Vy ste v poslednom čase na roztrhanie. Čo to s vami robí?

... že mám chuť pretrhnúť aj ľudí okolo seba. Ale nie... Keď som unavený, tak som podráždený. Inak som veselá kopa. Dnes v noci som však spal len štyri hodiny, takže pozor na mňa! Teraz mám tri hodiny voľna, tak to idem rýchlo dohnať, a potom možno zo mňa dostanete aj nejaký vtip.

Mimochodom, ktorý máte najradšej?

Môžem byť ironický? „Najduchaplnejšie“ vtipy sú tie o mne a o tom, ako milujem úroky... Ja sa síce aj dnes bez problémov podpíšem pod reklamy, ktoré som urobil, ale stačilo. Už nechcem byť ten, čo trasie oslom. Chcem byť Ľuboš Kostelný.

Myslíte si, že sa vám to podarí, keď ste pre väčšinu Slovenska doktor Juríček z Ordinácie v ružovej záhrade?

Dúfam. Hoci keď idem po ulici, objednávajú sa ku mne ženy na vyšetrenie. Väčšinou neviem, čo na to povedať. Tak sa na ne len usmejem.

Máte s tou postavou niečo spoločné? Idete napríklad za kariérou rovnako hlava-nehlava?

Tak to vôbec nie. Karieristi majú podľa mňa núdzu o prácu, tak za ňou musia ísť cez mŕtvoly. Ja jej mám dosť. A mimochodom, vždy som mal. To len novinári sa začali o mňa viac zaujímať až teraz, pritom ja som robil aj doteraz.

Aspoň si to užívate, že ste práve v kurze?

Mne skôr vyhovovalo to, čím som bol ešte pred rokom. Ľudia sa o mňa nezaujímali a mohol som si robiť, čo som chcel. Je to o pocite. Teraz všade, kam idem, na mňa ukazujú prstom – aha, to je ten...

Napríklad aj – aha, to je ten, čo hral v Muzike?

Napríklad aj to. Teším sa, že do kín konečne ľudí láka slovenský film. Aj keď som Pišťankovu knihu, ktorá bola predlohou filmu, dodnes nečítal. Ďuro Nvota bol pre mňa od začiatku zárukou, že do toho treba ísť. Okrem toho sa dnes na Slovensku asi hlavné úlohy vo filme neodmietajú. Dobré bolo aj to, že som všetkých na pľaci poznal. Keď sa nepoznáte s človekom, s ktorým máte mať vzťah, tak je to chvíľu len také hanblivé predstieranie. Aj keď sme profesionáli, s ostychom sa nehrá dobre.

Dorazila vaša sláva už aj do rodného Martina?

Samozrejme. Rodičia sú na mňa veľmi pyšní. Navyše, mnohí ľudia v meste na ulici im hovoria, akí sú na mňa hrdí. Teší ma to, ale nemám rád, keď mi o tom rozprávajú.

Pred divadelnými prázdninami ste stihli ešte aj premiéru v divadle. V hre Leonce a Lena hráte princa, ktorý sa zo všednosti reality snaží uniknúť do rozprávky. Kam unikáte vy?

Do kuchyne. Varenie je pre mňa najväčší relax. Uvarím všetko, ale najradšej mám klasické jedlá s drobnými vylepšeniami. Napríklad paprikáš od Čiriny, ktorá bola dlhoročnou kuchárkou prezidenta Václava Havla. Ten ma naučil oco.

Čo má nové herec Ľuboš Kostelný

Výber pre vás