskou armádou.

Turínske plátno je vlastne ľanová textília, o ktorej sa mnohí domnievajú, že zahaľovala telo ukrižovaného Ježiša Krista. Je 4,3 metra dlhé, a je na nej odtlačok mužskej postavy. Pre verejnosť sa vystavuje zriedkavo a len na krátky čas, v roku 2015 to bude v termíne od 19. apríla do 24. júna. Osobne sa pri ňom 21. júna pomodlí aj pápež František. Plátno bolo vystavené v rokoch 2010, 2000 a v rokoch 1998 a 1978. Predtým nebolo plátno sprístupnené takmer pol storočia, od roku 1933.

Registrácia prebieha na stránke www.sindone.org

Severozápadný región Piemont je preslávený červeným vínom a bielymi hľuzovkami. Spomínaná huba z tohto regiónu je chránenou značkou Európskej únie. Fajnšmekri sú za prvotriedny tovar ochotní zaplatiť tisíce eur. Keď na to nemáte, vyberte sa aspoň do mesta Alba a ulahoďte chuťovým pohárikom. Šéfkuchári vám hádam v každej reštaurácii pripravia prvotriedne menu od bruschetty cez cestoviny až po puding. Samozrejme, všetko s čerstvou hľuzovkou, ktorú vám čašník príde nastrúhať priamo k stolu. Trojchodové menu vás vyjde približne na 40 eur.

Toto mesto priťahuje pútnikov aj neveriacich: Chcete vidieť Turínske plátno? Teraz máte šancu!

Výber pre vás

Toto mesto priťahuje pútnikov aj neveriacich: Chcete vidieť Turínske plátno? Teraz máte šancu!

Súvisiace články

Skrytý pôvab výšiny Turracher Hohe: Hľadáte oddych alebo adrenalín? Tu si všetci prídu na svoje!

Londýn treba zažiť na vlastnej koži: To, čo ste si o ňom doteraz mysleli, vôbec nie je pravda!

Máte chuť vypadnúť od všedných povinností? Skvelý tip na víkendové prevetranie hlavy

Výber pre vás